tron

"A čo tá krava?" - "Nechajte ju tu." Dobrá časť a hypnotická, ako sme u Legionu ostatne už dávno zvyknutí. Ale tiež zbytočne dlhá, to po prvé a po druhé je dejovo dosť riedka. Príbeh sa neposúva dopredu, ide "len" o zachraňovanie istých postáv z pôsobivého bludiska. K tomu mních. Dan Stevens je každopádne fakt strašne veľký sympaťák a jeho David Haller je poňatý tak, že ide skutočne zrejme o jedného z najmocnejších marveláckych hrdinov, ktorý by si v prípade potreby dal Hulka na raňajky, Wolverinea na obed a Dr. Strangea by si symbolicky nechal na neskorú večeru.

Skvelé postavy (týpek Dan Stevens, sympaťáčka Rachel Keller ako jeho frajerka, Aubrey Plaza ako ukážková magorka, autoritatívna mentorka Jean Smart alias brutálna mafiánka z dokonalej druhej série Farga, jej beatnicky manžel z kocky ľadu Jemaine Clement, neprehliadnuteľný ksicht Mackenzie Gray), bombová tanečná scéna v prvej časti a niekoľko vizuálne pozoruhodných scén. Bohužiaľ ale i miestami až mimoriadne riedky dej a prekombinované scenáre (hlavným hrdinom je na 99% syn Profesora X a teda zrejme jeden z najmocnejších mutantov sveta, ktorého ale spoločnosť pokladala za schizofrenika a tak bol posledné roky pod drastickým vplyvom liekov a drog a podľa toho to aj vyzerá). A „monštrum“ je úžasné, ale má len maličký priestor. Prvá časť super a posledné dve tiež, ale päť medzi tým slabších. Keby bol stred rovnako silný, ako začiatok a koniec, bez debaty idem na 80%. Takto musím zostať len na šesťdesiatke, ale dodávam, že Legion je veľmi netradičný a originálny projekt (presne takto halucinogénne by mal vyzerať film o komiksovom superhrdinovi, ktorý disponuje neuveriteľnými psychickými schopnosťami). Nechápem, ako naň Noahovi Hawleymu mohla dať nejaká televízia peniaze.

"Tým mi vlastne chceš povedať, že si nám nanič." Áááááá, super, paráda. halucinogény štýl dosahuje svojho vrcholu,ale zároveň mi paradoxne pripadá zrozumiteľnejší, než niektoré epizódy z prvej série. A ideme spolu: Tralala lalala Tralalala la la la la.

Chápem, že mnohých štve, ale pre mňa je Vilo Rozboril jedným z moderátorov môjho detstva a puberty. Sledoval som ho v Cestovinách, Smiechotách, VILOmeninách a dokonca aj v Mojsejovcoch (sorry no). Takže pre mňa bolo zaujímavé sledovať, ako mu v roku 2008 Markíza odklepla doják Modré z neba. Vážny formát pre šaša? A prečo nie? Fungovalo to už v zahraničí, kde klauni vo filmových drámach podávali brilantné herecké výkony, zdravím Jima Carreyho. A fakt to vyšlo - Modré z neba patrilo k najúspešnejším a najvýstavnejším formátom televízie. Konkurencia sa ho snažila kopírovať, ale zbytočne. Mala neobratných moderátorov, ťažkopádne réžie, škaredý vizuál a nedisponovala poriadnym rozpočtom (napr. Splněné sny na Barrandov Family, kde keď človek dostal 10-minútový let balónom alebo jazdu na koni, vyzeralo to, že sa televízia poriadne pleskla po vačku). Už po odvysielaní nového dielu boli každých 30 minút reklamy na nadchádzajúci a i ten trhal rekordy v sledovanosti. Lenže potom sa „niečo“ stalo. Nikto nevie, čo presne. Občas presiakli náznaky, teórie a informácie, ale nič nebolo oficiálne potvrdené. Obecne sa každopádne malo za to, že výroba každej časti pripadala televízii pridrahá. Napätá atmosféra medzi Markízou a Rozborilom vyvrcholila v roku 2014, kedy moderátor prešiel do konkurenčnej Jojky. V siedmom nebi bolo v skutočnosti len jemne upravenou kópiu markizáckej verzie. Je to dojemné a scenáre sú strategicky dobre vyvážené - v každej časti je hrozne smutný až tragický príbeh, jeden povedzme veselší/optimistickejší + ešte jeden bonusový. Mne spôsob, akým to Rozboril robí, vyhovuje. Príliš neriešim, že navštevuje rodiny na hranici chudoby a pritom má hodinky v cene dvojizbového bytu. Pripadá mi ako človek, ktorý verí tomu, čo robí, hoci, ako vravím, chápem, že mnohým nesedí a neznášajú ho. Čo je vlastne dosť zvláštne, lebo pomáha ľuďom. V neposlednom rade by som možno chcel povedať blbosť, ale poviem ju. Kto z vás Rozborila kritizuje? Tí z vás, ktorí ste v jeho relácii nikdy neboli, ktorí ste na tom finančne pomerne dobre, máte OK zdravie. Neviem o JEDINOM prípade v histórii tak Siedmeho neba, ako V siedmom nebi, že by účinkujúci protestoval proti tomu, že by bol zneužitý, ponížený, že by bola pošliapaná jeho ľudská dôstojnosť. V tomto som na strane Rozborila. Dôstojnosť ľuďom, ktorí sú na tom zle, na Slovensku zašliapava do bahna štát. Nestará sa o to, o čo by sa mal starať a potom to tak vyzerá. Kvôli tomu problémy ľudí musia riešiť televízie a nie ministerstvá platené z mojich, našich, vašich daní. Štát na ľudí, ktorí potrebujú pomoc, je*e a ak od neho niečo chcú, zadrbe ich nekompromisne do zeme a prinúti ich cítiť sa ako menejcenní. Ja som u Rozborila nikdy žiadne ponižovanie, zneužívanie ani zosmiešňovanie účinkujúcich nevidel. Jasné, je to robené na efekt (srdcervúci príbeh, plače účinkujúci, moderátorovi sa lesknú oči a do toho začne hrať pesnička o smrti a nádeji), tak ale takto tie relácie fungujú už pekných pár desaťročí. Neviem, ako by ste to robili vy, ak by ste boli režisérmi. Mne to vyhovuje. Kebyže tento štát funguje normálne tak, ako by mal, relácie ako táto by nemuseli existovať.

