tron

Mal som pocit, že pôjde o druhý Dokonalý únik a namiesto toho som dostal film, ktorý dobre vyzerá (Austrália), ale nemôžem povedať, že by ma bavil. Je profesionálne nakrútený a hrajú v ňom dobrí herci, ale mimo Pegga nikto zábavný. Vlastne sú všetci nesympatickí, vrátane snajperky z Predátorov. Scenár nie je zlý, ale mňa tieto typy nebavia. Nie príliš cnostné postavy, kde každá má niečo za ušami, občas niekto niekoho odpraví (aj omylom, viď. nezabudnuteľný moment v Zakázanom ovocí, kedy sa zabijak potkol na schodoch a vystrelil si mozog), dejú sa nepravdepodobné nehody a kuriózne náhody, raz za čas sa objaví nečakaný až šokujúci zvrat a všetko sa s pribúdajúcimi minútami bizarne zaplieta, preplieta a doplieta, až sa v tom ani divý somár nevyzná.

"Hlavne, že sa nikomu nič nestalo." - "Mne sa stalo." 30 %. Nevtipná komédia je utrpenie. Hodinu a pol v kine/izbe panuje hrobové ticho. Diváci tušia, že by sa mali smiať, ale nie je na čom. Mark a Will si rozumeli pri Fízloch zo zálohy a namiesto čakania na vydarený scenár zobrali prvý, ktorý mali po ruke: nezáživnú báchorku o dobrom otcovi, ktorý sa trpezlivo, nádherne, ukážkovo a nadštandardne stará o dve nevlastné deti, ale náhle do jeho života vtrhne ich nezodpovedný a veľmi nesympatický biologický foter, ktorý sa na ne pri všetkých dôležitých životných okamihoch vyflákol, avšak má svaly a motorku a tak si okamžite získa ich srdcia. Drzý a zákerný floutek následne nechutne manipuluje nielen citmi svojich detí a svojej ex, ale i emóciami ostatných: od rasistického kutila Griffa, až po Ferrellovho šéfa. Nevlastný otec je z toho nešťastný, hoci sa spočiatku snaží byť nad vecou a mať pre svojho konkurenta pochopenie. Nech ale robí čokoľvek, nakoniec je vždy za blbca. Aj manželka postupne začína pochybovať, či si vybrala správneho chlapa. Mrcha. Dá sa takémuto „zlému“ scenáru fandiť? Nedá. Môžete fandiť Farrellovi a aj to vás po chvíľke prestane baviť. A vtipy? Čomu sa máte smiať? Súpereniu dvoch mužov o srdce jednej ženy a dvoch detí? Veď je to smutné. Najhoršie je, že aj humorné scény (elektrické vedenie) sú nakrútené nezáživne. Ako vravela unudená pani manželka, pár dobrých momentov sa objavilo (lopta, tanec, pes Nádor, John Cena), ale čakať na ne sme musel niekedy aj 25 minút. A to fakt nešlo.

Z jednotky si pamätám len McConaugheyho a Tatuma, ale prežil som ju. Čo sa nedá povedať o dvojke, počas ktorej som zomrel (ale prežil som to). Nevraviac o tom, že som sa ako heterosexuál pri pozeraní filmu o striptéroch cítil... zvláštne. I potenciálne nudné (a dlhé) scény, ktoré by u Soderbergha boli hypnotické (zazobané paničky v čele so zabudnutou Andie McDowell, „dom hriechu“ so zabudnutou manželkou Willa Smitha), sú v podaní nového režiséra nudné, preukrutne dlhé, takmer k neprežitiu. Ako keby vám v poľných podmienkach amputovali pravú nohu kvôli gangréne a na konci by zistili, že gangrénou bola v skutočnosti postihnutá ľavá. Vrcholom je nudné finále a prirýchly koniec, kedy sa nestihneme dôstojne rozlúčiť s postavami. Striptérske vystúpenia tu takmer nie sú (!), čo je trocha ako keby v Rambovi nebol Rambo. Namiesto nich prichádzajú dlhé dialógy o ničom a s postavami, ktoré nemajú čo povedať (lebo sú to hlúpi striptéri, sorry). Plusy: minimalistický Tarzan, akceptovateľný Tatum, dve tri ako-tak atmosférické pasáže a „naked nude sex“ Amber Heard, ktorá po stretnutí s Tatumom mení sexuálnu orientáciu z bi na prísne hetero. Ledva-ledva dávam "až" 2*.

