Adrian

Hlavny dovod, preco som na tento film upriamil pozornost bol Scott Adkins a Dominiquie Vanderberg - obidvaja, kazdy trochu inym sposobom, velmi skuseni v combat technikach. Zial Scott tu nema sancu predviest nic zo svojho bohateho "arzenalu", co je len na skodu, pretoze dog-style bojove sekvencie miesta ponukali az-az. Scenar sa prekvapivo zaobera na dany zaner zaujimavou temou, i ked velmi povrchne. Bojove sekvencie su nasiaknute tvrdostou a spinou underground MMA fightov (zabudnite na prevaznu ladnost azijskych mlaticiek), ovsem vdaka slabej kamere a zlemu strihu je z nich dolovane miestami len zalostne malo (to si uvedomite o to viac, ked nastane nejaky zaujimavy moment pocas combatu).

Carpenterov original ustanovil viacere pravidla subzanru slasheru, kde okrem ineho charakteristickou crtou bola urcita enigmatickost vraha/maniaka dana nielen maskou (ktora len vynimocne byva odnimana), ale i pozadim jeho osoby, o ktorej sa dozvedame len velmi utrzkovite informacie (hlavne z druhej ruky a casto az v dalsich pokracovaniach). Zombie, pri zachovani svojho rukopisu zvolil opacny styl - prva polovica je zamerana na samotneho Micheala ako dieta (od psachania svojej prvej vrazdy az po jeho zivot v ustave) a nacrtnutie jeho charakteru priamym sledovanim jeho osoby. Carpenterov original je imho nedostizny, ovsem Zombie moze svoju verziu postavit so vztycenou hlavou vedla nesmrtelnej legendy. I ked teenage bodycount v 3/4 filmu straca svojou prehustenostou z casti na atmosfere, nielen zaverecna 15 minutovka to v mojich ociach vynahradzuje. Spokojnost vladne i po hudobnej stranke. Mierne remixovana Carpenterova ustredna melodia ucinne podkresluje tvrdost a spinavost Zombieho rezijneho stylu.

Blade v zenskom vydani sa vobec nekona. Jedna hviezda za Lucy Liu, s ktorou prichadzaju aspon tri dobre hlasky a nielen naznakova nekorektnost jej postavy. Zvysok je recyklovany material uz recyklovanych priemernosti - od deja, cez atmosferu az po prevedenie "akcnych" scen. Zufalo neorginalne, este viac zufalo stravitelne.

Az prilis okata snaha dolovat z predobrazov maximum (nielen Woo-ov Bullet in the Head) je pre film aj najvacsou slabinou. Pribeh troch priatelov z vidieka, ktori po prichode do velkeho mesta postupne musia ustupovat zo svojich idealov a skazenost prostredia meni nielen ich charaktery, ale hlavne rozleptava ich vzajomne puta, je natoceny v retro atmosfere nielen usadenim do Shanghaja v 30. rokoch min. storocia, ale i samotnym nasnimanim. Krasa ponurych obrazov zahalena v mlznom opare snoveho rozpijania sa v prevazne teplych farbach je vsak casto knockoutovana viditelnou nekoherentnostou ostatnych zloziek - nielen fragmentovo predkladany dej s hrubym strihom, sterilne prevedenie akcnych sekvencii, ale i striedme herecke vykony. 50%

Z konstatovania "kniha je lepsia ako film" som uz vyrastol. Ide o dve rozne platformy, kde adaptacia z jednej do druhej sebou nevyhnutne nesie redukcne zasahy tak v deji, ako i v profilacii postav a motivov ich konania. Peaceful warrior ovsem nanestastie z prechodu kniznej verzie do filmovej prichadza este o nieco navyse -> samotnu podstatu resp. posolstvo pribehu. Tvorcovia filmu totiz z obalu pre satori spravili satori samotne. Konkretne, (mozny spoiler) po slubne rozbehnutej prvej polovici filmu sa Socova vyucba Dana v "skole zivota" tvorcami cisto upriamuje len na jeho sportovu aktivitu, pricom dolezitost onej zmeny pre osobu samotneho Dana nechava naznakmi letmo pripominat z vedlajsej kolaje.

