Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Animovaný

Obľúbené filmy (10)

Otvor oči

Otvor oči (1997)

Ako väčšina tunajších užívateľov som na prvýkrát videl Vanilkové nebo. Očakávania romantickej drámy sa prekotúlali do úplne iného žánru a z toho úplne iného až do stratena. Vravím, ó aké originálne a ó ako krásne zamotané (milujem zamotané filmy). A dnes, po zhliadnutí Abre los ojos, mením názor. Americká verzia je skoro čistou kópiou, s nesympatickou Cameron Diaz a presladeným záverom. Naopak prvotná verzia (táto) od začiatku pôsobí tak nejak chladne. Ale chladne v inom zmysle slova ako predpokladáte. Každú scénu som prežíval omnoho silnejšie než v remake verzii. Priateľstvo Césara a Pelya bolo omnoho intenzívnejšie. Láska medzi Césarom a Sofiou bola omnoho sladkejšia a tak trocha iskrivejšia. Pestrofarebná kombinácia žánrov, kde netušíte v akom čase sa dej práve odohráva. OBROVSKÝ SPOILER - nečítať: Pri záverečnej scéne si uvedomte, že jeho Sofia je taktiež ako priateľ Pelayo už dávno po smrti. On žije v lucidnom sne o niekoľko dekád rokov dopredu. A keď sa prebudí? Bude sám a pravdepodobne psychickú záťaž z novej reality nezvládne. Naozaj smutné.

Dvanásť opíc

Dvanásť opíc (1995)

Sci-fi, pri ktorom môžem upustiť nekonečnú uzdu fantázií. Láskyplná harmónia medzi tvorcom a sledujúcim - alebo jeden z dôvodov, prečo tak nehorázne milujem(e) filmy.

Interview s upírom

Interview s upírom (1994)

Veľmi podceňovaná klasika. Keď len úsečne preberám oči medzi prvými komentármi.. tri hviezdy, dve hviezdy - ťažko potláčam smútok. Majstrovsky vyrozprávaný príbeh upíra s ľudskou dušou. Už na prvý pohlaď je vidno, že film netočil rodený Američan, ktorý "bol chovaný" len na vysokorozpočtových patlaninách pre zaostalé publikum. Atmosféra, kostýmy, hudba, výborne herecké obsadenie. To všetko tvorí jednu nádhernú, umeleckú súhru. Tom Cruise a Brad Pitt predviedli pravdepodobne ich najlepšie výkony v kariére. Možno len Banderas mierne prekáža/zaostáva (nič osobného). Príklad filmu, kde čakáte niečo iného a dostanete ešte niečo odlišnejšie, no dokonca aj cez tieto prevraty nieste vôbec sklamaný. __ Tak nepochopený, tak podhodnotený a predsa tak KRÁSNY. __ (Momentálne neznalec knižnej predlohy - plánujem napraviť.)

Kult hákového kríža

Kult hákového kríža (1998)

Rozhodne záležitosť, ktorá nie je preceňovaná. Ak niektorý film vidíte viac ako 15 -krát a stále sa vám zdá neskutočne dojímavý, myslím, že zaslúži aj patričný komentár. American History X nepojednáva o jednom z radových neonacistov. Pojednáva o pravej ruke šéfa "bielej literatúry" v danej oblasti a pravdepodobne aj v ďalších ostatných. Derek však nie je len nejaký vygumovaný mozog vyhľadávajúci násilie. Všetkým čím prešiel, čím sa stal, má svoje dôvody. Budete s ním cítiť, chvíľu i preklínať. Raz si poviete "preč s neonacistami!" a ku koncu "zasraný neger". Z toho dôvodu si nemyslím, že sa nás film snaží nejako opantať a presviedčať. Predkladá súčasný (do budúcna neznámy) stav Ameriky a jeden z ich problémov. Vždy sa nájdu hovädá (s prepáčením), ale aj inteligentní ľudia. Silný zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda. "Nenávisť je zbytočná záťaž". "Život je príliš krátky, aby sme si ho týmto ničili". __ (Jeden z najlepších soundtrackov aký som mal kedy možnosť počuť. A viete čo? Možno i ten najlepší. Soundtrack, pri ktorom VŽDY a ZAKAŽDÝM dokážem vyburcovať svoje emócie až k plaču.)

