Arsenal83

Nuž prečo by nám Netflix nepriblížil osudy najväčších osobností 20. storočia? Veď ktorý človek by nebol na seba hrdý, že za svoj život dokázal rozšíriť promiskuitu, sexuálne choroby a k tomu ešte aj poporiť úchylné menšiny? Stačí len výrok syna: "Naši rodičia viedli tajný obchod s gay porno videami dlhé roky, zatiaľ čo nás posielali do náboženskej školy." Nuž, to sa pán farár určite potešil!

Dnes sa už bude za art považovať všetko, kde je príroda, minimalistické dialógy a hudba so zlomenými husľami resp. minimálne skrúteným sláčikom (smyčcem). Práve tá hudba ma iritovala najviac. No a príroda? Na to mi stačia dokumenty alebo osobný zážitok.

Nadávky sa stali normou stand-up komikov a kým u niektorých tých starých megahviezd ako Ricky Gervais to funguje, toto je už proste o tom istom, čo najviac vtipkovať v spolupráci s vulgarizmami a akože grimasami. Aj preto dnes už v tomto odvetví pracujú rôzne individuá ako u nás napríklad liberálny retard Gordulič, ktorý zakáže diskusiu pod vlastnými videami, pretože tým údajne "ochráni slobodu slova". Pritom je to len vypasený poštár, ktorý nie je ani autorom námetu vlastnej relácie a keď kuká do kamery, normálne vidno, že číta text na čítačke. Chris D'Elia samozrejme čítačku nemal, snačil sa totiž pobaviť debilnými sílenými výrazmi tváre. Ok, niektoré vtipy mu naozaj vyšli. Ale geniálny komik z neho asi nikdy nebude. Maximálne komediant.

Tak Julia sa mi nepáčila ani v Pretty Woman ani nikdy, ani za mlada, ani s dlhými vlnitými vlasmi a veľkými ústami ako Mick Jagger. Ale jej podoba v tomto filme je priam otrašujúca. Mega unavené oči, spuchnutá, hysterická a strih alá francúzsky princ z 14. storočia. Dokonca aj Jana z Arcu by si ju určite zmýlila s dauphinom. Inak ako thriller film vôbec nefunguje. Ejiofor pracuje v protiteroristickom, čo je dobré na oklamanie skutočných teroristov. Ale antichémia s Kidmankou bola hmatateľná. Dobrý námet je obalený v nudnom spracovaní, ktoré nedramatizuje ani hudba. Žiadna totiž vlastne neexistuje.

Presne ako hovorí užívateľ xxmurphyxx, človek má pocit, že pozerá drámu z Nigérie. Toto čo sa stalo z Francúzska muselo urobiť riadny prievan v hroboch slávnych kráľov, cisára Napoleona, hrdinov revolúcii, ktoré priniesli slobody, ale aj prekliatych básnikov a jedinečných romániposcov, padlých v Prvej svetovej vojne či bojovníkov proti fašismu. Títo sa naozaj vo svojich hroboch neobracajú, ale vytvárajú kružnice rýchlosťou veternej turbíny. Žiaľ jediní, ktorí môžeme zastaviť sme my, voliči. To by sme ale nesmeli skákať na lep marxistom a liberálom. Inak bude z Európy kalifát z africkým obyvateľstvom. Dúfam, že sa toho nestihnem dožiť.

Bateman si to zrežíroval aj zahral. Je to jeho dieťa, ktoré je výborným rodinno-gansterským seriálom. Ale žiaľ len v prvej sérii. Tam funguje všetko skvele - zápletka, napätie, zvraty. Od druhej sérii sa tento šmrnc žiaľ stráca a to predovšetkým z jedného dôvodu - mnoho silných a častokrát aj tak správne sympatických postáv proste zbytočne zomiera. A sú nahradené inými, ktoré ich kvalitu nedosahujú. Nehovoriac o tom, že sa proste všade dostávajú do popredia ženy. Ono to nie je úplne na škodu, ale preháňať to s feminizmom netreba. Manželka, dcéra, tá teenagerka, kartelová vybavovačka, agentka, žena zálesáka atď. to sú všetko ženské postavy, ktoré niekoho ovládajú a zvyčajne sú dosť kruté. A okrem toho sa tu objavuje nový pretlačovaný fenomén - deti skáču rodičom po hlave a tí ich dokonca prosia o poslušnosť. Tak to teda nie. Nakoniec sa z toho stal seriál ktorý propaguje novodobé progresívne myšlienky (čo nepovažujem za pozitívum), ale príbehovo sa vydal na zosuvnú krivku.