90%. Najlepsou vizitkou filmu je zo som si po jeho skonceni zasiel do pravej francuzskej restauracie na vybornu veceru so vsetkymi galskymi nalezitostami ;-)

Na zaciatok otvorene priznavam, ze nepatrim k Bergofilom, resp. nadsene chvalospevy niektorych kolegov nielen z tohto portalu na Bergov rezijny styl su mi zahadou. V mojich ociach aj Kralovstvom Berg (vo filme si strihol i par sekundove cameo) potvrdil, ze je "iba" zrucnym rutinerom, aj napriek pravdepodobne najputavejsim uvodnym titulkom tohto roku. Film nijak nevybocuje z ocakavatelnej trajektorie tak v linii pribehu, ako i v prevedeni akcie. Lenze tam, kde napr. u Bournea (i ked sa pohybujeme v odlisnych zanrovych mantineloch) permanentne rucna kamera viaze s kazdou dalsou akciou moje emocie do pevnejsie zaangazovanej vyvrtky, tam u Berga ostava iba ciste sledovanie scen bez zvysenia tepu. Vyssie napisane mozno brat ako nazor na film optikou bez politickeho kontextu. Ovsem Kralovstvo je typ filmu, kde sa k naviazaniu na sucasny stav vo svete nevyhnete a prave skrz tento kanal si chtiac-nechtiac k filmu vztah vytvorite. V tomto smere predstavuje film jednu z dalsich moznych rozbusiek polarizujuc nazory od "prilis jednostranne a nasilne proamericke" az k "nesmierne autenticke a kruto pravdive bez zjavneho pridrzania jednej ci druhej strane". Moj nazor z tohto hladiska sa pohybuje niekde v strede, vidiac vo filme priblizne v rovnakom pomere prvky obidvoch protipolov, spajajucich sa v nepekny obraz o chorosti nasho sveta nasou vinou. [Kontrolna projekcia]

Rýdze B-cko, ktore prve 3/4 filmu s radostou upomina na slavnejsie a lepsie inspiracne zdroje - od Mad Maxa, cez Romerovych Day of the Dead az po Hitchovych Vtakov ;-) . Postapokalypticky svet v Mulcahovych rukach vyzera uspokojivo (v zmysle spracovania) a hlavne v pustnych exterieroch zo seba film zdima svoje najlepsie okamihy a ma dokonca aj slusnu atmosferu i spad. Diery v logike nema zmysel spominat, pretoze pri tomto druhu filmu su viac menej povinnou municiou. Akcne sekvencie nesetria slusnou porciou brutality a gore, ovsem pracu maskerov casto nici neprehladny strih s naduzivanim detailov. Klincom pre film do rise priemeru je zaverecna stvrtina, ktora si zial berie to najslabsie z druheho dielu (SPOILER): zbytocne zhovadile monstrum, ktore dovtedy slusny survival mod katapultuje k zemi. Oproti Apokalypse je Extincion cesta pohoriami kvality nahor, ovsem skoda, ze vacsinou filmu slubovane Alpy sa nakoniec ukazali byt "iba" Nizkymi Tatrami ;-) [Kontrolna projekcia]

UPDATE: Videne druhy krat aj s eng. titulkami. Velmi jednoduchy pribeh, pri ktorom si scenarista Kam-Yuen Szeto po trojici velmi slusnych, ba az vybornych zarezov (S.P.L; Dog Bite Dog a Exiled) vybral dufajme ze iba ojedinely, oddychovy cas. Prva hodina filmu sa sice zubami-nechtami snazi budovat hlavne charaktery postav a az potom ukazovat ich fyzicke a martial-art dispozicie, ale v tak jednoduchom pribehu tie emocie a motivy posobia povrchne a miestami aj usmevne (i ked na druhej strane, jednoduchy pribeh ma i Invisible Target a aj napriek tomu emocie v tom filme obsiahnute ma dokazali udierat s ovela vacsou razanciou). Nastastie je tu zaverecna dvadsatminutovka, ktora doterajsiu dramaticku snahu smahom ruky zahadzuje a natesenemu divakovi slubuje poriadnu porciu mlaticky, na ktoru cely film cakali. Ovsem, aj tu prichadza mierne sklamanie. Niezeby suboj Donnie Yen-Collin Chou nebol slusne zvladnuty. Naopak, ma svetle okamihy, zaujimavu (nie vynimocnu) choreografiu (Donnie ocividne v snahe posunut moznosti dalej, sa sikovne uchyluje k MMA) a potrebnu dynamiku i gradaciu. Ovsem po jej skonceni som ostal akosi nenaplneny a z ust sa mi vydralo "To je vsetko?" Neviem, mozno som bol iba prehnane narocny, ale od "mlaticky roka" som cakal este daco viac. Po tejto stranke mi ovela vacsie uspokojenie priniesol zaverecny duel Wu Jing versus Shawn Yue + Nicholas Tse v spominanom Invisible Target.

Hongkongská akčná pecka a adrenalínová nálož tohto roka v jednom! Donnie Yen s Wilson Yipom sa budú musieť vo Flash Pointe sakra snažiť, aby sa tomuto aspoň vyrovnali... ;-) / UPDATE: Takze po zhliadnuti Flash Point mozno povedat, ze Donnie s Wilsonom odviedli slusnu pracu, ovsem palma vitazstva z mojich ruk patri Invisible Target.