matolas

Na Vianoce som dostal jeden nečakaný a nanajvýš príjemný darček. Do rúk sa mi dostala kniha od Davida Sucheta s názvom Poirot and Me, kde opisuje svoju dlhú dvadsaťpäťročnú púť s týmto brilantným belgickým detektívom. Knižku som zhltol prakticky za dva dni, až mi je teraz ľúto, že som ju už dočítal. Je napísaná veľmi pútavo a Suchetove postrehy o Poirotovi sú veľmi trefné a zaujímavé. Opäť som spolu s ním prežíval záverečnú Oponu, ale si aj pripomenul úplne začiatky popreplietané mnohými zaujímavosťami z natáčania. Poirot bol naozaj výnimočnou postavou a môžeme ďakovať agentom, ktorý vybrali Sucheta na jeho zobrazenie, je to casting, ktorý sa podarí raz za 50 rokov. Knihu odporúčam všetkým fanúšikom oboch týchto, v niektorých smeroch veľmi podobných, pánov.

Predstaviteľ jedenásteho Doktora, Matt Smith, zakýval svoje posledné zbohom vo Vianočnej epizóde Doctora Who, The Time of the Doctor. Nebolo jednoduché sa s ním rozlúčiť, Smith totiž už ako herec predstavoval niekoho, koho svojou nekonečnou energiou a priateľským vzhľadom neskutočne obdivujem. Ale obdivujem ho najmä za jeho inkarnáciu Doktora. Jedenásty Doktor bol Doktorom "našej generácie". Bolo úžasné týždeň po týždne a rok po roku sledovať vývin jeho postavy a dovolím si povedať, že už na začiatku urobil obrovský dojem a je až neuveriteľné, ako dokázal neustále napredovať a skončil naozaj na vrchole svojich síl. Matt, ďakujem za dokonalé tri roky a ako si povedal sám: "Nikdy nezabudnem, keď si bol Doktorom ty."

Na odporúčanie známeho som sa pustil do filmov mne doteraz neznámeho Amerického režiséra Jima Jarmuscha. Už po prvom poviedkovom filme, Coffee and Cigarettes, som vedel, že som opäť narazil na zaujímavého režiséra. Jeho filmy sú ako jazz - plynú pomaly, majú perfektnú atmosféru a tie výkony tiež nie sú na zahodenie. Až do jeho filmov som si bol istý, že z Roberta Benigniho nik nemôže urobiť dobrého herca. Už som videl päť jeho kúskov a žiaden ma nesklamal, no samozrejme mám svoje obľúbené a medzi ne rozhodne patria Night on Earth a Ghost Dog: The Way of the Samurai. Oba sú ukážkou perfektnej atmosféry a najmä ten druhý má ešte navyše veľmi zaujímavú hlavnú postavu. Určite sa nájdu aj ľudia, ktorí Jarmuscha označia za "režiséra, ktorý točí artové sračky", no stačí sa pozrieť na ich hodnotenie Avengerov a hneď viete, ktorá bije (viď Cival). Najlepšie filmy na dlhé zimné večery, všetkým rozhodne odporúčam.

Tak sa už oficiálne aj ja môžem zaradiť medzi intelektuálov (aspoň podľa noriem Adriana Mola). Prakticky za dva týždne som stihol prečítať Zločin a Trest, Idiota a vidieť takmer štvorhodinovú adaptáciu Bratov Karamazovovcov (No samozrejme plánujem dočítať aj knihu). Tieto tituly sú natoľko známe, že ani nemusím písať, že je ich autorom génius Dostojevskij (A predsa som to napísal!). Milujem ten pocit, keď máte pocit, že čítate niečo od človeka, ktorému jednoducho intelektuálne nesiahate ani po päty (Na druhú stranu, ja zatiaľ nemusím písať knihy kvôli tomu, aby som zaplatil dlhy z hrania kariet :).). Práve preto je sonda do jeho mysle niečo, z čoho mám pocit, že ma posúva vpred. Z tejto trojice sa mi zatiaľ asi najviac páčil Idiot (odporúčam aj túto výbornú adaptáciu). Má stále nanajvýš aktuálnu tému, ktorú je však z počiatku dosť ťažké odhaliť, no neskôr Vám už bude jasné, ako to celé dopadne, čo je však podľa mňa aj zámer, pretože práve to je na tom smutnejšie. Zločin a trest je zase akoby nejaký predchodca všetkých románov typu Zberateľ a určite aj ich otcom, pretože je jednoznačne najlepší a najzaujímavejší (Fowlesovo dielo ale taktiež odporúčam!). Bratov Karamazovovcov si zatiaľ nedovolím poriadne hodnotiť, pretože mi síce skvelá adaptácia dala nejakú tú predstavu, o čom to vlastne je, ale myslím, že kniha mi poskytne omnoho intenzívnejší pôžitok. Teším sa na ďalšie stretnutia s ním a opäť nemôžem inak ako odporúčať. Lúčim sa s jedným jeho citátov: "If there is no God, everything is permitted."

