Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Dokumentárny
  • Krátkometrážny
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (11 304)

plagát

Volanie divočiny (2020) 

Divočina, Yukon, dobrodružstvo. To by mohla byť príjemná oddychovka, ale ten počítačový pes, to mi hrozne vadilo. Predsa len, živý pes je niečo úplne iné a nerozumiem tomuto rozhodnutiu. Všetko sa zbytočne umelkuje, z hraných filmov sa robia pomaly poloanimáky. Dobrá hudba a občasné úsmevné situácie vo mne tento pocit nevymazali.

plagát

Brahms: Chlapec 2 (2020) 

Kvalitné ľakačky, hnusná bábika, dobrá atmosféra, napätie. To očakávam od hororu a tu sme tu veľmi nedostali. Ďalší nepodarok v tomto žánri, kde sa vôbec nebojíte chlapčeka bábiky s uhladeným účesom, ale Katie Holmes, ktorá vyzerá v tmavých chodbách a bez make upu ohromne strašidelne. Ale na dennom svetle žiaľ ešte horšie.

plagát

Emma. (2020) 

S Gwyneth Paltrow to bolo natočené pred takmer štvrťstoročím a už vtedy mi to liezlo na nervy. Ale na Gwyneth sa ako tak dalo aj pozrieť. Ale keď Emmu hrá herečka Anya Taylor-Joy, tak tá definícia "hezká, chytrá, bohatá" mi nejak nesedí najmä v prvom slove. Ale Angličanom to zrejme stačí. Mega nuda bez vtipu, kde dokonca lesbická Yara Greyjoy z GOT je považovaná za krásavicu. No to mi ho podrž. Alebo radšej nie.

plagát

Fotografie (2020) 

Ďalší z tých filmov, ktorý majú jasne stanovenú cieľovú skupinu: Bronx a no-go zóny v európskych veľkomestách. Alebo to mala byť nejaká postapokalyptická predzvesť budúcnosti? Dúfam, že nie, pretože v tomto filme nestretnete na ulici takmer žiadneho belocha, no napriek tomu bol zachovaný ekonomický rast.

plagát

Ostrov snov (2020) 

Lucy Hale je zárukou podpriemerných filmov a tu to svojím neherectvom opäť potvrdila. Veď vlastne ona ani v Roztomilých mrchách nebola roztomilá, len tá mrcha. A pritom tu jej nedali silnú konkurenciu. Väčšina herečiek si tu totiž zo svojich tiel urobili sklad chemikálií.

plagát

Obyčajná láska (2019) 

Sympatický britský pár sa potýka s ťažkou diagnózou pani manželky. Na hraniciach so smrťou vystupuje láska a otázky o zmysle života a pod. No proste klasika, ktorá sa nestáva ničím výnimočným. V tejto dráme si užijete dlhé mĺkve pasáže, pohľady na ženu na lôžku, tiché dialógy, obzvlášť Neeson celý film takmer šepká. Nasleduje liečba a opäť klasika - bľutie do hajzla, vypadávanie vlasov a to všetko, čo je spojené s chemorerapiou, a niekedy sa objaví taký malý náznak tragihumoru. Niekto sa v tom smútku, hneve, ukazovaní choroby vyžíva, ja väčšinou nemám rád také filmy, najmä ak mám pocit, že si divák platí za to, aby si dobrovoľne poplakal.

plagát

Rytmická sekcia (2020) 

Blake Lively by mala určite opustiť čierny účes, inak ju Reynolds rýchlo opustí a ten je na nejaký ten rozvod už zvyknutý. V tomto filme o pomste jednej ženy za smrť svojich blízkych som veľa nečakal. Predsa len takáto pomsta sa skôr očakáva od Brucea Willisa alebo Mela Gibsona. Ale sme v novej dobe, takže nie je problém, keď sú pomstiteľkami aj vychrtlé žienky a ide im to veľmi dobre. Napriek vyše dvom hodinám tohto filmu to celkom rýchlo utečie, pozitívom je hudba, ktorá dobre stupňuje jednotlivé scény ale výrazným negatívom je kamera, ktorá sa triasla ako huspenina.

plagát

Čekání na milost (2019) 

Nudná agitka proti trestu smrti, ktorej chýba nejaké tempo, ktoré sa dá však len ťažko dosiahnuť, keď film obsahuje viacero neuveriteľne dlhých pasáži bez dialógov. Psychologicko-emocionálna melodráma, ktorá má v ľuďoch v USA vzbudiť dojem, akoby bol trest smrti v USA udeľovaný snáď v 90% neoprávnene. A samozrejme, najviac sú vždy postihovaní černosi. Ide o aktivistický ľavicový film, teda určite nie moja šálka kávy.

plagát

Utažení (2020) 

Ženská s tvárou Mackanzie Davis hovorí na obraz ženy, že je creepy? To vážne: Ja som sa viac bál jej. Ale keď sa zapol ten šijací stroj, fú to som sa zľakol, až mi vytiekli z úst ovsené vločky. Uznávam však dobrú hudbu, tie skrivené husle furt vedia priniesť atmosféru. Ale len kvôli zlomeným stardivarkám si to nezaslúži viac ako 2 hviezdy.

plagát

Ružové sny (1976) 

Kurz cigánštiny a Iva Bittová v prekvapujúcej kráse. Niektorí osadníci sú našťastie dabovaní. Priam s nostalgiou sa musí pozerať obyvateľ východného Slovenska na tak starý film, kedy v tých osadách nebolo tak veľa incestu a že dokonca aj hrozilo, že vznikne taký mimozemský pojem ako je cigánska kultúra. Len by film nemusel byť asi z polovice zaplnený pre mňa nepočúvateľným spevom. Za pár pekných tónov píšťalkou si to zaslúži jednu hviezdu.