Adrian

Antiutopisticky muzikal, ktory neuprosne melie vsetky prave hodnoty a idelay takmer permanentne antizanrovym mlyncekom. Dokazom je konieckoncom aj "nijaky" zaver. Uznavam vsak, ze Julie si toho vzala v ramci poctu dejovych linii na bedra mozno az prilis. A tazko povedat ci v tomto konkretnom pripade mam stastie ci smolu, kedze pred filmom som ziaden trailer/teaser na neho nevidel.

Volne pokracovanie Mesta bohov, ovsem tematicky s viazanostou hlavne na postavy s rovnomenneho serialu "City of Men" (doteraz 4. serie), ktore volne nadviazalo na Mesto bohov. Prvy film koherentne zviazal pribeh i styl (dravy audiovizual ako i hratky s chronologiou deja) do funkcneho (a pre nas exotickeho) celku. City of Men neponuka "uz videne", ale ubera sa vlastnym smerom. Bez vacsich obrazovych excesov v linearnom rozpravani v centre pozornosti stoji dvojica priatelov, ktorej pribeh sa pararelne odvija s liniou boja o moc v jednej z faviel Ria de Janeira. A hoci previazanost dejovych linii je kauzalne silnejsia ako u predchodcu, vo vysledku zial z nej srsi vacsia vykonstruovanost a prekvapivo i rozharanost,ked nedrzi pokope, ale rozpada sa na viacero segmentov. Chyba tu prave pocit "celistvosti", sila v jednotlivych sekvenciach ako i v celku, silna to zbran u predchodcu.

Pre moju cestovatelsku dusu je to pohladenie, ktoreho teplo ma bude dlho obklopovat (bez ohladu na to, ze Chrisov radikalizmus nie je moje gusto, resp. extremnost v urcitych crtach jeho nazorov i chovania nenachadza suznenie v mojom vnutri). Penn vyborne radi protichodne nahlady na zivot(ny styl), ktore ostria hrany smerom k divakovi v konfrontacii jeho vlastneho sliapania cesticky zivotom. A hoci tato road movie s povinne vybornym OST mi hlavne v sekvencii navratu do velkomesta v zvolenej stylistickej forme prisla ako kratky ukrok stranou (ak sa mal dostavit zcudzujuci efekt, tak neprisiel) , naplno to vynahrazduje nielen krasnymi sceneriami, ale hlavne sekvenciou medzigeneracneho odovzdavania zivotnych mudier. Penn sa vyhral so zauzivanou konvenciou plynutia ucenia v smere od staresinu k mladikovi a zaroven to vyvrcholenie prinasa omamny smiech, Dan Millmanom trefne pomenovany ako "smiech bez dovodu".

Dalsi sfilmovany McEwan a u mna rovnako ako pri Atonement plna spokojnost. Vyborna adaptacia McEwanovej literarnosti do filmovej obrazovosti, znova skvela praca s ocakavanim a jednotlivymi criepkami pribehu, kde na prvy pohlad vsedny okamih dna nahle narusuje udalost, ktora poznaci natrvalo zivot zucastnenych, ovsem sposobom, ktory sa ako signifikantny zo zaciatku vobec nejavi. A znovu i ten plizivy pocit vo viacerych sekvenciach filmu, ze tu "nieco nesedi", obrazove skratky, hra s detailom. PS: A Daniel Craig mi fakt velmi silno niekoho pripomina... ;-)

O tomto udajnom australskom filmovom zazraku, (marketingove silne reci hlasali mix toho najlepsieho od The Crow cez Matrix az po Blade Runner) sa v obdobi jesen/zima 2007 viedlo vela reci a nadsenych ohlasov nielen v samotnej krajine vzniku, ale i na "nedalekom" Novom Zelande. Spolu s Tattooist okupoval Gabriel najviac reklamnych ploch. Skoda, ze vo vysledku ide o nevydareny mix vyssie menovanych. Dielko s jasnym zameranim na MTV generaciu typicky kladie doraz hlavne na temny vizual (na dany rozpocet slusne odvedena praca) tvariaci sa ako rozpohybovany komix. Pribeh je ovsem stokrat obohrata variacia "dobro vs zlo" s neprekvapujuicm vyvojom deja (vratane zaverecneho "twistu"), plochymi dialogmi a figurkami, lacne sem - tam trusiac krcovito predkladane mudrosti.

