Arsenal83

Jediný naozaj dobre natočený diel je ten o Cortézovi. Ostatným chýba vac informácií, šťava a vlastne aj stopáž. Ono napríklad takému Napoleonovi asi ťažko bude stačiť venovať 59 minút dokumentu.

Nie je to dokument, ako sa to stalo, ale skôr prečo sa to stalo. Ako ľudia vnímali Bibliu, svoj svet, svoj život. Prenasledovanie čarodejníc malo pre nich v danej dobe zmysel a akokoľvek sa to zdá byť dnešnému človeku absurdné, ťažko ich za to odsúdiť. K tomu sú múdre slová historika: "Je až humorné, keď sa na dobové otázky dívame dnešnou prizmou a historické osobnosti nehodnotíme merítkom morálky v dobe, keď oni žili, ale sa snažíme ich sústavne zaškatuľkovať do dnešnej doby." Toto je alfa a omega historickej práce. Skúsiť sa na to pozerať očami danej doby.

Almodovár sa pokúsil o vtipnú situačnú komédiu, ktorá mu vychádza v pasážach, kde exceluje Carmen Maura, tá to dokonale stiahla všetko na seba a všetko mimo nej je len taký trápny odvar. Naparíklad na jej kamarátkach sú vtipné len dlhé nosy a to je pramálo. A ešte zaujímavá veta. V roku 1988 vo filme môže kľudne hlavná predstaviteľka povedať: "Neviem o tom, že by v Madride boli nejakí teroristi." Dnes si už len môže povzdychnúť, že staré dobré časy...

Aj Jules Verne písal svoje futuristické romány. A niečo mu vyšlo. Aj Leonardo da Vinci mal svoje predstavy. A niečo mu vyšlo. No aj aj tento dokument má svoje predstavy. To je pekné, len nejak veľmi pozitívne počíta s tým, že najbližších 1000 rokov nebudú nikdy masovo použité atómové zbrane. Takže mu z predpovedí nevyjde asi nič.

Oficálny názov znie Nicholas and Alexandra: The Letters. Čiže ide hlavne o ich vzájomnú komunikáciu a komentáre historikov k tomu. Napriek tomu majú niektorí užívatelia ako Vikki problém s pochopením hovoreného slova a obviňujú britských tvorcov z nejakej cárskej propagandy. Ale od užívateľa, ktorí má k 99% svojich komentárov hodnotenie odpad, nemožo očakávať objektivitu. Za všetko hovoria ale čísla. Za cára bolo zo sveta odpravených asi milión Rusov (https://www.hawaii.edu/powerkills/SOD.CHAP12.HTM). Za jeho komunistických nástupcov to čísielko bolo troška iné: Lenin - 8 miliónov, Stalin - 20 miliónov. A to hovoríme len o obetiach "čistiek", nie obetiach vojny...

Niečo cez 20 minútové dokumenty, ktoré nemôžu stačiť tak významným osobnostiam, preto sa zameriavajú len na mladosť a okamihy v dospelosti, ktoré boli rozhodujúce pre to, že sa daní ľudia dostali na pozície, ktoré ich preslávili, či už pozitívne alebo negatívne. Stalin - opakuje sa tu informácia, že mal byť kňazom, ale nakoniec sa zaľúbil do boľševizmu. Churchill - pochodil Kubu aj Afriku, aby videl vojnu naživo a splnil si svoj sen raz byť slávnym vojakom a politikom. Wilhelm II. - narodil sa pri tak komplikovanom pôrode, že nemal žiť ani on, ani matka, ktorá sa za jeho skaličenie nakoniec hanbila (celkovo najlepšia časť série ohľadom jeho zdravotných problémov, veľmi veľa zaujímavostí). Hitler - známe veci, že rád maľoval a že bez I. svetovej vojny by nebol asi nikým.

Dlhé roky čakám, kedy Marisa Tomei začne konečne vyzerať ako starena. Má 55 a ona to stále odmieta. Čo však s týmto filmom? Zaujímavé obsadenie a v čase môjho pozretia filmu má Human Capital na čsfd od 5 užívateľov dokopy 8 hviezdičiek, čiže 32% Na imdb aktuálne hodnotenie 74% Hovorím si, čo je toto za spiknutie? Ale nakoniec je to pravda. Na tom filme nie je nič zaujímavé. Chýba mu akosi cieľ, myšlienka, v závere sa len pozeráte, o čom to vlastne bolo? A vlastne prečo sa to natočilo?

V tomto dokumente jeden kňaz povie, že cestu kňazstva resp. mníšstva si volíme preto, že chceme žiť podobne ako Ježiš, teda v chudobe. Prosím? Chudobného kňaza som veru za svojho života ešte nevidel.

Film o tom, že aj černoch v Amerike má právo stať sa židom. Pardon, bankárom. A to bolo v päťdesiatych-šesťdesiatych rokoch obzvlášť ťažké, keď na jednej strane kukluxklanci s handrami na hlave stále verili, že za ich chabý intelekt a alkoholické životy môžu černosi, na druhej strane vám sotva nejaký semita uveril, že ste taký zručný lichvár ako on. Film je o tom, že ak chcete a máte šťastie, môžete skutočne preraziť. A veľkým pozitívom je fakt, že napriek prostrediu afro-americkej komunity tu nepočujeme žiadny rap, ale len starý dobrý džezík. Aj to bolo na tom období také úžasné.

Plytké, ako to v dnešných akčných či thrillerových kúskoch často býva. Hneď na začiatku tam drbnime čo najviac zo sexuálnej scény, aby si aj úchyl v karanténe užil. Po odsledovaní filmu si poviete aha, takže Elizabeth Debicki dostala tú rolu len na to, aby ukázala kozy a vztýčené prsty na nohách? Hm, aké dôstojné a feministické!