tron

Veľmi príjemná relácia. Je prekvapivé, že sa takýto druh dokázal uchytiť na televíznej slovenskej obrazovke - nekonfliktný, feel good, s trochou humoru a o záhradkách a všetkom s nimi súvisiacom. Pôvodne sa to začalo pod názvom Hurá do záhrady na RTVS, v roku 2015 to prešlo na konkurenčnú Jojku.

"Poirot nežartuje." Dosť slabý Poirot - nezaujímavý prípad, mdlé postavy, slabá mestská výprava (mám rád proste anglický vidiek, sorry) a v neposlednom rade pomerne komediálna atmosféra, čo sa mi k tejto postave nehodí.

Toto nie je klasická televízna relácia o varení, kde si nejaká skrachovaná (pseudo)hviezdička zachraňuje potápajúcu sa kariéru tým, že trepe dve na tri a do štúdia si pozve nejakého kamoša z divadla, ktorý povie tri notoricky známe (kvázi)vtipné historky a uvarí špagety s kečupom. Kamila Magálová je v kuchyni zjavne ako doma. To vidí každý, kto tomu aspoň trochu rozumie. A za parťáka tu má obecne veľmi uznávaného Pavla Pospíšila, totálnu špičku medzi šéfkuchhármi, ktorého uznávajú a vzhliadajú k nemu aj kalibre typu Zdeněk Polhreich. Navyše ide o jedného z minima Čechov, ktorí získali Michelinskú hviezdu, čo je niečo. Relácia má super feel good atmosféru. Vidím tu okolo seba zaručene, 110%-ne drsné hlášky, posmievanie a hodnotenia pohybujúce sa okolo čísla 30%. Ale ak to hodnotíme v rámci kuchárskych televíznych relácií (čo je zrejme logické, Ramba tiež nebudete porovnávať s Mechanickým pomarančom), tak je to v rámci svojho žánru výborná záležitosť. Vlastne zrejme najlepšia relácia o varení na slovenskom trhu v histórii samostatného Slovenska.

„Je to kult. Niekomu tam dole preskočí a všetkých pozabíja. Tí vyhynú skôr, než my.“ Som zaskočený. Dobrá zápletka, ale meganudné trailery, extrémne nezaujímavá reklamná kampaň pri príležitosti uvedenia filmu do kín, v kinách v podstate totálny a úplný prepadák, nečítal som snáď ani jednu pozitívnu recenziu... a nakoniec je to takmer na 70%! Akože neviem, ak niekto čakal komédiu, tak určite bude hustoprísne sklamaný, ale toto podľa mňa ani nikdy komédia byť nemala. A tak to komédia ani nie je. Je to skôr niečo ako feel good movie, občas pobaví, občas sú tam vážnejšie presahy a ako celok je to poetické, atmosférické a milé. Kladne ma prekvapil aj vcelku odvážny koniec a šialená dvojka Waltz/Udo Kier – a to Waltza nemám rád. Za mínus by som označil aj na jednej strane úžasné univerzum, na strane druhej zároveň i úžasne nepremyslené. Pri sledovaní tohto filmu mi ustavične napadli nové a nové otázky, súvisiace s logikou (jeden za všetky: prečo by miniatúrne predmety mali stáť menej, ako tie normálnej veľkosti? Viete, aké neuveriteľne komplikované musí byť vyrobiť miniatúrne topánky?). K tomu plno brutálnych mien typu „Dušan“ alebo „Safranek“.

Toto sme si s manželkou pozreli necelý deň po 7. sestrách, v ktorých Noomi Rapace nahodila ostrú fyzičku, a tak sme boli zvedaví, čo predvedie v ďalšom akčniaku. Dostavilo sa bohužiaľ radikálne sklamanie. V utajení je ťažké béčko. Je v ňom plno slávnych hercov, ale majú miniatúrny priestor. Najviac sa mi páčil hulvátsky John Malkovich a bombová scéna, v ktorej brutálnym účesom obdarovaná Toni Collette strieľa z gigantického samopalu. Samotná Noomi bola fajn, ale žiadny zázrak. Akčných scén je dosť, ale sú rutinne nakrútené a plné predvídateľností. Scenár ani nestojí za zmienku, to je ozaj na úrovni rakúsko-nemeckej kriminálky. Za (negatívnu?) zmienku stojí absurdné „dodatočné“ finále v Prahe, kde padajú české hlášky typu „Hele, zavolejte doktora“ (sorry, musel som). Našťastie to trvá iba hodinu a pol, tak to aspoň budete  mať rýchlo za sebou (ďakeujm pekne za takéto utešenia). Orlanda Blooma mám rád a v minulosti už bol perfektný (napr. po boku Foresta Whitakera v Zulu), ale tu bol hrozný, príšerne vyzeral a otrasne hral. Povedal by som, že by mal pomaly ale isto začať prehodnocovať typ rolí, aké bude prijímať; predsa len roky pribúdajú a už nemá vek na cool šviháckych týpkov, čiže ak sa v takej úlohe objaví, pôsobí ako oneskorený päťdesiatnik s chlipným úškrnom na bacuľatej tvári snažiaci sa zapôsobiť na dve pripité sedemnástky na diskotéke v piatok v noci.