I want more...movies like this one. Film, ktory sa nemusi hrat na chytry, pretoze chytrym skutocne je (nielen a predsa prave hlavne v nich - zanrovych ukotveniach). Film, ktory jedna s divakom ako rovnocennym partnerom hry - poskytuje informacie v presne davkovanej miere, aby si hru spolu s tvorcom vychutnal podla planu. O prvoplanovost nejde, o poctivo odvedenu filmarcinu urcite ano.

Velmi ma potesilo, ze prve husle nehra cely cas len ustredne duo, ale na svoje si pridu aj vedlajsie postavy, ktore nie su tym padom iba dotvarajucim koloritom, ale obcas sami riadne tvrdia muziku ;-) Malicke povzdyhcnutie potom paradoxne ide k ustrednej dvojici - vzajomne iskrenie malo v mojich obcas chvilami slabsie vykyvy. Proti vacsine dnesnych romantickych dvojic stale velmi svieze, ovsem v porovnani s genialitou vtedajsie doby mierne "obycajne" ;-)

Najsilnejsi hororovy darcek posledneho obdobia (navyse s jednou lakackou, ktora ma po hrooozne dlhdej dobe dokazala vykotit zo stolicky), skvele zakoncenie mother trilogie. Den po Slyovi a jeho Rambovi 4 dalsi "starik" ukazuje nielen mladej generacii, ze s vekom nie vzdy sily slabnu...ale prave naopak.

Sly po druhe a definitivne stvrdzuje svoj comeback sposobom tornada niciaceho aj tie najvacsie stavby pochyb. Osobne pre mna testosteronova jazda, ktoru som od tretieho Bourna nezazil. Rambo 4 (podobne ako Rocky 6) je navratom nielen k teme, ale i k zanru a jeho preneseniu do noveho milenia. Oldschoolove rozvrhnutie deja je poctou i sikovnym pomrkavanim na jeden zo zakladnych stavebnych kamenov zanru (Rambo II), ako i zvysne casti sucasnej kvadrilogie. Zaroven v sebe vsak nesie i prvky moderny - John uz nie je soliterom (i ked najvacsi kus "prace" samozrejme ostava na nom), flasbackove momenty su rovnako hrave, dynamicky zostrihane a "trendy" kolorizovane ako zaverecny duel v Rocky 6. A nad tym vsetkym stoji brutalita - hnusna, spinava s nadychom realnosti. Brutalita v celej svojej nahote a pocetnom zastupeni, ktora vsetkych sucasnych mladych "reznikov" nechava v kute s hanbou, otvorenou sankou po zem a s pocitom, ze tam kde "oni dnes koncia s velkohubymi recami o posuvani hranic, dedusko Sly iba zacina...". Mozno sa sporit o jednoduchosti deja (kto cakal nieco ine, je ovsem naivny) ci samoucelnosti nasilia, ovsem cit pre dokonalu gradaciu nielen jednotlivych sekvencii, ale i celeho pribehu sa Rambovi upriet neda. Na konci filmu som osobne mohol adrenalin vyzarovat v nekonciacom kolobehu erupcii. [Kontr. projekcia]

Aj ked som priblizne vedel do coho idem, aj tak som bol na kolenach uz od uvodnych minut...a usta sa mi od blazeneho usmevu i dojatia zatvorili dobru hodinu po pozreti tohto nestarnuceho diamantu, ktoreho lesk oziari Vas zivot na velmi dlhu dobu... Kathirne, Cary, James, George a ostatni...DAKUJEM.