Arsenal83

Mnoho ľudí dokument znytočne podceňuje. Je točený iným spôsobom, skôr je to o výpovediach Zoltána Fegyveresa, priameho svedka výbuchu Remiášovho auta. Na druhej strane tu máme aj celkom zaujímavé pôvodné zábery, nie je ich veľa, ale zaujmú. Plusom je výpoveď Tótha, zaangažovanie Kočnera v tejto celej veci, ktorá je pre mňa osobne prekvapivá, ale aj výpovede Remiášovej na netradičnej báze (napríklad že nechala otvoriť truhlu a objímala dve hodiny hlavu svojho syna...), čo až zamrazí.

"Inteligencia je schopnosť prispôsobiť sa zmene.". Aký múdry výrok nám povedal Stephen Hawing a asi si ho osvojili aj naši politici, najmä obracači kabátov, ale aj tí, čo za svoju kariéru prestriedali aj päť strán. V tomto dokumente našťastie nevidíme týchto prostitútov, ale diskusiu o stále dosť neznámom - najmä čierne diery, horizont udalostí a pod.

Zaujímavý prípad, ale ako nejaký dlhší dokument by to vyšlo lepšie. Prípadne urobiť z toho 3 časti. Niektoré diely šlo zlúčiť, napríklad materiál z piatej mohol byť v štvrtej, šiesta sa mohla spojiť so siedmou. Odradiť na prípade môže trochu, že doteraz nevieme pravdu. Príbeh nemá riešenie. Aspoň zatiaľ a pravdepodobne aj navždy. Máme tu však dobre ukázané niektoré bočné momenty, napríklad ako sociálne siete a anonymní internetoví trollovia zničia meno, reputáciu, nádeje, pošpinia a ohovoria a nikdy za to potrestaní nebudú. A samostatnou kapitolou sú samozrejme médiá. Slovo novinár sa stalo v 21. storočí už nadávkou, u tých lepších prípadov synonymom povaľača.

Komédia, ktorá pripomína Truman Show, ale nemá toľko vtipu a je samozrejme viac ladený tak nejak do rozprávky pre dospelých. Vadim Demčog je pre mňa herec bez charizmy a celkovo to bola taka priemerná romantická povesť s poučením a happy endom. Nič výnimočné.

Rozprávka, v ktorej postavičky prdia a grgajú. Nechutné.

Na takú chatu by som nešiel. Všade zima, žiadne soby a ešte aj ten blbý ľad sa pod vami prelomí. Ale inak riadne psycho. Miestami príliš ukričané hlavnou herečkou, ale naozaj len zriedkavo, väčšinou tie delirické časti vychádzajú veľmi dobre. Takto si predstavujem horory nového typu. Väčší rozpočet, pár vylepšení (napríklad záver, ktorý by nejako prekvapil či šokoval) a bol by z toho kinotrhák.

Lesby, vlkodlaci a Kylie Minogue. To svedčí o úrovni.

Film, pri ktorom vás napadajú tie nahriešnejšie myšlienky. Má papicha niečo s pichaním? Alebo sa to písmenko "ch" číta ako č? Nakoniec sa z toho vykľuje vážna, seriózna a veľmi dramatická záležitosť. Pohľad na to, ako ženy v islamskom svete túžia po slobode, ale sú uviaznuté v stredovekých konvenciách. Je smutné, že práve takýchto tmárov si pod rúškom utečenectva pozývame vo veľkom do Európy. Aj preto film síce ukazuje Alžírsko 90. rokov, vo voľnom preklade to však znamená takmer Francúzsko súčasnosti. Tam sa už blížia časy, kedy sa Aláh akbar stane najliberálnejším slovným spojením.

V poriadku nosnú líniu chápem, že má byť dramatická. Len nerozumiem tomu, kde si film vyslúžil aj nálepku komédia. Úsmevné situácie tu spočítate na prstoch jednej ruky pirátskeho háku. Z môjho pohľadu nezaujímavé a nezábavné.

Tak ja muzikálové kúsky nemusím, ale toto vyzerá zaujímavo. Námet je naozaj vydarený. Mladá žena (Jane Levy) pri malej nehode na vyšetrení získa schopnosť počuť myšlienky cudzích ľudí ale vo forme pesničiek resp. hudobných čísel. Zábavné, často tanečné a naozaj originálne, niekedy aj citlivé. Výborný výber songov a relatívne aj spevákov. Bez znalosti angličtiny si to človek ale tak nevychutná. Titulky v tomto prípade nie sú to pravé orechové.