„Budem ťa volať Ant.Onio Banderas.“ Žiadne veľké (ani malé) nadväzovanie na predchádzajúce marvelácke udalosti sa nekoná: Scottova neprítomnosť v Avengers 3 je vysvetlená v 30-sekundovej potitulkovej scéne (SPOILER a v podstate ani to nie, pretože sa odohráva PO lusknutí prstov SPOILER). Nuž... čakal som viac. Scott alias Paul Rudd je však sympaťák, takže mu to (možno) prepáčite. Evangeline Lilly je o čosi akceptovateľnejšia, než minule, pretože má lepší účes (áno, niekedy tak málo stačí). Douglas sa však z pozície rošťáckeho mentora prehral v tak troška zmrda, ktorý síce od začiatku do konca zostáva kladnou postavou, ale medzi riadkami sa správa ako nie práve najmorálnejšia postava a občas je na facku. Jeho kombinácia s Michelle Pfeiffer nie je až taká veľká vec, ako sa (zrejme) čakalo. To Michael Peña (ako šéf mimoriadne stoickej bezpečnostnej agentúry) je tradične svoj, kradne si všetky scény a možno by nebolo od veci dať mu spin-off. Film slabšie odsýpa a citové výlevy sú poriadne sladká limonáda, tak ale zas na druhej strane musím uznať, že ma dojali. Občas vidno podozrivý strih (trojica hrdinov ukradne budovu, zrazu STRIH a sú v bezpečí doma). Akcia - v prvej polovici je to dialógová situačná komédia, ale v druhej sa to po akčnej stránke rozbehne a začne to byť plné nápadov (PEZ, hry so zmenšovaním a následným zväčšovaním vozidiel, sérum pravdy, čajky). Scenár je šitý horúcou ihlou – Scott X rokov v pohodičke zvláda domáce väzenie, no doslova niekoľko hodín pred úspešným koncom sa ocitne v problémoch, rovnako tak predstavy tvorcov o fungovaní domáceho väzenia sú troška dosť skreslené. A vedľajšia dejová linka s Ghost a Laurenceom Fishburneom dosť slabá. Cinemax TN 2018

„Naučím ťa kosiť, to snáď ešte stihnem.“ Jeden z najlepších slovenských filmov. Jeho sila a brilantnosť sa ukrýva v jeho na prvý pohľad obyčajnosti. Ale zdanie klame! Pripomenulo mi to detstvo, keď sme mali chalupu na dedine a chodili sme na ňu cez víkendy a letné prázdniny. Prežívali (či skôr dožívali?) tam staré zvyky a prichádzala nová doba s vecami, o ktorých dovtedy miestni len počúvali. Kosenie Jastrabej lúky toto všetko krásne zhrnulo. Taký ten zmar a dezilúziu z blížiacich sa časov, v ktorých prestalo záležať na hodnotách. Dôležité bolo naháňanie sa za peniazmi a odsúvanie dôležitejších vecí nabok len preto, aby mal človek čo najtučnejšie konto. Pôvodní obyvatelia dedín vymierali a mnohí ich potomkovia zabudli na svoje korene, statky predali alebo ich prestali udržiavať a odišli do veľkých miest, na sídliská, do anonymných činžiakov. Tento film je mementom tej doby. Starcom na dedinách bolo čoraz jasnejšie, že sa niečo definitívne, raz a navždy končí a sú odsúdení na zabudnutie. Vytráca sa úcta k prírode, k pokornému spôsobu života. Všetko toto Kosenie Jastrabej lúky obsahuje a je to podporené utlmeným, ale o to pôsobivejším a nezabudnuteľnejším Jozefom Kronerom. Žiari v mentorskej, otcovskej úlohe, čo je poloha, ktorá mu vždy sedela najviac zo všetkých. Kombináciou múdrosti a zároveň šibalstva pripomína kultovku Tisícročná včela (možno takto by dopadol Pichanda, ak by ešte pár desaťročí žil). Ale treba povedať, že výborní sú všetci. A že ich je! Synovia, ich ženy, manžela, vnuci a vnučky a susedia. A jeden divoký Francúz, na toho by sme v žiadnom prípade nemali zabúdať. Na pozadí na prvý pohľad banálneho a komediálneho príbehu sa v skutočnosti odvíja viacero temných motívov ako alkoholizmus alebo z toho vyplývajúca nedôvera v manželstve. K tomu plno skvelých a vtipných hlášok a dialógov + prepracované postavy.