Nič nové pod slnkom: blbeček, Jonah Hill, šľapka, drsná panna a Avatar v strašidelnom dome. Mierna inovácia síce je (exorcizmus vykonáva mládež podľa YouTube), ale to nestačí. Dvojnásobne s takým výkvetom nesympatických hercov a ešte nesympatickejších postáv. Budem znieť trápne, ale ak americkí tínedžeri skutočne robia toto, potom sa čudujem, že polovica nie je za mrežami a zvyšok na odvykačke. Akurát tú mladú si možno budete chcieť pozrieť v hardcore porne, ale to je všetko. Zúfalému Marcusovi sa len sporadicky darí dať dokopy pôsobivý vizuálny záber alebo, nedajbože, atmosférickú scénu. Väčšinou sa len hučí, hystericky ziape a kričí a nezmyselne behá po chodbách. Krv a prsia to nespasia. Skôr sprasia. Ale toto ma pobavilo: „Dobre, urobíme to takto. Vytrhneme im zuby, odpílime ruky a nohy, kosti rozpustíme v kyseline, mäso pomelieme na kašu, dáme to do pohárov a každý vyhodíme do smetiaka v inej časti mesta. Nejaké otázky?“ – „Kde vezmeme poháre?“

Až príliš zvláštne a čudné. Inak prekvapivo zábavne hrajúci Cage a Frodo v príbehu, ktorý je žánrovo TAK rozptýlený, až to nie je vtipné, iba to otravuje a nechápavo krútite hlavou. Nič proti experimentom, veď OK, ale proste aby sa niečo začalo ako komédia a skončilo ako triler s vraždami, to si myslím, že nie je v poriadku, vôbec nerozumiem, o čo komu išlo, keď to písal/nakrúcal a aké divácke reakcie si od toho sľuboval. A prečo. Nevysvetľujú sa základné veci, sympatické a neškodné postavičky sa v sekunde bez logiky menia na chladnokrvných vrahov a tak ďalej a tak podobne. O ničom. P.S. – Áno, policajt, ktorý ich takmer pristihne pri akcii, je skutočne kapitán Fuller zo seriálu Jump Street 21.

Šéf je skvelý film pre každého, kto má rád jedlo a varenie. Vidno, ako veľmi si pri ňom Jon Favreau (po ťažkom natáčaní 200-miliónového Iron Mana 2) potreboval vypnúť. Relax a feel good: to sú slová, v ktorých znamení sa snímka ladne, nestresovo nesie. V jej priebehu sa nestane nič tragické. Nikto neumrie, nikto nikoho neokradne, dokonca ani ten policajt im nedá pokutu (je to frajer!). A to je úžasné. Zároveň je vidieť, že Favreau téme rozumel (alebo si najal niekoho, kto jej mimoriadne dobre rozumel), vďaka čomu Šéf ponúka množstvo veľkých kuchárskych právd (street food skutočne za istých okolností môže výrazne predbehnúť kvázi renomované kamenné reštaurácie, varenie z čerstvých a kvalitných surovín je najviac, príprava pokrmu priamo pred zákazníkom detto). Láska ku kulinárstvu je očividná z každej dynamicky natočenej scény s nákupom surovín, varením a následnou konzumáciou. Zároveň je na filme osviežujúce, že postavy sú ľudia a aj sa tak správajú, čo je vidno na vzťahoch medzi otcami a synmi alebo medzi bývalými manželmi, ktorí po rozvode zostali priateľmi. Jon Favreau tento film veľmi potreboval. A my tiež. Hoci sme si to neuvedomovali. Díky Jon, máš to u mňa, kamoš. John Leguizamo je samozrejme fantastický (a Oliver Platt boží).

Prvú hodinu som bol šťastný. Každá minúta predstavovala malý zázrak. Svižné tempo, skvelé postavy, správne typovo vybratí herci, atmosférické Provence, zábavný soundtrack, zo života odpozorované súrodenecké vzťahy, drsný dedko, chápavá babka, nemý chlapec a bernský salašnícky pes. Komu sa tak, ako aj mne, páčila atmosféra francúzskeho letného vidieka v Dobrom ročníku a Noci s nabrúsenou britvou (no vážne), príde si na svoje. Ku koncu síce začne Jean Reno až príliš pobehovať po pľace s brokovnicou, ale stále je to vo svojej malej obyčajnosti“výstižné, milé, vtipné a dojemné, vrátane konca na letisku, ktorý je skromný a pritom je v ňom všetko. Možno to mohlo byť EŠTE VIAC atmosférickejšie a vizuálne podmanivejšie, ale i tak super. A hoci to bežne nerobím, vlastne to nerobím takmer nikdy, odporúčam slovenský dabing.