Hercula Poirota som obdivoval už od detstva. Celá rodina sme si každý týždeň usadli na gauč a pozerali kriminálne mystérie tohto nekonečného gavaliera. Samozrejme najradšej sme mali konce, kde sa celý plán odhalil prostriedkom až agresívneho Poirotovho zdeptania podozrivých. Agatha Christie by bola na túto verziu rozhodne hrdá. Ku jej knižkám som sa žiaľ ešte nedostal, no chystám sa dopozerať všetky časti, ktoré som ešte nevidel a na konci roka som pripravený pozrieť si posledný diel tejto legendárnej série, Curtain.

Bulgakov je meno, ktoré som ešte pred pár mesiacmi poznal len tak okrajovo, vďaka tomu, že som kedysi počul niečo o nejakom Majstrovi a Margaréte. Okrem posledného spomínaného titulu som si od "majstra" Bulgakova prečítal aj Psie srdce, Diaboliádu a Osudné vajcia. Bulgakov štýl je veľmi osobitný a v každej jeho knihy bol nesmierne cítiť, či už v obdobných postavách, alebo jeho fantastickými prvkami, ktoré sú naozaj dokonale prevedené na papier. Ostrá irónia a cit pre build-up sú určite Bulgakovov doménou. Veľmi zaujímavý a ojedinelý zjav, a to nielen v Sovietskej literatúre. Vrelo odporúčam každému vášnivému čitateľovi.

Steinbecka som poznal vďaka celkom fajn učiteľke na strednej škole, ktorá nám rada rozprávala o zápletkach diel a snažila sa nás zaujať aj keď to bolo u drvivej väčšiny totálne márne, škoda. V pamäti mi zostala pár útržkov z The Grapes of Wrath, o ktorých nám vtedy rozprávala. Dostal som sa síce k tomu až o tri roky neskôr, vďaka povinnému čítaniu na VŠ, ale bol som sám prekvapený, ako veľa som si toho pamätal. Ovocie/Hrozná hnevu sú perfektným eposom, ktorý Vás už spočiaktu zaujíme svojími autentickými postavami a hlavne prelomovými myšlienkami - najmä postava kazateľa. Príbeh je nesmierne pútavý a veľmi ľahko sa predstavuje a nemáte problém sa zžiť s postavami. Je mi ľúto, že už som to dočítal. Ďakujem ti, John, za ďalší fenomenálny knižný zážitok.

Po There Will Be Blood som si povedal, že treba toho Andersona trochu viac omrknúť a urobil som dobre. Do Magnólie som sa púšťal s nádejou, že sa mi dostane podobného štýlu a zážitku ako z vyššie menovaného Masterpiecu. Tieto filmy majú spoločné len jedno - sú oba neskutočne originálne a úplne iné. Tri hodiny ubehli neskutočne rýchlo. Prvé dve hodiny vám Magnolia nedá ani nadýchnuť, taký dlhý, pomalý a strhujúci build-up človek často nevidí. Deväť línii, ktoré sa navzájom preplietajú, zaujímavé a živé postavy, opäť výborný soundtrack, perfektný scenár a žaby - Anderson, ideš do mojej topky a teším sa, čím ma dostaneš nabudúce. (nie, že by ťa to trápilo)

Vodka, duša, kaviár. V podstate Rusko v skratke. Očakával som veľa vodky a kaviáru a pomenej duše, no dajme tomu, že je všetko v rovnakom pomere. Filan píše perfektne, čítanie neskutočne rýchlo odčíta a stránku po stránke hltáte spolu s fotografiami z vlastnej Borisovej zbierky. Na pol dňa aj niečo som sa ocitol v Rusku. A utvrdilo sa aj heslo knihy "Rusko rozumom nepochopíš, v Rusko treba veriť." Každému vrelo odporúčam ako príjemné letné čítanie.

Full Metal Jacket. Film, ktorý azda pozná už každý, no ja som sa k nemu dopracoval až teraz. Netrvalo dlho a už mi bolo jasné, že si ho zamilujem, ostatne, ako takmer všetky ostatné Kubrickové diela. R. Lee Ermey, Kubrickova réžia, perfektný soundtrack - radosť pozerať. I am in a world of shit, yes but I am alive. And I am not afraid. The dead know only one thing: It is better to be alive.

There Will be Blood ma absolútne dostalo. Dokonalá záverečná scéna a až ma doslova mrzí, že som ten film už videl. Epické dielo a zaraďujem ho do svojej topky. A toto si budem ešte dlho púšťať... I AM FINISHED!

Čítali ste Melvillovu Bielu veľrybu? Že nie? Tak ani nečítajte. Najbližších 7,000 rokov nechcem o veľrybách ani počuť. Ale nie, dalo sa to, len mám z nej morskú chorobu.