Anderton

Znova úplne iné exteriéry ako naposledy a znova sú originálne vybraté. Ropná plošina, to sme tu ešte nemali. Ani krematórium. Nemali sme tu ani dvoch mešuge, ktorí akoby sa do filmu omylom zamiešali pri točení nemeckého porna. Diamanty sú síce trochu nedotiahnuté, o to viac ma ale ich rozpustilosť bavila. Tvorcovia si robia srandu aj z inteligencie Bond girl, čo sa mohlo ukázať ako fatálne, chlapský mozog ale vždy nájde riešenie, ako napraviť ženské chyby :) Takže zase a znova: je úplne jedno, o čom to je, ako tvorcom, tak divákom. Pri bitke s dvoma artistkami už cítiť, že Conneryho bolo treba nahradiť niekým novým.

Že to natočil Hirschbiegel, som sa dozvedel až zo záverečných titulkov. Možno je to dobre, aspoň som nič neočakával. Mne tento psychologický prístup sadol, pripadal mi celkom uveriteľný. Občas sa dalo napätie v miestnostiach, rozdelených zatvorenými dverami, až krájať. Že násilie a chyby v minulosti nikam nevedú, maximálne tak z väzenia k osamelému životu a že túžba po pomste vás bude iba zbytočne zožierať, síce dobre vieme, ale sú to jedny zo základných tém kinematografie. Ak sú riešené v komornom filme, založenom na výkone dvoch hercov, je to príjemná zmena.

Ak by to natočil Polanski alebo Kubrick presne tak isto, určite by Paranormal activity vyvolalo diskusie ohľadom toho, či sa jedná o film o absolútnom obetovaní sa láske, alebo mužskej podriadenosti ženskej démonickosti. Tak ďaleko ale Peli nerozmýšľal a natočil proste niečo, čo sa ukazuje byť už celé nové tisícročie v móde. Natočil totálne ultrabéčko, ktoré bohvie prečo na seba naviazalo množstvo pozornosti a stalo sa kultom. Preto ho treba vidieť. Aby divák pochopil, z čoho všetkého a prečo sa môže stať fenomén. Inak samo o sebe je to v pohode malý hororík, kde nefunguje logika, ženská sa chová tak, že chlap by ju v momente opustil a ten chlap aj po hodine filmu (týždňoch v dome) na poznámku "on tu je" reaguje "kto?". Dialógy sú miestami totálne mimo, niečo sa deje, potom to prestane a v českom dabingu počujeme "je to pryč, už je to v pohode miláčku" a tak podobne. Ale to k tej béčkovitosti a lacnosti zrejme patrí. Že je aj démon tak trochu neschopný je už samé sebou.

Námet je síce otrepaný, ale sľubuje rôzne inteligentné variácie príťažlivej témy, najmä v dialógoch. Sľubuje a možno ich niekomu aj ponúka, ja som však iná sorta ľudí, akú nám Arcand vo svojom prehypovanom filme ponúka. Chvíľami som sa s nimi cítil ako v nejakej Pythonovskej paródii na intelektuálnych snobov a ak by mi niekto povedal, že to tak je, uveril by som. Neprirodzené dialógy, rozoberanie myšlienok filozofov, kecy o stoporených penisoch, ktoré sú rádoby vtipné, ale sú iba trápne. Vedené väčšinou nesympatickými postavami na čele s ústredným trpiteľom, ktorého synom by som nechcel byť ani ako herec vo filme. Ak chcete v tomto fikčnom svete zohnať heroín, treba ísť za políciou. Oni vám ho síce nedajú, ale poradia kde hľadať. Napríklad medzi básnikmi. Nakoniec však zistíte, že narkomankou je zhodou okolností dcéra milenky vášho otca. Znaky závislosti sa prejavujú tak, že vyzerá ako sexy doktorantka na vyške. Śkoda, že zaujímavá kontroverznosť, ktorú film ponúka, mi vo svojej forme nesadla. Mohol to byť vynikajúci film.

Ak by takýto film vznikol v Európe a bol by premietaný na festivaloch, asi by veľké nadšenie nezískal. Mám na mysli zápletku, gradáciu, predvídateľnosť, dramaturgiu atď. Ale predsa je to o niečom inom, ak sa dívame na veci, ku ktorým inak prístup nemáme a niečo nové sa dozvieme, respektíve si môžeme utriediť názory prezentované médiami. Plusom je fakt, že ak by niektoré veci vyslovil západniar, bol by považovaný za zaslepeného, kritika z vlastných radov je ale úprimná. No, takže ženy u Saudov. Majú síce zákaz k mnohým veciam, ale synovi vyberá manželku jeho matka a medzi štyrmi stenami mu môže aj sestra kľudne vynadať. Čiže ak je hlava rodiny muž a krkom žena, do určitej miery to platí všade. Decká sú zlaté, ich mamy a učiteľky milfovité, krajina jednofarebná. Pokiaľ decko vyhrá prachy, vie, že tie pôjdu do Palestíny, ale niektoré asi čítajú pravicovú tlač a vedia, že by išli na zbrane a radšej by si za ne niečo kúpili. Spoločnosť v Saudskej Arábii začína charakterizovať pokrok. 70%

