Arsenal83

Ďalšia odvážna časť a preto si zaslúži plný počet. Vyvracia dlho v školách do hláv búšený mýtus, že doba po Bielej hore je "doba temna". Pritom barok priniesol oveľa viac pozitívnych vecí, ktoré obdivujeme dodnes, než by to robili protestanti, nakoľko tí nie sú zástancami veľkolepého umenia.

Zo sľubne sa vyvíjajúceho thrilleru a rodinnej drámy sa nakoniec v poslednej časti vyvinula trápna melodráma s uplakaným ženíchom. Ako fakt koniec ako z telenovely. Trapas. Človek čakal oveľa viac, niečo detektívnejšie a nie vzťahové slzy. Každopádne Julia Ormond ma prekvapila. Nevidel som ju pár rokov a ona nám váhou dobieha už slovenského hladného hygienika Jančiho Mikasa.

Hrané scény slabšie, informácie okolo toho v pohode, aspoň že zahrali tu defenestráciu presne na mieste, kde sa stala, a že ju aj opísali do detailov. Zvyšok je už len také báchorenie o Bielej hore, čo sme už niekde počuli, nových faktov málo. No na štyristé výročie si udalosť rozhodne zaslúžila viac.

Tu treba priznať tvorcom odvahu. Odvahu priznať, že hoci mýtus o obrovskej tragédie na Bielej hore leží dodnes v pamäti českého národa, ono to z hľadiska vývoja až taká tragédia nebola. Po prvé, Habsburgovci boli riadne zvolení panovníci na český trón, žiadni uzurpátori. Po druhé, ako píše Marze, neprehrali Česi s Nemcami, ale protestanti proti katolíkom, takže to nie je až taká národná ale skôr konfesionálna porážka. Kam by šiel vývoj v prípade opačného vývoja? Protestanti predsa riadili hlavne nemecké krajiny, takže tá germanizácia by možno bola aj pozvoľná.

Táto časť sa zaoberá 3. pražskou defenestráciou a vlastne začiatkom povstania i 30-ročnej vojny. Na ilustráciu používa hrané situácie prevzaté z dokumentu Defenestrace, čo je dobré, lebo to je tá najlepšia časť dokumentu, ktorá sa natáčala priamo v tých priestoroch, kde sa defenestrácia odohrala.

Veľmi dobrý pokus o monografiu vládnutia Stalina, ale nie je to dokonalá verzia. Dobre ukazuje archívne zábery, dobre ukazuje historické udalosti, výroky Oceľového muža. Avšak jedno tu nie je dobré ukázané. Povaha Stalina. Častokrát je zobrazovaný aj ako váhajúci, s citmi, že ho niečo trápilo a dokonca že sa naňho niekto dokázal osopiť. To už po odstránení politických nepriateľov určite nebolo možné. Stalin bol oveľa tvrdí, než vidíme v tomto snímku. O tom svedčia mnohé výroky, ktoré sme tu ani nepočuli: „Na svete nie je nič príjemnejšieho ako vybrať si obeť, dôkladne všetko pripraviť, uhasiť smäd po pomste a potom ísť spať.“ Duvallov výkon je v tomto filme ale maximálne dobrý.

Film zožal svojho času obrovský úspech, dokonca predajnosť bola vyššia ako u filmov Sergia Leoneho. V Československu v podstate na desaťročia najnavštevovanejší film v kinách, neviem či tých viac ako 13 miliónov ľudí vôbec už niekto prekonal. Winnetou a Old Shatterhand to je už kult a ja si ho občas tiež veľmi rád pozriem, len to netreba preháňať. Svojho času to dávali aj každé tri mesiace. "Jestli se nepletu." ako Hawkins hovorí. Ale inak dobrodužný film, ktorému môže len máloktorý vo svojom žánri konkurovať.

Nemá to tie hlášky ako moderný seriál z roku 2019, ale zachováva si posolstvo knihy. Nezmyselnosť vojny a ako sa je lepšie stať bláznom než bojovať a ani to vám nechcú dovoliť. Súčasnému divákovi ale jednoznačne odporúčam tú modernú verziu.

Celkom slušná verzia, hoci to trpí na tie sedemdesiate roky, viditeľné zrýchlené zábery a pod. Technika nebola vtedy dokonalá. Takisto tu máme miestami teatrálne herectvo. Vyzdvihnúť ale treba najmä krásne herečky. Jedna z nich, Krista Nell, žiaľ čoskoro podľahla zákernej leukémii.

Máme tu obnovený starý prípad, dolapenie vraha, jeho odsúdenie. Ako jedna časť z Odložených prípadov. Ale tie mi prišli ráznejšie, rýchlejšie, zaujímavejšie. Tento seriál nie je zlý, ale nijako nevybočuje z takých tradičných britských detektívok. Paradoxne údajne najslabšia prvá epizóda bola pre mňa najlepšia, navodila záujem, potom to už nešlo hore.