S prižmúrenými očami 70%. Minimálne za šerifov taneček :-) Scenár občas pripomína slovenskú verziu Ordinácie v ružovej záhrade (postava X náhodou uvidí, ako sa jej milovaná postava Y správa "nadštandardne" k postave T a začne prudko žiarliť), čo je katastrof, ale inak mám z tejto epizódy dobrý pocit. Raz za čas by sme asi každý potrebovali toho svojho Boba, čo poviete?

Ja neviem. Je to fajn a je to dobré, ale už to proste nie je tá "udalosť", akou bola prvá séria. Chápem, moment prekvapenia sa vytratil, to je u pokračovaní bežné. Ale proste aj tak, už to akosi nie je ono, chýba tam "to", čo som si obľúbil v prvej sezóne. V tejto časti sa venujeme predovšetkým vysvetleniu, čo sa stalo s Jedenástkou medzi prvou a druhou sezónou, ale pravdupovediac je to zhruba presne to, čo ste si mysleli, čiže by sme sa bez toho v pohode zaobišli. Ale Sean Astin fajn, asi to bude najväčšie plus druhej sezóny. A hoci mám veľmi rád, ak vo filmoch a seriáloch znejú pesničky, tu už mi to pripadá trocha ako keby sa tvorcovia nechceli zdržiavať pracne budovanou retro atmosférou a tak tam radšej namiesto toho fláknu nejakú starú hitovku a myslia si, že je o atmošku postarané. Ale nie je to úplne tak.

Spoilery. Príliš zaujímavé, originálne a osviežujúce v drobnostiach (sekanie prstov, kontajner, prilepený prst) na to, aby som dal len 3*. Ale uznávam, že pár vecí nesedí. Vlastne viac, než len pár. Willem Dafoe bez vysvetlenia mizne z deja. Náhody sú alarmujúce („sekuriťák“ prichádzajúci na rande v najnevhodnejšom okamihu). Logika si často brala dovolenku (viem, kde sestry žijú, ale pošlem tam dva a pol chlapa, aby sa to neprevalilo a následne radšej komplikovane sestry naháňam a lovím po celom meste so stovkami svedkov). Zvrat s deťmi je síce mrazivý, ale zároveň podľa mňa dosť predvídateľný. A teraz k plusom. Skvelá atmosféra nevábnej budúcnosti, v ktorej je lepšie nežiť (pomáha ju presvedčivo a detailne dotvoriť ošarpaná post-komunisticko-apokalyptická výprava), Noomi Rapace má nielen slušnú kondičku, ale aj talent (áno, jednotlivé sestry sú dosť afektované, aby sa od seba čo najviac odlišovali, ale aspoň je sranda). Dafoe sympatický, škoda, že ho nebolo viac. Odvážna erotická scéna. Pozitívne ma zaskočilo, že 7 sestier j v skutočnosti brutálna vyvražďovačka (neviem prečo som si myslel, že zomrie max. jedna sestra). Akčných scén pomerne veľa, zručne nakrútených a drsných. Otázkou je, ako sa postaviť k záveru, kedy hrdinky dosiahli svoje, ale ide o Pyrrhovo víťazstvo.

Dobrý začiatok. Po roku (ktorý ubehol nielen v našej realite od premiéry jednotky, ale aj vo svete postáv) sa vracajú všetky staré známe postavy + pár nových. Medzi nimi síce nájdete aj nových tínedžerov a Paula Reisera, ktorý po Votrelcoch Jima Camerona už ťažko môže čakať kladné úlohy, ale najviac pozornosti vzbudí sympaťák Sean Astin. Sú naznačené nové hrozby, ktoré ma síce príliš nezaujímajú, ale jednotlivé postavy sú sympatické, čiže s nimi rád strávim ešte 8 epizód. Najviac som sa tešil na Jedenástku, tušil som, že sa mihne len na konci a tak ma to neprekvapilo - a bol som rád aspoň za to. Hoci ten nový účes... no neviem. Poteší tiež retro osemdesiatková atmosféra (filmy práve bežiace v kinách, soundtrack).

Obávam sa, že najlepšou vecou na 11. sérii je, že každý diel trvá len 40 minút. Čiže to síce nudí už od začiatku, ale aspoň to pomerne rýchlo ubehne. Na tejto časti je zaujímavé, že sa odohráva v lesoch, čo mám rád, ale tieto lesy vyzerajú vizuálne neatraktívne a nestrašidelne. Ďalej je zaujímavá hosťovaním chlapca zo Šiesteho zmyslu, ale vypapkaný Haley Joel Osment vzbudzuje divákov záujem skôr svojou hmotnosťou, než prenikavým hereckým talentom ako za svojich detských liet. No a do tretice, tento diel sa dosť sústredí na môjho miláčika Skinnera, napriek tomu mu ale poskytuje malý a nie príliš zaujímavý priestor.