Anderton

Príbeh o dvoch psychopatoch, ktorých motivácie by ste nepochopili ani v realite a bohužiaľ nám ich nedokáže poriadne priblížiť ani film. Ale preto sú to vlastne psychopati. Čo koho z nich viedlo k takýmto iracionálnym činom, pričom úlne mimo aj napriek faktu že nie je vrahom je Karol, zostáva tak záhadou. Vydarila sa atmosféra, vytvorená najmä výberom lokalít a nepríjemným hnedo-žltým stmaveným filtrom. Film tak aspoň po vizuálnej stránke pôsobí ucelene. Červený pavúk sa chce odlišovať od klasických krimi trilerov, čo má ale za následok ono prapodivné chovanie a nemenej divné dialógy, najmä medzi Karolom a vyšetrovateľom.

Nechcem sa púšťať do vyjadrenia pochybností ohľadom zberu materiálu, nepochybne sa podobné príbehy odohrávajú. Len Pirko pôsobí dojmom, že sa snaží osloviť v celosvetovom meradle filmové festivaly a to prostredníctvom pohľadu na naše dva štáty ako na tretí svet, ktorému niet pomoci a kde mladý človek na prahu dospelosti nemá žiadne príležitosti. Ide o našu béčkovejšiu verziu Lilja forever, kde som mal podobné problémy, ale film vyzeral naopak skutočne filmovo a nie podfinancovane, za čo zase tvorcovia až tak určite nemôžu. No hlavná hrdinka nemá kde spať a namiesto toho, aby sa opýtala nejakého policajta, kde sa môže človek bez domova na noc uchýliť, nechá sa naivne oblbnúť. Takže napríklad aj z takýchto logických nedostatkov scenára Pirko neberiem ako oprávnenú kritiku sociálneho systému.

Možno ten najpoceňovanejší Pixarovský kúsok z obdobia, kedy bol prešľap v ich prípade neznámym výrazom. Možno neobstojí tak úplne v porovnaní s Toy story 1/2, možno mu trochu ubližuje v rovnakom čase uvádzaný Mravec Z, ale je nesporným faktom, že samostatne tento film dokonale pobaví. Hmyz totiž dlhodobo vydrží viac, ako plastové hračky, veľké zvieratá a ľudia, že. Tak snáď po konci ľudstva sa hrdinovia filmu stretnú niekde s potkanom z Ratatouille.

Obvykle si dopĺňam kúsky zo zlatého fondu kinematografie vedome, ale občas vďaka televíznemu programu natrafím na dielo takmer neznáme, ktoré ale vzbudí vo mne túžbu si ho pozrieť. No a zriedkavo sa stane, že ma aj nesmierne zasiahne a jeho všeobecnú neznámosť považujem za veľký omyl. Tak sa stalo aj pri tomto vojnovom filme bez konvenčne chápanej filmovej vojny a akcie, zameraného na prežívanie amerických vojakov a neapolských ľudí a predovšetkým žien ku koncu konfliktu. Koža obsahuje niekoľko emocionálne veľmi silných scén, kedy mi z úpadky humanizmu prišlo skutočne zle. Trochu ma mrzí, že tak originálny film z DSV s Mastroianim, Cardinale alebo Lancasterom nedosiahol taký ohlas, ako podobne ladená Hlava 22.

50. roky máme zafixované ako zlaté obdobie blues, lenže veci neboli ani zďaleka tak ružové. Rasová diskriminácia, alkohol, drogy, kriminalita, zatýkanie alebo aj smrť. V súčasnej dobe, kedy sa točia seriály na motívy úplne všetkého, bohužiaľ pri sledovaní cítiť, že by látke asi viac prospela takáto forma. Cadillac records rozpráva o období a ľuďom v ňoch pôsobiacich ako z rýchlika, osobne by som si rašej pozrel o každom hudobníkovi nejakú samostatnú časť. Divák sa ale môže zamestnávať aj otázkou, ktorá postava filmu je tá hlavná, či Leo alebo Muddy. Nakoniec sú ešte zaujímavejšie postavy vedľajšie, sú oným korením príbehu. Chcelo to na režisérskej stoličke predsa len niekoho významnejšieho ako Martina, takto sme dostali iba presne to, čo sa dalo čakať. Bez chýb ale bez väčšej pridanej umeleckej hodnoty.

