Adrian

Krasa filmovych policok moze spocivat aj v uveritelnej jednoduchosti presvedcivych okamihov vsedneho zivota.

NIe zaujimave svojim dhrnutim zanrovych ploch seriozneho krimi s odlahcenou romantickou liniou, ako sokujucimi momentkami (nove funkcne vyuzitie moznosti domacej pracky) a zaverom popierajuci sladkost happyendov v neheroickom bloodshed prevedeni ako silny kontrapunkt k Woovym krvavo baletnym exhibiciam.

Zanrovo odlisny, resp. umiernenejsi v pouzivani svojich trademarkoch Johnny To ako sme si na neho zvykli v jeho zopar predchodzich filmoch. Na druhej strane zapletku pribehu reziser putavo vyuziva na prezentaciu dejotvornych prvkov ciste audioviazualom. Zaverecna upomienka tak na Wellesa ako i Bruce Leeho (Enter of the Dragon) je krasne nasvietena/nasnimana s podtrhnutim duality imaginarnosti vnutorneho sveta s realitou okolia skrz reflexnu vlastnost zrkadlovych ploch.

Mlzny opar nekonciaceho deliria, ktorý obrazove rozpijanie i Mitchumov prejav iba podtrhuje, vhodne vystihuje atmosferu salajucu z tohto navonok nenapadneho filmu. Povinne osvetovo pozitivny koniec je ovsem pre divaka teteliaceho sa v noirovych zakutiach ranou pod pas. 70%

Dokonalý "originál" svojej starsej "alternacie". Iny zaver, ine ladenie i vyznenie filmu, ovsem minimalne rovnaky divacky pozitok.

Jednoduchy pribeh podopierany bez vynimky skvelymi hereckymi vykonmi a tazivou atmosferou odvratenej strany londynskeho podsvetia, ktore je zivnou podou pre "rodinny" biznis z Vychodu. Cronenberg znova dokazuje ze explicitne sceny nasilia a nahoty vie podat nie ako samoucelny exces, ale ako plnohodnotnu zlozku pribehu. Podobne ako ini uzivatelia mi je len luto toho zbytocneho twistu, ktorym sa otvara posledna patnastminutovka filmu. Rozhodne nie je z kategorie "blbych", len v tomto pripade zbytocny, vzhladom na dovtedy perfektne fungujuci "stroj".

Zo zufalstva a z bolesti zrodeny "zakazany" vztah mi svojou naliehavostou, ale i intimitou a utrpenim pripomenul nielen korejsky Oechul, ale i americky Unfaithful. Vyborne civilna, ale i ubolena herecka kreacia Very Farmigy je nosnou silou filmu a jej pohlad prenikavych modrych oci (nielen v zavere smerom k divakovi) presvecivo sprostredkuje kazdu prejavenu emociu.

50%. Priemerna detektivka s osuchanym pribehom z prostredia triad riesiaca klasicke hodnoty ako - bratsvo, vernost, loajalita, pomsta, zodpovednost a cest. Vsetko podane v recyklovatelne plne zamenitelnom audiovizuale. Viac ako pribeh samotny sa najvacsim potesenim zo sledovania filmu stavaju dva faktory: 1) Product placement nevyhnutne spojeny s Andy Lauom (kto bol niekedy v Hong Kongu tak dobre vie, ze nie je ulica/blok, na ktorej by nebol billboard s tymto hercom - naznaky su uz na letisku) - po jeho filme "All about love" je Brothers dalsim miestom pre Andyho a hodinky CYMA ;-) 2) film samotny je prostriedkom pre dlho odkladane, predkamerove znovustretnutie tzv. "Five Tigers" - popularneho zoskupenia z 80´s v zostave - Andy Lau, Miu Kiu-Wai, Felix Wong, Ken Tong. I ked vlastne neslo o kompletnu reuniu, pretoze do spominanej patky chyba velky Tony Leung Chiu-wai (paradoxne subezne s uvedenim Brothers v Hong Kongskych kinach, sa Tony na platne premava vo filme Ang Leeho - Lust, caution).

Filmovy experiment, ktoreho slabinou je faktor najocakavanejsi - nadvazna nekoherentnost v spracovani jednej latky postupne troma rezisermi. Najzrejmesie je to vo vyvoji postav, ktore prechadzaju dost vyraznymi prerodmi charakteru bez logickeho podkreslenia (hlavne Lin - manzelka Booa). Spatne si divak uvedomi, ze nie pribeh bol clankom, ktory mal spojit rozdielne vizie jednotlivych reziserov, ale naopak, bol iba vychodiskovym bodom, od ktoreho sa kazdy reziser odrazil k vlastnej predstave diela. Ako jednotlive segmenty zaujimave, ako celok miestami "nelogicke". Tsui Hark rozvrhne v prvej tretine postavy i nacrtne pribeh. Ringo Lam v druhej tretine zrazu zmeni zaner a nastava problem. Nastastie v zavere prichadza Johnny To, ktory nielen prevysuje kolegov o par vykonostnych tried, ale zaroven tak "saves the day". Navyse svojim vlastnym, nezamenitelnym stylom plnym skvelo vypointovanych ironickych absurdit v svojej udernej skratkovitosti po vizualnej stranke je casto az "Parkovsky" zabavny. V zaverecnej tretine tak Triangle kralovsky bavi (zamena igelitovych tasiek je do mrte vygradovana) a do velkej miery vylepsuje rozpacity pocit zo svojej strednej casti. 7-8/10

Na pat krat, ale nakoniec som sa tym prekusal. Dalsia perla v kategorii "zabavne neuveritelne zly film", ktora bavi, ale i nehorazne nudi zaroven. Pozrete na "odpuracanie" uzivatela rcorp z v jeho blogu na MZ... ;-)