Pán prsteňov: Spoločenstvo Prsteňa

Pán prsteňov: Spoločenstvo Prsteňa (2001)

Pán prsteňov, dejovo zasadený do prekrásnej, Novozélandskej prírody vás osloví predovšetkým ak ste čitateľom predlohy. Pochopiteľne, samozrejme. A čo s tými druhými? Čo s nami? No v tomto prípade, vážení, situácia ostáva bez zmeny. (V momentálnej dobe som už však Tolkiena načítal dostatočne.) Okúzľujúce fantasy, ktoré sa dá pozerať stále dokola, či už vďaka skvelému hereckému obsadeniu, fantazíremu príbehu, jednotlivým charakterom postáv alebo dokonalej choreografii (i keď mála - oproti pokračovaniam) bojových scén. Skláňam poctu Pete-ovi Jacksonovi. Bezpochyby film roku 2001 a umiestnenec v kategórii "trojica najlepších fantazy filmovej histórie".

Osvietenie

Osvietenie (1980)

Všimli ste si (áno, určite ste si všimli), že Kubrick používa mrazivé tóny aj keď sa prakticky nič strašidelného nedeje? Tomu vravím brilantný nápad! Resp. spravil z pôvodne nudných pasáží, pasáže (minimálne) zaujímavé. Zatiaľ čo iné thrillery/horory majú tendenciu zo začiatku nudiť - The Shining nie. __ Psychologický thriller, ktorý vás ani minútu nenechá chladným. Výborná kamera, fantastický Jack Nicholson, uvrieskaná, ale nadmieru uveriteľná postava Shelley Duvall-ovej, tiesnivé a predsa otvorené priestory hotelu a na záver - do bodky premyslená, Stanova réžia. Nevidím už žiaden dôvod, prečo by som sa mal viac rozpisovať. Za tridsať rokov od vzniku filmu bolo napísaných veľa slov, veľa viet a veľa recenzíí. Medzi tým všetkým sa moje myšlienky ľahko stratia. Jednoducho záležitosť ala "must see".

Vec

Vec (1982)

Carpenter je génius, Carpenter umí. Antarktída, 1982 - nádherne mrazivé a predovšetkým neohrané prostredie na (sci-fi) horor. Porovnávanie s Votrelcom je pochopiteľné. Stiesnené priestory, mimozemský nepriateľ a parta chlapov, v tomto prípade bohužiaľ (alebo našťastie?) bez ženského predstaviteľa. Miesto Sigourney zaujal post hlavného hrdinu (opäť) veľký sympaťák, Kurt Russell. __ Ako je už u Carpenterových filmoch bežné, každú dôležitú scénu dopĺňa ostrá skladba. The Thing nebolo žiadnou výnimkou a vedzte, že keď má isť do tuhého, vďaka pekelne ľadovým songom do toho pôjde poriadne. Uvažujem ako sa len dá. Uvažujem, či má film tak veľké kvality, aby si zaslúžil plný počet. Štyri či päť? Poraďte, prosím, poraďte. Votrelec odo mňa vždy dostal "len" solídnu štvorku. A viete čo? "Tá Vec" ma zaujala omnoho viac. No, už ju dávam.. už..aah. __ Po ďalšom zhliadnutí - plné hodnotenie bez váhania ISTÉ.

V Bruggách

V Bruggách (2008)

Colin Farrell a Brendan Gleeson majú úžasnú chémiu a neviem si predstaviť, že by postavy Raya a Kena stvárnil niekto lepšie. Dvojku zabijakov v priebehu filmu svojím hlasom (a k záveru aj fyzickou prítomnosťou) dopĺňa rovnako vynikajúci Ralph Fiennes alias cunt Harry. Brugy sú plné skvelých dialógov a hlášok, ktoré tvoria množstvo geniálnych a veľmi humorných scén. To, že som pri jednej z nich neudržal v ústach pivo, hovorí samo za seba. Pri všetkom tom humore však vedia byť vo viacerých momentoch aj veľmi melancholické a osudovo tragické. A v neposlednom rade ponúkajú hudbu od Cartera Burwella, ktorú neviem dostať z hlavy. Plný počet bodov ako vyšitých.

Neľútostný súboj

Neľútostný súboj (1995)

Jeden z najlepších akčných krimi trilerov aké som videl. Heart bol vynikajúco obsadený, má niekoľko skutočne geniálnych scén a z napätia sa mi niekedy (skutočne, toto nie je klišé fráze) zastavil dych. Michael Mann natočil komplexnú akčnú bombu, pri ktorej som nevedel (a ani po pozretí filmu stále neviem), komu z dvojice Al Pacino a Robert De Niro fandiť viac.