Marceloo

Eli je malý chlapec, ktorý trpí vážnou chorobou, ktorá mu nedovoluje žiť plnohodnotný život. Jeho rodičia investujú všetky prostriedky do liečebných metód, ale nič mu nepomáha. Poslednou možnosťou je tajomné sídlo, v ktorom sa ho pokúsi vyliečiť lekárka, ktorá ešte nikdy nezlyhala. - Film odsýpa celkom slušne a je tu hromada velmi nečakaných twistov, ale aj tak som mal na konci pocit, že sa z toho dalo vytrieskať viac. V tomto prípade by som uvítal prequel, ktorý by vysvetlil pôvod Eliho ''choroby'' detailnejšie, pretože herci stvárnili postavy velmi uveritelne a podmanivo, takže ďalší film s nimi by ma určite zaujal tiež. Dej vygraduje velmi solídnym spôsobom, ale celkový dojem mi pokazil práve ten nedostatok informácií o predchádzajúcom dianí. Sadie Sink ako vždy skvelá, takže som si ju rovno pridal medzi oblúbené herečky.

Neznámemu vodičovi vbehne do cesty mladé dievča, ktoré má na chrbte vyrezaný zvláštny symbol. Po príchode do nemocnice sa jej ujme miestna psychiatrička Suzanne. Postupne vychádza najavo, že dievča patrilo k tajomnému kultu sídliacemu v Ohiu. Ten ju ale nenechá len tak odísť a Suzanne dostane svoju rodinu do problémov. - Dosť mi to štruktúrou pripomína minuloročný seriál Yellowjackets. Tiež tu je na začiatku načrtnutá určitá hororová téma a divák čaká, že tu bude diabolský kult naháňať dievča, ktoré z neho utieklo, ale nakoniec sa z toho vykluje seriál, ktorý vyzerá úplne inak. Nie je to vôbec zlé. Postavy sú sympatické, postava Mae a kult, z ktorého utiekla sú dostatočne tajomné a írska mytológia v hororoch nikdy nesklame. Naviac je tu po celý čas cítiť, že sa okolo projektu pohybovalo viacero žien a je to výrazne odlišné. Hlavne sa dej zameriava skôr na psychologickú stránku, než na vyššiu mieru brutality, ktorú si predovšetkým záver v centre kultu doslova pýtal. Totálne hlúpu linku so sestrou, ktorú omrzí vzťah s najkrajším chalanom na škole a uprednostní radšej čiernu lesbu, si tvorcovia mohli odpustiť, ale to by nebol Netflix, že jo. Druhú sériu to podla mňa velmi nepotrebuje, ale keby vznikla, rád si ju pozriem.

Rodina Snyderovcov sa kvôli otcovej pracovnej pozícii musí presťahovať. Po ich príchode do nového mesta začnú v ich susedstve za zvláštnych okolností zomierať osoby. Všetci začnú podozierať ich malú dcéru, ale skutočnosť je úplne iná. - Ani vlastne neviem, čo napísať k filmu, v ktorom hercov s dekádami skúseností svojím výkonom prebije dvanásťročné dievčatko. Madeleine McGraw patrí jednoznačne k najväčším hereckým talentom na hororovej scéne a som velmi rád, že si toho všimol aj Scott Derrickson. Pevne dúfam, že jej role budú už len vo filmoch s aspoň nejakou úrovňou, pretože tento poloamatérsky počin som mal problém dopozerať do konca a tie dve hviezdičky sú čisto len za scény s ňou. Nič iné tu nestojí za reč.

Žiaci zo súkromnej školy v Nemecku začnú trpieť zvláštnymi príznakmi a ich správanie sa začne meniť zo dňa na deň. Postupne zisťujú, že nejde o náhodu, ale že sa niekto snaží ovplyvniť ich správanie a naplniť svoje temné ciele. - Námet nie je velmi divácky vďačný, ale pozeratelné to je. Postavy sú zaujímavo napísané, a aj keď je premisa v rámci hororového žánru vyždímaná naplno, nedá sa úplne presne odhadnúť, kam to celé smeruje. Záver je celkom intenzívny a dosť ma prekvapila jeho bezcitnosť, takže slabšie tri tomu dám.

Po smrti matky sa Ambar rozhodne odísť z Mexika do USA. Ubytuje sa v malom hoteli v Clevelande, pretože je to jediné miesto, kam ju prijali bez dokladov. Toto miesto ale skrýva temné tajomstvá, ktoré čoskoro vyplávajú na povrch. - Taká klasická jednorázovka, ktorá skúsenejšieho diváka ničím neprekvapí, ale poteší velmi sympatickou hlavnou hrdinkou, slušnou mytológiou a celkom neopozeraným prostredím, ktoré v hororoch zbožňujem. V závere sa tvorcovia nebáli zobraziť aj šťavnaté gore, takže za to palec hore. Tematika nelegálneho prisťahovalectva je zobrazená nenásilne, takže jeden z mála hororov na Netflixe, ktorý je bez nejakých woke nezmyslov, ktoré beztak nikoho nezaujímajú.

