matolas

Videl som filmy z minulého roku, ktoré zostarli horšie ako tento kúsok z päťdesiatych rokov. Jasné, obžaloba vojny je klišé tematika, ale tu sa to deje prostredníctvom na prvé počutie bežných a banálnych dialógov veliteľov, pri ktorých sa nestačíte čudovať rovnako ako plukovník Dax. Nebál by som sa povedať, že Dr. Divnoláska je vlastne remake tohto filmu, remake tématický.

Keď sme s kamarátom prvý raz videli Top of the Pops s Jimmym, on okamžite povedal, že je to pedofil ako vyšitý. Saville sa však stihol spokojne dožiť prirodzenej smrti a usvedčili ho až rok po nej. Coogan sa v jeho postave úplne stratil, monštrum zobrazil precízne. Najdesivejšie sú momenty, keď sa Saville svojím predátorstvom ešte aj verejne chváli, lebo "Čo z toho, keď sa mi podaril perfektný zločin, ak o ňom nikto nevie." Štyri hodiny hnusu v klasickej procedurálke BBC.

No to ma podeľ nulou. Záverečný zvrat v podstate divákovi dáva na výber z dvoch možností. Buď nemajú mať problém so svetom, kde Boh núti malé deti zabíjať vrahov, alebo sú proste bezverní démoni. Chápem, že zvrat človeka má donútiť prehodnotiť spätne film a v rámci filmu to aj funguje, ale jednoducho sa pri takejto téme, ktorá je prvú hodinu ešte aj bravúrne rozpracovaná, nedá vyhnúť presahom, zákonite musím myšlienku kompletne zavrhnúť a Paxtonovi odporučiť ústavnú liečbu.

V podstate tradičná gangsterka o vzostupe a páde organizovanej skupiny, ako ju od Scorseseho už dobre poznáme. Akurát s Indiánmi a bez snahy glorifikovať násilie. Z môjho pohľadu však vyniká tým, že narozdiel od napr. Vlka z Wall Street, Casina či Mafiánov sa nesnaží režisér záporné postavy nejakým spôsobom ospevovať, práve naopak, tentoraz je film jasne černobiely a je tomu podriadené všetko. Stopáž je bezproblémová, vtiahlo a nepustilo ma to omnoho viac ako chladný Oppenheimer, ktorý aj pôsobil komornejšie. Tematicky ide v podstate o Parazita s koloniálnymi presahmi. Potešil odkaz na Nedotknuteľných a aj Scorsesovo cameo, v ktorom v podstate povedal, že filmom robí to isté, čo robili hlavní protagonisti Osagom. (Po prečítaní viacerých recenzií od divákov po celom svete sa pridávam k hnutiu za zákaz simultánneho vysielania Vrahov kvetového mesiaca s koncertom Taylor Swift.)

Málokedy sa vo filme stáva, že najlepšia časť je stred. Prvá polhodina je nekonečnými nevtipnými odbočkami otravná až na vypnutie a záver prepálený. Film funguje len v komorných pasážach, keď sa drží v uzavretých priestoroch vlaku a nechá diváka zabávať sa náhodnými udalosťami, aj postavy majú vtedy trochu čas dýchať. A človek, čo vyberal hudbu (až na Sakamota), by mal dostať facku.

Záchranca komunity nesklamal ani po tretie, prospela aj zmena exteriérov. Klasický westernový námet síce tentokrát má o niečo menej výrazne vedľajšie postavy a asi aj záporákov, ale tých 110 minút ubehne rýchlejšie ako šanca na pekný život. Film možno považovať aj za neoficiálne pokračovanie Muža v ohni.

Asi najdepresívnejší britský sitkom.

Brooker sa stal postavou vlastného seriálu (Bing z s01e02) a ani si to asi nevšimol.

Obraz Nicolasa Cagea s umelými zubami a strapatými vlasmi, ako pobehuje zmätene po ulici a naháňa holuby, z hlavy nikdy nedostanem. Toto je film, pri ktorom vás každá scéna prekvapí, pretože fakt netušíte, o čo sa tvorcovia snažili. Je to až fascinujúce.

Herci ako z čadčianskeho ochotníckeho divadla, fyzika išla trochu bokom, ale zábavné to je, to tomu uznať musím.