Ako keby bol predlohou k tomuto filmu režisérov starší kraťas, ktorý sa zapáčil môjmu obľúbencovi Kevinovi Baconovi a ten sa rozhodol zohnať pár miliónov a ako producent a hlavná herecká hviezda Wattsovi kryť chrbát v snahe urobiť z kraťasu celovečerák. V (neexistujúcom) kraťase však žiadna postava šerifa nebola. Ani tajomstvo v kufri. Ani akčné vyvrcholenie. To všetko akoby bolo do filmu dodané až dodatočne, aby mal aspoň hodinu a dvadsať minút. Je to poznať. Blbnutie chlapcov má čaro a pôvab (hoci občas sa to s ich inteligenciou predsa len preháňa: „A čo ak nás niekto uvidí?“ – „Povieme, že sme policajti.“), ale akonáhle do deja vpadne šerif, začne to byť klišé nuda, v ktorej Kevin často uteká, čo je vtipné, ale aj tak si nadvládu nad scenárom čoraz mocnejšie berie nuda. Svoje robí práve scenár, v ktorom je priveľa do očí udierajúcich náhod (napr. žena v okuliaroch). Do istej miery ma však sklamal koniec.

Zručný... ale nie príliš sa snažiaci režisér. Znesiteľní... ale s takto priemerne napísanými postavami nemajúci veľkú šancu niečo urobiť herci. A atmosféra... ktorá však ku koncu nudí a stagnuje. Prvú hodinu to nie je zlé a hoci mali tvorcovia obmedzený rozpočet, i s desiatimi miliónmi sa im podarilo vytvoriť autentickú víziu prvých dní po bližšie nešpecifikovanej „apokalypse“, ktorú sa snažia dať do súvislosti s fascinujúcou pradávnou udalosťou, kedy záhadne zmizli obyvatelia malej americkej osady bez jedinej stopy, pričom po sebe zanechali všetky osobné veci. Jedna z postáv o tom samozrejme náhodou na začiatku filmu číta, aby následne mohla informovať ostatné. Vôbec, so scenárom sa nikto príliš nebabral (keď je bar široko ďaleko jediným osvetleným miestom v meste, prečo je v ňom len jeden chlapec? Keď v bare vypadáva generátor, prečo nerozsvietili baterky? Keď im patrí celé mesto (minimálne), prečo z obchodov nepobrali tisíce bateriek? Prečo si nesadli na zastávku so solárnym panelom? Prečo preboha nemali fakle?!?!?!?!). Po prvej hodinke, ktorá je fajn, prichádza rutina a čakáte na koniec. A čakáte a čakáte. A nakoniec sa dočkáte. Inak ale vcelku uchádzajúci mix Hmly a Langolierov. Zaujímavosť dňa: Hayden si v prequel sérii Star Wars zahral Dartha Vadera, otca Lukea Skywalkera. V dnešnom filme hrá postavu menom Luke.

S prižmúrenými očami (a okuliarmi dole) 70%. Postavy nezaujímavé, trvá to otravné dve hodiny, všetci až na hlavného (anti)hrdinu sa nedokážu zachovať svinsky (jeho žena chvíľu chce, ale rýchlo ju to prejde), neviem, či je Peter Stormare nudnejší s bradou alebo bez nej a celkom by ma zaujímala policajná správa („No, takto pán veliteľ, takto! S chalanmi som nabehol do domu a zistil som, že chlapíka posadol klaunovský kostým, vinou ktorého zjedol pár deciek.“). Pripomína to drsnejšieho Santa Clausa s Timom Allenom, čo nie je dobre. Ale musím prihodiť pár percent za originalitu (film robí s klaunmi to, čo Rare Exports so Santa Clausmi), nebojácnosť (žranie detí), nechutného klauna a gore. Najviac prekáža biedny, nelogický scenár (prečo chlapík nežiadal od lekárov odborné odstránenie kostýmu a nechal sa odradiť jednou trápnou návštevou v ambulancii? Prečo to vzal na seba Stormare? Z lásky? K cudzím ľuďom?! Prečo klaun po zožratí štyroch detí, pričom mu chýba už len piate, komplikovane vydiera manželku, aby mu doniesla piate, namiesto toho, aby odbehol do najbližšieho domu, nejaké uniesol a mal to z krku za 68 sekúnd? Atď.)