M.a.t.t.

Sitcom bez charizmatických postáv, vykostený o väčšinu humoru a miesto poriadneho Big Macu servírujúci skôr niekoľkotýždňový vychladnutý stejk. Nie že by mal pritom potenciál na viac. To ani náhodou.

Nádherná vizuálna stránka, roztomile naivný príbeh ala Star Wars dochutený chutnou zmesou akcie, romantiky a humoru a to všetko v nezabudnuteľnom sci-fi noir balení. To sa ani nedá odmietnuť.

S výnimkou úvodných dielov sa Jericho veľmi pomaly rozbieha ale približne v polovici prvej série nastáva zlom a seriál začne náhle výborne fungovať nielen po vztahovej stránke ale i stránke dramatickej. To či sa potenciálom plytvá a či vízia jadrovej katastrofy na území USA mohla byť i pochmúrnejšia, nechávam na druhých. Mne skĺbenie apokalyptického námetu, konšpiračného thrilleru a rodinnej drámy aj napriek nedostatkom v úvode a aj vďaka výbornej gradácii v druhej polovici seriálu, v podstate sadlo.

Niektoré príbehy doceníte až časom a Cesta do fantázie je pre mňa jedným z nich. Uznanlivo vám skladám poklonu majster Miyazaki, aj chcem raz zažiť príbeh ako Chihiro. Malý ale témou nestárnúci klenot.

Angel nie je len tuctovým spin-offom k populárnej i keď u nás veľmi nepochopenej Buffy, premožiteľke upírov. Po vlažnom rozjazde sa dokáže rýchlo vyšplhať na úroveň svojho predchodcu a v niektorých aspektoch ho aj predčiť. A záverečná séria snáď musí presvedčiť každého, kto zo zásady neopovrhuje daným žánrom. David Boreanaz naviac narozdiel od Buffy, kde jeho postava striedala len dve polohy neustále dokazuje, že má na viac ako byť len obyčajným sekundantom. Vo všeobecnosti asi najlepší seriálový spin-off aký spatril svetlo sveta, aj preto, že je diametrálne odlišný, či samotnou koncepciou alebo temnejším vyznením, ktoré ocení hlavne odrastenejšie publikum a mainstreamoví diváci. Porovnávať seriál, ktorého hlavnou témou je hľadanie vykúpenia duše s Blade the series či upírskymi béčkami je v tomto prípade veľkým omylom, len teba nahliadnuť aj pod povrch a nenechať sa odradiť prvotným dojmom. V rámci seriálovej produkcie mimoriadne komplexný počin.

Klasická buddy movie založená vyložene na najrýchlejšej hube západu (Tucker) a najrýchlejších rukách východu (Chan) a ťažiaca z ich vzájomnej chémie. Hoci sa Chan neskôr vyjadril, že nie je fanúšik Rush Hour, je zaujímavé, že sa nechal vtiahnuť aj do ďalších pokračovaní. Peniaze asi robia veľa. Komik a bojovník je to však slušný a pokiaľ k nemu neprechovávate vyloženú averziu, túto pohodovú krimi komédiu si určite užijete. Takmer určite.

To, že nebude mať Bloodrayne s hernou predlohou spoločné takmer nič, sme tušili už od začiatku. To, že bude s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi zle napísaná, natočená a zahraná sme v podstate tušili taktiež. Tak prečo sme ju vlastne sledovali? Napriek tomu si Bloodrayne úplné zatratenie nezaslúži, za čo môže predovšetkým Kristanna Loken a jej neskrývané prednosti (ehm), či občasný náznak dobovej atmosféry. Všetko ostatné je ale zle.

Prvý a neprekonaný diel série ťažiaci z istej dávky originality, lenže za všetkými tými dokonale mraziacimi scénami sa skrýva samoúčelná snaha za každú cenu šokovať, maskujúca vatu naokolo a logické nezrovnalosti, ktoré vyplávajú na povrch hlavne v samom závere. Ak vypnete mozg, kvalitný atmosferický zážitok vás zrejme neminie, čo sa už o ďalších a čoraz zbytočnejších pokračovaniach povedať nedá. Aj kvôli nim, jednoduchosť a pôsobivosť nápadu jednotky vyznieva s odstupom času predsa len priaznivejšie, hoci stále nejde o nič výnimočné.

Jeden z najlepších seriálových počinov vôbec a zrejme najpodceňovanejší seriál v našich končinách. Ak vopred neodsúdite béčkom zaváňajúci námet, čo väčšina aj tak spravila a odpustíte tvorcom aj neisté začiatky, dočkáte sa neskôr príjemnej odmeny. Čo totiž tento seriál robí tým, čím skutočne je, nie sú upíri, čarodejnice a démoni ale výborne napísané a prirodzene sa vyvíjajúce postavy, kvalitné dialógy, šikovné vyhýbanie sa klišé a množstvo plnohodnotných metafor podaných či už jednoduchším alebo zložitejším spôsobom. Mnohí však už len princípu odmietajú pripustiť možnosť, že aj niečo s podobným námetom sa môže zaradiť bok po boku seriálovej elity, zachádzajúcej za hranice neškodnej zábavy. Porovnanie s produktami typu Charmed sa na priam ponúka ale pri hlbšej analýze by zrejme divák rýchlo pochopil tento omyl. Vysvetliť to však niekomu, kto zhliadol pár dielov a aj to v českom dabingu a s predsudkami, je priam neľudská úloha. Snáď to aspoň sčasti dokáže tento článok - http://www.blisty.cz/art/14249.html

Predlohu som nečítal ale filmová verzia DaVinciho kódu ma istým spôsobom fascinuje. Zviesť dokopy oscarového režiséra, dvojoscarovú hereckú hviezdu podporovanú ďalšími uznávanými celebritami, špičkovú hudbu Hansa Zimmera a atraktívny príbeh podľa údajne údajne veľmi pútavého bestselleru a pritom natočiť len obstojný no zabudnuteľný dobrodružný thriller, yžaduje aj istú dávku umenia. Hoci je pravda, že ani Brownova predloha topiaca sa vo vykonštruovaných zvratoch a prekrucovaniu histórie výsledku nepomohla. Možno nabudúce, Anjeli a démoni čakajú...