Filmy, využívajúce jeden stiesnený priestor, sa vyznačujú obmezeným počtom postáv a britkými dialógmi medzi nimi. Fellini to ale vzal pekne od podlahy a do skúšobne nacpal celý orchester, čítajúci pár desiatok ľudí. A každý má na vec svoj vlastný názor a nebojí sa ho vysloviť. A čo na to bohémsky dirigent? Ten sa musí potýkať s krízou autorít a jedným z riešení je hnev či dokonca teror. Reakciou potom vzbura. Felliniho metaforické stvárnenie talianskej politiky a univerzálnejších spoločenstiev sa spomína v spojení so Skúškou orchestra ako prvé, zaujme ale aj forma, kombinácia hraného a dokumentárneho filmu, priznanou postavou za kamerou (Fellini) a krátkym intermezzom v krčme, kde sa film nadýchava na silnejšiu druhú časť.

Očakávajúc najhorší film desaťročia som dostal iba od reality najviac odtrhnutý film desaťročia. Greyovo bohatstvo beriem iba ako zámienku pre luxusný vzhľad diela, ak si budú nejaké ženy po filme myslieť, že Greyovo spoločenské postavenie by malo byť kritériom pre postavenie muža v realite, nebudem im to brať, bude to ich vizitka a nie tvorcov. Inak takéto soft eroťáky kedysi pravidelne bežali na Nove a boli to dvd tituly, tak nikto po nás nechcel aby sme kvôli bezexplicitnému sexu bežali do kina.

Jeden z najznámejších zastupiteľov nemeckého nového kina nie je paradoxne politickým filmom zo súčastnosti, ale metaforicky sa zamozrejme k dobovej politike a nemeckému uvažovaniu známemu z druhej svetovej vojny vyjadruje. Jeho ústredná téma zneužívania moci je poplatná vždy a všade a tak je film veľmi univerzálny. Záverečná mladíková reč mi vyrazila dych kombináciou chladu prednesu a jeho pravdivosti.

Ako nakrútiť aspoň trištvrte hodinový film podľa 5 stranovej poviedky? Horňák s Vášovou sa rozhodli, že prvá polovica bude vyfabulovaná a v podstate až od 20. minúty sa budú venovať deju podľa krátkeho textu. Pričom v závere sa predlohy už nedržali vôbec, čo spôsobuje aj pre čitateľa celkom vtipné, nové prekvapenia. Len ťažko povedať, či ide o materiál nejako extra vhodný na sfilmovanie. Porovnanie so Sladkými hrami minulého leta by nebolo vôbec od veci. Pre súčasných hipsterov ideálny materiál. Herci si zrejme pred každou scénou šľukli, inak si ich neustále chichotanie neviem vysvetliť.

Film začína dlhou sekvenciou tradičných indických folklórnych slávností, pričom ak by som ich chcel trochu popísať, tak je to predsa len iná káva, ako slovenské preskakovanie vatry s valaškami a nekompromisnosťou prevedenia majú bližšie k filipínskym ukrižovaniam. Následne sa ale zo Sexy Durgy stáva pomerne temná a nie príliš komfortná road movie jedného mladého páru. Tten sa snaží dostať stopom na vlakovú stanicu, pričom naráža na indivíduá, ktoré by ste nechceli stretnúť ani cez deň a už vôbec nie v noci niekde v Indii. Inak som z filmu skôr mierne rozladený a trochu stratený v preklade.