V desivej vízii ukáže čarodejnica Sarah Fier to, prečo je mestečko Shadyside prekliate. Tieto informácie pomôžu deťom zo súčasnosti zastaviť zlo a ukončiť krviprelievanie. - Časť z roku 1666 je na môj vkus o dosť slabšia, než časti predchádzajúce, ale stále sa je na čo pozerať. Hlavná zápletka s lesbickou tematikou dáva zmysel a nie je to len zbytočný pandering, ale významná súčasť deja. Návrat do roku 1994 je tiež podarený a finálny súboj celkom šťavnatý. Všetky tri projekty Fear Street ma bavili. Točiť podla tvorby R.L. Stinea musí byť zábava, čo už ukázali aj dve časti Goosebumps. Som rád, že Leigh Janiak konečne dostala priestor ukázať svoj talent širšiemu publiku a dúfam, že na hororový žáner nezanevrie ani v budúcnosti. Taktiež ma teší to, že sa tu objavilo mnoho talentovaných mladých hercov, ktorých rád uvidím aj v ďalších hororových projektoch. Všetky tri filmy dokážu vďaka kombinácii hororovej hudby, old school atmosféry a žánrových nie tak úplne klišé vytvoriť pekných takmer šesť hodín hororovej zábavy. Niekedy si túto trojku určite zopakujem.

Deti zo susediacich mestečiek Shadyside a Sunnyvale trávia každoročne leto v tábore Nightwing. Tento rok sa ale namiesto klasickej zábavy budú musieť postaviť vrahovi so sekerou, ktorý sa v okolitých lesoch začne pohybovať. - Časť druhá prenesie formou flashbacku dej do roku 1978, konkrétne do letného tábora, takže sa z deväťdesiatkového teen slasheru stane camp slasher charakteristický pre začiatok osemdesiatych rokov. Atmosféru to má aj napriek tomu, že vrahova identita je známa, pričom sa v priebehu zabíjania pekne rozvíja aj dej okolo čarodejnice. Naviac tomu pomáha úžasná Sadie Sink, ktorá si každú scénu kradne pre seba. Opäť je to za štyri silné hviezdičky.

V malom americkom meste Shadyside začne zabíjať maskovaný vrah. Partia kamarátov sa stane jeho terčom, a ak chcú prežiť, musia zistiť, prečo si za obete vybral práve nich. - Leigh Janiak je velmi šikovná a hlavne osobitá režisérka, ktorej tvorbu sledujem od úplného začiatku, takže som si musel povinne doplniť tento rest, ktorý mi unikol počas mojej niekolkoročnej hororovej prestávky. Fear Street Part 1 je zábavným počinom, ktorý sa nesie na vlne deväťdesiatkových teen slasherov, takže tematika pre mňa ako stvorená. Postavy sú velmi sympatické a ich herecké výkony pôsobia na to, že ide väčšinou o neskúsených mladých hercov, dosť vyspelo. Velký plus má Leigh Janiak za to, že sa nebojí popraviť postavy, u ktorých by to človek nečakal. Rovnako ma velmi zaujalo rozohranie príbehu pred druhým pokračovaním, takže časť prvá je u mňa za silné štyri hviezdičky.

Partia kamarátov sa vyberie na dovolenku do oblasti, kde nedávno žralok usmrtil mladé dievča. Jedna obeť však tomuto monštru nestačí, takže sa mu budú čoskoro musieť postaviť aj títo výletníci. - Vďaka niekolkým zaujímavým hercom som čakal viac, než len digitálnu somarinu v štýle Syfy. Lokácie sú krásne a aj bodycount je celkom slušný, ale scenár je až príliš jednoduchý, takže tu takmer nič nefunguje. V týchto žraločích hororoch bez rozpočtu preferujem skôr prístup so skrytým nebezpečenstvom, ale tu je ten digi žralok v podstate stále. Nedávny The Reef: Stalked je oproti tomuto braku velkofilmom.

Počas návratu zo školského výletu sa autobus dostane do hustej hmly a havaruje. Väčšina žiakov zomrie, ale niekolkým sa podarí prežiť. To ale neznamená, že sú v poriadku. Tragédia na nich zanechá následky, ktoré si ponesú už navždy. - Od scenáristu fenomenálneho The Orphanage a režiséra solídneho Marrowbone treba chcieť viac. Síce sa tu občas objavia atmosférické scény, ktoré fungujú, ale celkovo je seriál príliš nevyrovnaný a charaktery úplne nezaujímavé. Naviac sa celá prvá séria v podstate nijako neskončí. Neviem, aký je potenciál vzniku ďalšej série, ale keby sa tam dej okolo Theriona viac rozvinul, mohlo by to byť dosť dobré a pomôcť aj zaujímavosti tejto série. Horory zo Španielska mám v oblube, ale toto tak úplne nevyšlo.