Zas silná téma, ktorá Amerikou hýbe v posledných rokoch čoraz viac. Pohľad na pohnútky, ktoré vedú k tak závažnému rozhodnutiu tu však nebol celkom odhalený, v tom som čakal viac. Bál som sa, aby to nespadlo do agitky pro-choice, pretože interupcia nie je "zdravotná starostlivosť" ako tvrdí hlúpa hus Miley Cyrus. Starostlivosť totiž lieči a nie zabíja. Navyše je vykonanie potratu zakázané samotnou Hippokratovou prísahou, ktorá sa vlastne takto stáva len zdrapom papiera. Dieťa nie je súčasť tela, je to živý tvor. Našťastie to tento smer nechytilo. Tento film nie je tak dobrý ako Unplanned, ale zároveň nemá rovnaký cieľ. Nevnucuje totiž žiadny názor, skôr ukazuje ako to je alebo môže byť. Tempo je pomalé, dialógov málo, ale situácie niekedy nepríjemné - búchačky do brucha, vyplňovanie dotazníka. Ale aj tak mám z toho horko v ústach. Taký hnus ako potrat v 18. týždni je šialenosť. Obeť tu je vtedy niekto iný a tzv. lekár je v skutočnosti vrah. Summa summarum, decentné dielo, ktoré neurazí ani jednu stranu.

Polanski nepolanski, väčšina sa bude nudiť. Dreyfussova aféra je niečo, čo je stredoeurópskemu divákovi na hony vzdialené. Ja som sa celkom tešil, ale postrádal som nejaké väčšie tempo, dramatizáciu i možno napätie. Cez dialógy sa preklenieme celým týmto nešťastným príbehom od podozrenia, až po vyšetrovanie, odsúdenie. Ale po tejto téme by Polanski nikdy nesiahol, keby Dreyfuss nebol jednoducho žid. A že chce poukázať na súčasný antisemitizmus? Tak ja fakt neviem, v akom svete ľudia žijete, ale západná civilizácia je celá ovládaná ľuďmi židovského pôvodu a žiadny antisemitizmus v Amerike ani Európe neexistuje, resp. len okrajovo v hlave pár bláznov moslimov. Široký antisemitizmus existuje len v islamských krajinách. Ale pre tie sa asi tento film netočil.

Obohacujuci dokument: Mladí sedemnásťroční chlapci boli odmalička vychovaní k vernosti Hitlerovi nebrali ohľad na žiadne morálne zásady. Ich morálkou bol nacizmus. Toto zneužitie v mladosti sa dá pochopiť, ale že niekto nepochopí ani po prehratej vojne a desaťročiach, ktoré mal na zamyslenie? V Normandii prišiel tento prápor do francúzskej dediny Ask 1. apríla 1944 pod rúškom upadajúcej noci. Francúzsky odboj ich privítal bombou, ktorá vybuchla, no nezranila žiadneho z nemeckých mladých vojakov. Ich veliaci dôstojník im rozkázal: „Vyčistite ulicu.“ Čo znamenalo zabezpečiť aj vo vnútri príbytkov. Vystrieľali všetkých chlapov, ktorých našli. V roku 2018 sa pri spomienkach jeden z účastníkov masakru Karl Műnter takto: „Keď zatknem civilistov, tak majú zostať v pokoji. Pokiaľ utekajú, tak nemajú čisté svedomie. Ako vojak mám potom povinnosť strieľať. Je to ich smola, že narazili na mňa...“ Zjavne nebol sám, ktorý sa tešil z popravovania bezbranných dedinčanov. V denníkoch jedného z nich sa našlo: „Chceš pocítiť husiu kožu? Jedna noc v Asku a úspech je zaručený!“

Jeden z tých filmov, kde čakáte celý čas na odhalenie, na zvrat udalostí. Ono to nakoniec nejak tak príde v záverečnej polhodine, ale nie tak silno, ako som očakával. Čakal som vyhrotenejší záver, ten žiaľ neprišiel. Takže nakoneic je to len priemerná dráma z priemerného, nie práve vydareného života.