Skutok sa stal

Nechal som si to celé ešte rozležať v hlave, aby som si bol istý, či napíšem nakoniec to, čo sa mi dralo z pusy, no rozhodne je potrebné to povedať takto. "Skutok Sa Stal" náš všetkých navnadil jednou vecou. Ako do toho všetkého čo sa stalo zapadá Marián Kočner? Toto je otázka, ktorú film pokladá a pre mňa išlo o to, čo som chcel najviac vidieť. Lebo to môže dať nové informácie, ktoré sme ešte nevedeli. Namiesto toho tu máme dokument, ktorý rozpráva o veciach, ktoré už poznáme a Marián Kočner sa do toho všetkého dostane asi na posledných 20 minút. A to je pre mňa dosť sklamanie, lebo som celú dobu čakal, kedy sa konečne dozviem niečo nové. Niečo, čo sme už nepočuili. Ale nie. Musíme sa v úvodnej minúte pozerať na reklamy pre - "Kofolu" , "BILLU" , "Deichmann" a "Nike". Sledujeme zábery ako unáša vietor igelitovú tašku. A podobné ďalšie nič nevypovedajúce zábery, ktoré zbytočne zaberajú priestor v tomto filme. Okrem toho úplne nerozumiem prečo to bolo natáčané kamerami, ktoré miestami zrnia. Premýšľam či to niečo príbehu pridalo, ale myslím si, že nie. A čo mne osobne rovnako vadí je, že dokument by nás mal informovať s kým sa rozprávame, kde sme, čo sa práve deje. A tento film to robí niekedy o pár minút neskôr, niekedy o celú polhodinu alebo hodinu neskôr. Keď sme sa ocitli v disko štúdiu vlasatého muža, tak som nevedel čo sa deje, s kým sme sa stretli, akú má rolu v príbehu a podobne. A až oveľa neskôr zistíme jeho identitu. Rovnako je to aj v prípade rozprávača. Ktorý je nakoniec herec, ktorý nahrádza niekoho iného. Výsledne som bol z filmu veľmi zmätený, lebo to vyzeralo často, ako keby sme sa ocitli v súkromnom štúdiu a zberateľskej knižnici videokaziet u Mariána Greksu. A zistíme, že si natočil na VHS Grammy z roku 1997. Kto dnes niečo také má? No myslím si, že rozhovory s Oskarom Fegyveresom, Petrom Tóthom a pani Remiášovou tomu predsa len vedia niečo dať. Najlepšia scénka vo filme je práve, keď pani Remiášová hovorí, že by asi Robovi neverila ani keby jej povedal celú pravdu. Lebo bola v tom čase ešte fanynka Vladimíra Mečiara. A aj Oskar si dáva otázku, či by ho dnes ešte Robo považoval za kamaráta. Lebo je tu aj načrtnutá otázka, aký bol vlastne motív Oskara Fegyveresa vypovedať v kauze únosu prezidentovho syna. Takže je tu pár nových informácií, čo sa dozvieme a nemám problém im veriť. No film nie je podľa mňa dobre poskladaný a pôsobí viac rozbito, než by bolo vhodné. Stojí za pozornosť? Je to ťažké pre mňa povedať. Minimálne ak nemáte žiadne info o tomto pípade, tak si film pozrite. Ale nezaručujem vám, že na vás niektoré scénky nebudú pôsobiť rovnako neprirodzene a zvláštne. Hodnotenie: B- (16.09.2019)

Je smutné, že po 20 rokoch o týchto ľuďoch už vieme iba tak málo. Mali vtedy odvahu postaviť sa režimu a odnieslo si to na ich životoch krutú daň. Do dnešnej doby nedoriešený prípad vraždy Roberta Remiáša. Ale aj vďaka týmto dokumentom už dnes môžeme s istotou tvrdiť že sa skutok stal! 80% (20.07.2020)

Uprimne nemám rád slovenské dokumenty. Neide o kvalitu, ide o tie zbytočné zábery, o to naťahovanie nezmyselné, o tie detaily. Informačne hodnotné, to bezpochyby, aj s prímesou jednej infošky, čo vám Únos nepovie, len to podanie je ubíjajúce. A je tu veľa emócií. Citlivejšie povahy si prídu na svoje. 3 z 5 ( Kino Dukla Svidník ) (13.09.2019)

Máme tu v relatívne krátkom čase film s približne rovnakou témou, zakažýdm však uchopeným iným spôsobom. A je fajn skonštatovať, že Skutok sa stal je o niečo lepší, než Mečiar a Mečiar je zase o niečo lepší než Únos. Stále však nejde o žiaden zázrak, kto prípad sledoval, veľa nového sa nedozvie, kto nevie, o čo kráča, ten bude z toho trochu zmätený. Inak ja, čo som v tom mal trochu bordel, tak som si predsa len z únosu M.K. ml. urobil naratívnejší obrázok. Trochu kontroverzie cítiť inak až pri prehovoroch Petra Tótha, vtedy film dostáva potrebnú šťavu. Hlavnou postavou, takmer po celý čas prítomnú na plátne, je Oskar Fegyveres, čo považujem za celkom múdry nápad. Skutok sa stal ale obsahuje aj nejakú tú vatu, ani sa nezmestil do hodky a pol a verím, že po odtajnení dokumentov by mohol vzniknúť ešte oveľa zaujímavejší dokument/triler, než sme boli doposiaľ svedkami. (17.09.2019)

EU naštěstí snahy o ohrození nezávislostí soudů potlačuje. Zdá se, že se podařilo potlačit i slovenskou mafii a země má etapu kovbojského kapitalismu z časů Mečiara za sebou.Jen jsem při sledování dokumentu kroutil hlavou.Trumfovým esem filmu se stal Oskar F., korunní svědek únosu syna prezidenta Kováče, který tehdy vypovídal, pak se skrýval s pomocí kamaráda Roba Remiáše a po jeho záhadné smrti v plamenech vozu uprchl do zahraničí. Sice se vrátil už před lety, zatímco dokument kolem jeho osoby buduje tajemno.Nicméně fakt, že sám Oskar F. jde po vlastní stopě a na tehdejší události se osobně ptá chodců v pouliční anketě, dává snímku říz. Naopak kámen úrazu tkví v tom, co distributor snímku nazývá „originálním formálním přístupem“. Přepjatá obrazová stylizace v duchu dobového materiálu, otázky typu, proč se vlastně privatizovalo, lány pampelišek, detaily cigaret, herecké vypravěčství, zkrátka filmařská manýra artové odlišnosti ubíjí.Jednak vnáší do kriminálního případu časový i pocitový zmatek, takže nejen divák, který si přes dvacet let staré události vybavuje, se v něm těžko orientuje, jednak jen umíněně zakrývá, že nových poznatků, objevů či dokonce důkazů se tvůrcům nedostává. Všichni účinkující se tváří jakoby v poloutajení, jejich výpovědi se dramatizují, kamera si vybírá zanedbaná prostředí s nádechem smutku, marnosti a beznaděje.Ovšem dojem, že je něco shnilého ve státě slovenském, naznačuje spíše potemnělá nálada než průkazná věcná fakta. Dokumentarista může hledat buď objektivní pravdu, nebo subjektivní výraz; ve filmu Skutok sa stal platí bohužel to druhé. Takže nakonec utkví pouze drobnosti jako šibeniční dobový žert ˇve dvacáté minutě) v podobě záznamníku, který volající varuje - Rozmyslete si, co řeknete, tento telefon odposlouchává šéf Slovenské informační služby (29.05.2020)