"Potrebujem, aby si niečo povedal." - "Máme vafle?" Legion sa vracia a je to rovnaká absurdná bizarnosť, ako naposledy. Miestami to vyzerá ako kríženec Terryho Gilliama a Wesa Andersona, ale má to vlastnú tvár a jasnú víziu. A to môže niekomu vadiť. Tak ale zas logicky predpokladám, že na druhú sériu sa vrhne len človek, ktorému sa páčila prvá. Mne pomerne áno, ale mala svoje chyby. Tie však boli neporovnateľné s celkovou šialenosťou projektu, ktorá bola proste jedinečná. Po prvej epizóde druhej sezóny môžem spokojne skonštatovať, že WTF kvalita zostala zachovaná, ak nie ešte prekonaná. Tanečná scéna už síce nie je až taká nákazlivá, ako tá z prvej série, ale i tak ide o totálny záhul. Dalo by sa povedať, že vysoké a štíhle ženy s fúzmi, vyjadrujúce sa spevom, patria ešte k tomu normálnejšiemu. Toto proste nikto normálny nevymyslí, ale tentoraz to myslím ako poklonu, nie ako urážku. Uvidíme, čo im z toho nakoniec vylezie, možno to bude extravagantná nuda. Ale dúfam, že nebude.

Mám rád found footage. Je to (pod)žáner ako každý iný. Má svoje plusy aj mínusy, fanúšikov aj odporcov. Určite nie každý found footage je dobrý, ale niektoré sú. A veci, ktoré na found footage iným ľuďom vadia mne vyhovujú, lebo viem, že sú charakteristickou súčasťou tohto sub-žánru. Každopádne, keď je film zlý, tak je zlý – a je fuk, či ide o found footage alebo romantickú komédiu. A tento film zlý je. Strašne zlý. Jedna vec je kombinácia so sci-fi, čo moc nemám rád (radšej mám hororové found footage). To by sa však ešte dalo zniesť. Rovnako tak menej kvalitný obraz – ostatne, ide o bežnú súčasť každého správneho found footage filmu. Čo už sa zniesť nedá je otrasný scenár, útrpné CGI a extrémne nesympatické postavy – ženy sú hysterické mrkocinky a chlapi zúfalí blbci. Zaujme len koniec s bábätkom.

Strašne zlý a nevydarený pokus o sitkom. V prvom rade by sitkom nemal mať 45 minút, ale kašľať na to, to je len technická vec. Oveľa väčší problém je v tom, že to nie je vtipné. To po prvé. Sú tam desiatky pokusov o vtip behom jednej epizódy a letmo sa pousmejete možno max. nad jedným. Po druhé, prostredie horského penziónu je biedne, vizuálne to vyzerá veľmi zle a škaredo. A po tretie, herci sú mimoriadne zle typovo obsadení. Najvtipnejší je Jožo Vajda a aj on je dosť slabý. Maštalír je absolútne mimo koncetráciu, Polnišová ma naposledy bavila v SOS pred sto rokmi, Bárta je žalostný a Hilmerová, nuž, Hilmerová je Hilmerová. K tomu hosťovanie plné predvídateľných tvárí, ktoré tomu vôbec nič nové, svieže nedávajú (Stanke, Mórová...).

„Ďakujem, pán Lovecraft.“ – „Howard.“ Pascal Laugier je môj obľúbený hororový tvorca (Sanatórium, Tajomný muž) a na jeho novinku som sa tešil. Prvá polovica je super. Hlavne úvod, ten je fakt drsný a intenzívny (trocha mi pripomenul Ketchumovu kultovku Po sezóne). Potom sa to trocha spomalí a uberie sa to iným smerom, no i tak prevládala spokojnosť. Zhruba v polke filmu ale nastane nečakaný twist, ktorý ukáže udalosti v úplne inom svetle. A hoci je to stále nadmieru brutálne (ale nie až tak, ako Pascalovi Mučeníci), už to neodsýpa tak dobre, ako prvých 50 minút.