Adrian

Akokolvek je Uwe zly reziser, aspon z casti si tyka s pojmami "obkukaj" a "skopiruj". Dungeon Siege sa chce takmer v kazdom zabere podobat na co i len trocha uspesne fantasy, (inspiracia hlavne LOTR by aj nevidiaceho oslepila jasnou ziarou). Ovsem je asi zbytocne hovorit, ze zatial co Jackson vyhral s LOTR "pohar majstrov", Uwe bojuje o zachranu vo vidieckej lige. I ked obcas sa mu sem-tam gol podari strelit - niektore kamerove oblety a scenerie maju aspon naznak cara...ale fakt iba niektore :). Vyskyt opakujucich sa zaberov (asi sa tocilo vacsinou iba na prvu dobru ;) ako i civilsitov v zabere su potom usmevnymi nechcenymi vsuvkami. Od totalneho dna Uweho nastastie delia dva ludske faktory: 1) Jason Statham, ktory sice pod Bollovym vedenim uspesne potiera co i lne naznak charakteroveho herectva (to sa ovsem bez vynimky dari aj ostatnym hercom s vynimkou Matthew Lillarda - ktoreho ocividne prehravanie je nepopieratelne zamerne), ovsem v bojovom mode aj napriek chaotickemu strihu uspesne dokazuje, ze nalepku action hero nenosi nadarmo a vie narabat aj s mecom. Uspokojenie v tejto oblasti okrem Jasona zabezpecuje aj samotny choreograf bojovych sekvencii - Tony Ching Siu Tung (z tohto milenia: od Hrdinu cez Klan lietajucich dyk az po nedavnych Warlords), ktory za danych podmienok dokazal vyzdimat z ponukaneho potencialu maximum.

Lepsie ako cely diptych Brat dokopy...

V snahe byt oldschool a "iny" trpi hlavne temporytmus, ktory ako keby ani neexistoval... . V opozicii mame kvalitne herecke pozadie dodavajuce miestami atmosferu aj tam, kde logika Vam zdaleka lucmi vyklopkava na celo.

Pribeh zasadeny do obdobia cinskej obciankej vojny medzi Cinskou ludovou armodou (CLA) a prislusnikmi KMT, sledujucu prevazne osudy 9. brigady CLA. Stedry rozpocet zo strany cinskej vlady umoznil nielen dnes uz typicky " Private Ryan vizualny look", ale i rozmachle ponatie samotnych bojovych sekvencii, na cinske pomery kvalitne prevedene (dynamika, ako i orientacia v priestore), pricom vyobrazenou krutostou prekonavaju aj spomenuteho Ryana i korejske Taegukgi. Sympatickym zistenim je, ze reziser Feng Xiaogang vsadil viac na humanisticky podton ako na patriotizmus. Ovsem stale sme este v cinskom filme financovanom cinskou vladou, cize bolo by naivne si mysliet, ze by film neobsahoval "reklamne" pomrkavanie na propagaciu vlastnych kvalit. Charekteristickou crtou celeho filmu je bezpohlavnost, resp. zamer pacit sa vsetkym. Feng si bol dobre vedomy, ze kritikou strany by akurat dosiahol zakaz vlastnej cinosti a tak zvolil zlatu strednu cestu a to nielen v narodnom meradle, ale i s ohladom na zahranicne publikum - cast filmu sa totiz odohrava aj v korejskej vojne, je tu pritomny i zastupca americkeho vojstva. Rovnako aj v tychto pasazach reziser nezainteresovane systemom "nikto nie je zly" s odstupom prechadza vyvojom udalosti. Assembly je politicky korektny, kritkou nevyhrany komercny produkt s precizne odvedenymi bojovymi sekvenciami, so snahou orientovat sa rovnym dielom na domace ako i zahranicne publikum. 7/10

Maly film o velkych veciach upriamujuci pozornost na dolezitost malych zakladnych prvkov. Pointa je jednoducha a zaroven precitenim krasna (tak ako v skutocnosti vsetko krasne prichadza z jednoduchosti). Z citu prichadza "experience" a sedej kore tu je zase poskytnuta radost z "knowing" v podobe dalsich tem, ktorych sa pribeh dotyka. A tak ako stav mysle "nemyslim na nic" je zaroven uz aj myslenim, tak aj ponaranie sa do deja filmu a hladajuc alternativy moznych dalsich vysvetleni je imho iba inou verziou toho, pred cim film svojim pribehom zdviha vystrazny prst. Preto pozrite, precitte a zacnite pomahat s varenim :) ... 9/10

Odhliadnuc od (pre mna tazko uveritelnej) absurdity samotnej podstaty "inakosti" filmu - t.j. vytrvalost v natacani pri tak zivotu nebezpecnych vypatych situaciach, je Cloverfield skvelym upgrade toho, co pred rokmi naznacil (pre mna velmi slaby) Blair Witch. A nie je to len vacsou atraktivitou katastrofickeho pribehu a posilenim faktorov mediality a medialnosti, ale hlavne dorazom na maximalne vyuzitie hesla "za malo penazi, vela muziky" (viralny marketing pre tieto ucely neberiem v uvahu ;) . Efektne snimanie s vybornym zvukom dodava scenam silnu atmosferu, v dvoch pripadoch priam az fantasticku. Uz pri pozerani si sice uvedomite, ze zvoleny pristup "katastrofa skrz pohlad priameho ucastnika" so snahou o posilnenie pocitu "na vlastnej kozi" dostava trhliny v prevazne modelovo vykreslenych zmenach charakteru postav, ovsem tie su uspesne tlmene spravnym davkovanim zimomriavkovych sekvencii podnecujucim vasu vlastnu fantaziu smerom "co ak by...". Druhe pozretie uz mozno tak intenzivne nebude, ale to je irelevantne. PS: Na vytrvalych divakoch po zaverecnych titulkoch (za zvukov vybornej hudby odkazujucej na hudobne motivy z monster filmov 50´s minuleho storocia) caka maly audio dodatok... .

Sebavykradacka plytkost, v ktorej je Kim zaslepeny hlavne sam sebou (co je velmi vystizne zobrazene skrz hlavneho dozorcu vaznice sledujuceho dianie skrz slnecne okuliare cez LCD monitor - nehra ho nik iny ako Kim osobne). Lacine a po vacsinu casu aj velmi otravne.

Cestu v MHD treba niecim skratit... :)

Krásny mix cynizmu a "touch of reality", alebo velmi zabavno dospele a detske zaroven.

M ako mišmaš štýlu bez opodstatnenia, t.j. obrazovo krásny film, ale prázdny... resp. pointa príbehu je jasná od začiatku a tentokrát je to žial výhradne na škodu. Ukážkový príklad zbytočného víťazstva samoučelného "Ako" nad "čo". A to mam uvedomele hry so stylom vo filmoch dost rad.