Známy príbeh, ktorý je v Hooperovom podaní stále ten starý známy príbeh. Inováciou je na filmovom plátne to, že je to muzikál "celý odspievaný" a hercami, ktorí nie sú speváci, ale sa snažia. Ich autentický, "nie tak úplne čistý spev" je ďalší zo zámerov tvorcov. Film sprevádzali veľmi zmiešané kritiky, takže som čakal buď to, že ma hneď od začiatku chytí, alebo vyhodí zo sedla. Našťastie sa udialo to prvé, čo je pri takejto dĺžke skutočne šťastie. Rytmus však trošku kolíše, niektoré pasáže mi prišli trochu ako povinná adaptácia, rýchlo však znova nastúpili silné emócie. Pôsobí to napriek výprave (alebo práve vďaka nej) zámerne divadelne, človek by mal chuť si takto snobskú divadelnú hru so všetkými monster kulisami pozrieť hneď na javisku. Herci sú myslím zvolení tak akurát, typovo perfektne sedia a nemáme pocit, že sledujeme Gladiátora alebo Wolverina, čo je dôkazom ich vysokej profesionality. No a som rád, že mainstream stále nerezignoval na dospelého, inteligentného a sčítaného diváka, ktorý si aj túto vydarenú adaptáciu rád pozrie. Oproti televízne pôsobiacej verzii s Neesonom je toto vysokorozpočtové mecheche divácky atraktívnejšie.

Film Argo vyvoláva prostredníctvom fiktívneho filmu Argo asociácie ohľadom toho, že sa cítime v moslimskom svete ako mimozemšťania (výborne využitý je storyboard pred záverečnými titulkami, kde je nakreslené, ako vesmírna loď odlieta z Teheránu, opúšťame Irán, konečne sa môžete napiť alkoholu) a zároveň sa pozeráme s komediálnou trpkosťou na dvoch prestarnutých hollywoodskych tvorcov ako na ľudí, ktorí robia konečne v živote niečo užitočné. Paradoxne tým, že sa hrajú na to, že točia ultralacné bezobsažné béčko. Na to sa hrá aj Affleck prostredníctvom využívania všemožných klišé a mňa táto napoly vážne mienená hra bavila. Režijne to nie je žiaden zázrak, predchádzajúce dva Benove filmy pôsobia omnoho istejšie, ale geniálny je casting. Neznámych hercov v úlohách Kanaďanov (okrem Cley Duvall) nerozoznáte od Kanaďanov reálnych (vidíme ich fotky pri záverečných titulkoch), a film tiahnu nie znova trochu toporný Affleck, ale starí dobrí veteráni Goodman, Arkin a Cranston. Našťastie sa tvorovia nerozhodli pre megahviezdy, ťahajúce na seba zbytočne pozornosť. Argo je ale nakoniec film o tom, že s chladnou hlavou, rozumom a hlavne bez násilia sa dá všetko elegantne vyriešiť, i keď stále s veľkým rizikom. Takže oslavuje dnes tak potrebnú a ohrozenú diplomaciu. 70%

Silverado je prvý western, ktorý som videl v kine. Niekedy koncom 80. rokov boli v bratislavskej Hviezde dni amerického filmu a rodičia mi kúpili lístok práve na Silverada. Nemusím prízvukovať, ako som bol z neho na vetvy. Ani to, ako je príjemné si podobné zážitky z detstva po dlhých desaťročiach zopakovať. Silverado je klasický western, žiadny revizionizmus a postmodernizmus, hrá s čistými kartami. Občas mi však už liezlo na nervy sa pozerať na štyroch kovbojoch na koňoch pri tónoch patrične hrdinskej hudby. No a tá dĺžka Kasdanových westernov tiež nie je najkratšia, v spojitosti s tým, že som to pozeral na komerčnej televízii s reklamami, odoberám nespravodlivo jednu hviezdu. Kto iný mohol hrať v 80. rokov šerifa, alebo šéfa policajtov v drsných chlapských filmoch, ako Brian Dennehy? 70%

Špinavému triku myslím veľmi ubližujú jeho nominácie. Každý má potom pocit, že ide zhliadnuť najlepší film roka s množstvom závažných posolstiev. Čo je na tom, že si chceli všetci poriadne zablbnúť pred kamerami a natočiť čistú zábavu? Pretože z tohoto hľadiska film v mojich očiach perfektne funguje. Scenár je síce komplikovaný, ale je podaný zrozumiteľne. Ak ma film dve a štvrť hodiny vôbec nenudí a nepozerám sa vôbec na hodinky, neviem prečo by som mu mal za niečo uberať body. Ale nadávať na filmy, ktoré bojujú o Oscary je a vždy bolo in, ja sa však domnievam, že o to pri jeho nakrúcaní vôbec tvorcom nešlo. Výborne som sa bavil, asi ako všetci herci pri nakrúcaní. Podobná vec sa už stala v prípade rovnako čistej zábavy: Podrazu, ktorý navyše cenu za naj film aj získal. Nechcem vedieť, koľko hejterov by si dnes hypoteticky našiel. Nedávajte Russelovi nominácie za jeho filmy, ľudia ich potom budú mať radšej.

Mám v tom bordel. Zo začiatku a pomerne dlho som mal pocit, že je to Popoluška (vdovec, macocha, upratovanie), potom sa zjavili trpaslíci a bolo to chvíľu jasné, aby sa z toho nakoniec vyklula Šípková ruženka. Ale toto je môj problém, predlohy si nepamätám a zopakujem si ich až pri čítaní malým carpantom pred spánkom. K tomuto filmu som pristupoval ako k filmu z roku 1925, čo asi aj tvorci chceli, takže nemá zmysel mu vyčítať čiernobiele charaktery a jednoduché emócie. Treba byť proste naladený na to, že pozeráte starý nemý film a ako na vás bude pôsobiť. Snehulienka našťastie skvele gradovala a na konci vyvolala silnejšie emócie a otáznik.