Anderton

Film, ktorý v mojich očiach získava body aj za predstavu, ako by spracovanie takéhoto námetu dopadlo dnes. Buď ako uslzený sentiment, alebo ako prvoplánová rodinná komédia, založená na rozdieloch generácií. Kotch vyzerá ako konvenčnejší zástupca nového Hollywoodu a jeho dej nie je to, čo ho posúva vpred a čo si z neho budete pamätať. Dôležitejšie sú jednotlivé scény, dialógy a civilne pôsobiaci herci. 70%

Komediálna gangsterka, ktorá robí dobre, že ide svojou vlastnou cestou. Neobsahuje obzvlášť vtipné hlášky, ale pôsobí príjemne odľahčene a nesnaží sa robiť vtípky vďaka nekorektnému násiliu a tým pádom sa ani nevezie na vlne Pulp fiction a ritchioviek. I keď občas to niekto schytá. Je to film najmä Carly Gugino, oným dôležitým korením je ale policajná dvojka Alana Rickmana a Emmy Thompson.

Mario Conde vyšetruje vraždu mladého gaya, syna prominentného Kubánčana. Masky sa možno až príliš zaoberajú samotnou témou inakosti a miestami zabúdajú na vyšetrovanie. Áno, aj na Kube sa topia ľady a tvorcovia tejto slušne nakrútenej časti radi na vlastnú odvahu upozorňujú. Conde je stále sympatický grázlik, gayov doteraz nejako nemusel, stále si rád vypije a rozopne poklopec keď uvidí sexy ženskú. Ale je to aj správny chlap a ide mu o spravodlivosť. Čaká nás množstvo panorám Havany a keďže sme ich už zopár videli v prvých dvoch častiach, uniká mi hlbší zmysel tejto repetetívnosti. Teda okrem toho, že dotvárajú celkovú atmosféru. Ale skôr by som čakal uvádzací celok štvrte, kde sa práve vyšetruje, ako vždy pohľad na takmer celé mesto.

Už úvodná epizóda nám dáva na známosť, že sa tu na žiadne gilliamove autorstvo a fantáziu hrať nikto nebude a pôjde zrejme o celkom tuctové detektívne sci-fi. Všimnene si však aj niekoľkých nových prvkov, či sa začať seriálom zaoberať seriózne, ale tento úvod namiešaný až príliš na istotu odpoveď nedáva.

Lacnejšie to snáď už ani byť nemohlo, na druhú stranu tak ale vynikne celkom slušná prepracovanosť scenára. Tvári sa to dlhšiu dobu ako kópia Edge of Tommorrow, aby to nakoniec malo možno ešte viac spoločné s nerozlúsknuteľným Primerom. Námet by sa ujal aj pre celý seriál, v ktorom by sme mohli viac nazrieť do zaujímavo načrtnutého fikčného sveta neveselej budúcnosti. Celý film sa okrem niekoľkých exteriérových záberov odohráva v niekoľkých interiéroch, pričom jediný veľký celok v závere zbytočne pribrzdí našu fantáziu, pracujúcu po celý čas na plné obrátky.

Prekvapivo áčkovo vyznievajúca produkcia z dielne Netflixu. To sa ale týka najmä výbornej vizuálnej stránky. Čo sa týka logiky chovania vycvičených profesionálnych vojakov a samotnej zápletky, tam to už tak ružové nie je. Film ale smeruje k prekvapivému odhaleniu, pričom všetky tri pôvodné verzie záhadných udalostí sa zdajú byť rovnako pravdepodobné a k nim si ešte pridáte nejaké tie svoje. S odhalením prichádza samozrejme aj posolstvo a mňa ním štyria scenáristi relatívne presvedčili o opodstatnenosti takého množstva ľudí s perom v ruke a papierom. Pozrel by som si to celkom rád aj na veľkom plátne.

Keď zmrštíte pôvodný seriál (nevidel som, iba hádam) do hodinky a pol a prispôsobíte požiadavkám amerického teen publika, vznikne niečo tak extrémne skratkovité, ako Death note. Film pôsobí ako rekapitulačný zostrih niekoľkých scén z jednej série neexistujúceho seriálu, čiže nefungujú motivácie postáv, následnosti, psychlógia atď. A vyzerá to veľmi lacno. Nápad tomu rozhodne nechýba a ani premyslená myšlienka, čo je nakoniec ale práve kvôli odfláknutému spracovaniu veľká škoda. Hovorí sa tomu premrhaný potenciál.

Tak Farhadi na môj vkus až príliš kráča v stopách Rozchodu Nadera a Simin, jedine že by Klient bola nejaká druhá časť voľnej trilógie. Interiéry, divadeľnosť, dlhá expozícia, náhoda/nehoda/zločin, ktorý rozhýbe dej a začne rozohrávať psychologickú hru manželov a ich blízkeho okolia. A všade zase peugeoty :) Možno ako pri Rozchode film docením viac na druhý krát, zatiaľ som trochu rozľadený z jeho jednoduchosti a svojim spôsobom aj predvídateľnosti. Je fajn, že sa z toho nestala v prvom pláne detektívka s detektívom na vlastnú päsť a ide skutočne o tú psychológiu. Lenže práve odľahčené momenty ako bláznenie s kamoškiným dieťaťom mi pripadajú smerodatnejšie ako dominujúce divadelne vypäté scény. Tu zisťujeme, čo možno Emadovi a Rane v spoločnom živote skutočne chýba.

Patrick je zaujímavá postava nielen preto, že je transvestita a jeho image a orientácia tu slúži najmä ako kontrast k násilnostiam "normálynch občanov", tak typických pre írske a britské reálie vtedajšej doby. On sa totiž rád smeje, neberie nič vážne, dokonca sa usmieva aj po teroristickom útoku, ale čo je v skutočnosti vnútri jeho duše a hlavy sa nikto skutočne nedozvie, pretože to samotný Patrick nedovolí a pretože ani nemá inú možnosť. Minimálne teda aspoň do záverečného aktu. Murphymu sekundujú vynikajúci Neeson, Rea, Gleeson a ďalší a práve ich účasť vyzdvihuje Murphyho výkon a zároveň dotvárajú jeho postavu.

No, pointa vám pri pozornom sledovaní dôjde rozhodne skôr, ako to mali v úmysle tvorcovia. Lenže...miera vševedúcnosti inak nedá a ak chcete nakrútiť film tak, ako to mal v úmysle Barker s Morrisseym, tak s predvídateľnosťou musíte rátať. Našťastie má ale scenár viacero zvratov a tie na seba priamo naväzujú. Takže scenár je slabší, ale režisér a najmä herci do toho dávajú zo seba pomerne veľa. Najmä Brosnan, tomu som toho.....spoiler nepoviem....uveril dokonale a je to najmä jeho charizmou a nie scenárom, dokonca aj jeho nečakané výbuchy hnevu. Potešili pekné zábery Chicaga, či už panoramatické, alebo medzi barákmi, či už v noci, alebo cez deň. Celkovo priemer.