Radko

Reality šou, tentoraz s nálepkou eko. Na jednej strane cítiť exhibicionizmus a snahu šokovať diváka takým: "Aha, čo sa mi podarilo! Pohladkať maca. Nakŕmil som ho hroznom. Dotkol sa aj malého macíka. Navyše v prítomnosti Veľkej čiernej medvedice! A za takú drzosť ma len trošilinku kúsla do stehna!". Na strane druhej je užitočné vedieť, že s divokými zvieratami sa dá komunikovať. Táto komunikácia môže slúžiť odbúraniu prehnaného strachu človeka aj stresu šelmy pri nasadzovaní monitorovacieho obojku. Stresu spôsobenému uspávacími injekciami. Ukázanie práce šedivého biológa s divými medveďmi je náučné. Hoci v kontexte celku je to len štafáž ku kameramanovej one man šou. Na druhej strane, sledovať zábery života medveďov vo voľnej prírode je tisíckrát zaujímavejšie ako sledovať život nejakých trtkov ako sa pokúšajú prežiť v umelo vytvorených adrenalínových podmienkach a ako sa medzi vzájomnými zúrivými hádkami pokúšajú navzájom trtkať. Hviezdičku pridávam za obdobné skúsenosti s bezprostrednou blízkosťou divej zveri. Potvrdzujú videné v tom zmysle, že ak so zvieraťom komunikujete s otvorenou mysľou (pri súčasnom vylúčení lovecko-obranných úmyslov), také zviera Vám neublíži.

Automotorevue v hudobne sviežom swingovom rytme. Klipu dominuje jednoduchý, drzý a trochu lascívny humor motocyklistu a bodrá radosť šoféra kabrioletu. Nepríliš vtipné, pointa ok. Lepší priemer.

Poirotovky sa mi, napriek iným režisérom a miestami inovovaným režijným postupom, zlievajú do jednej. Pravidlá má pomerne jednoduché: 1. Na mieste, kde sa vyskytne guľatý Belgičan s francúzskym prízvukom bude vždy o jedného menej. Už to, samo osebe, malo byť varovaním pre všetkých zúčastnených. 2. Vyšetrovanie vedie tak, že nikomu nič podstatné nepovie. Často vie páchateľa v polovičke príbehu, no okrem neho a vraha sa nik nič nedozvie. V tejto situácii často pribudne ďalší mŕtvy. Tu je na zamyslenie, či by vďaka vedomosti ostatných o identite páchateľa a vďaka tomu aj istej ostražitosti, nebolo lepšie byť trošku ukecanejší. 3. Na záver sa zúčastnia všetci dotknutí, Poirot urobí morálne kázanie, počas ktorého upozorní na poklesky prítomných a v slovne exbicionistickej a emóciami podfarbenej dlhej reči odhalí páchateľa. 4. Vrahom je takmer vždy tá najneodhadnuteľnejšia osoba. Ak ju niektorý z divákov odhalí vopred, je celý šťastný a nezabudne sa tým následne pochváliť. 5. Toto už nie je pravidlo série, len obligátna poznámka na záver. Škoda, že Agatha Christieová neurobila aspoň raz páchateľom toho naozaj najneodhadnuteľnejšieho: samotného detektíva, ktorý by si takto vybavil svojpomocne nevybavený účet s niektorým grázlom.

Pateticky deklamované odumreté divadelné monológy. Strnulý kus - niečo ako verne adaptovaná divadelná klasika. Klasika, z ktorej sa zdvíhajú kúdole prachu a znemožňujú dobré dýchanie a uvoľnené myslenie. Celé je to zviazané v kŕčoch divadelných kostlivcov (pričom aj takéto inscenačné postupy je dobré z hľadiska všeobecného rozhľadu dobre poznať a za to patrí filmu plným právom hviezdička). Pre fanúšikov Taylorky a Burtona samozrejme povinná jazda.

Jan Látal koncept predkladania série fotiek politika ľuďom a zaznamenávania ich reakcií na vybrané podobizne použil aj pri filme Paroubkové (2011). Z nápadu vyťažil čo sa dalo. Aspoň sa tak zdalo. Ale kdeže. Použil ho teda opakovane i tu. Akurát, že to už nebol vtip. Len opakovaný vtip. A ten vtipom byť prestáva. Preto to celé ostalo na úrovni jednorazovo zapamätataľnej, nepríliš záživnej reportáže, vysielanej v rámci predĺžených (povolebných) televíznych novín. A zhruba tak, ako novinové správy sa to udržalo v mysli - tak tri-štyri dni.

Ryby domácim už nik nevráti. Končia v obrovských kontajneroch na palubách megalodí veľkých prepravných a obchodných firiem. More pod hladinou ostáva prázdne, rovnako tak siete rybárov. A tak sa z nich stávajú voľky-nevoľky piráti. Dobré je, ak vznikajú filmy poukazujúce na príčiny somálskeho pirátstva a nielen dobrodružné drámy unesených lodí, oslavujúce statočnosť unesených.

Film začína vyznaním vôni klasickej kníhtlačiarne. Teda k voňavke namiešanej z roztopeného olova, tlačiarenskej černe, matríc, olejov atď., ktorú podľa Kornela Földváriho neprekoná žiadna Coco Chanel. Knihy dominujú aj obydliu spisovateľa a jeho ženy ("V tomto byte žijú knihy. My tu popri nich len tak prebývame." - vraví manželka). Portrét mapuje životnú dráhu Kornela F. Ako dieťa zažil Slovenský štát (výnimky pre Židov, ktoré vraj tak často udeľoval prezident Tiso sa museli riadne zaplatiť. Preto išli do transportov ako prví tí chudobnejší Židia, čo nemali na úplatky). Po páde kléronacistického Slovák štátu nasledovala éra boľševickonacistického štátu. Počas nej Kornelovi zavreli otca - živnostníka a odsúdili na sedem rokov žalára. Tortúra pokračovala vyhadzovom mladého Kornela aj jeho sestry zo školy. V nasledujúcich rokoch sa táto epizóda zopakovala vyhadzovom z niekoľkých zamestnaní - vždy z politických dôvodov. Miestami zdĺhavé popisné miesta hravo vyrovnajú vtipné a múdre slová o potrebe súdržnosti v rodine, o šibalstve v dospelosti o veľmi peknom a dlhotrvajúcom vzťahu k sestre, s ktorou si až do jej smrti vymenil týždenne aspoň jeden list a o manželke, s ktorou je vyše 50 rokov. ("k životu ju potrebujem ako vzduch"). Myslím, že keby bolo vo svete umenia a literatúry viac takých ľudí ako Kornel Földvári, dýchalo by sa nám všetkým o čosi ľahšie a veselšie. Z jeho kníh odporúčam: O stručnosti (1999), Svet pre dvoch. O Lasicovi a Satinskom (2004), O detektívke (2009), Príbehy z naftalínu (2003). Z jeho života odporúčam: uchovať si v sebe po celý čas hravosť fagana a múdrosť Indiána.

Časť scén sa odohrávala na lavičke v parku. Napriek tomu som si po celý čas pripadal ako v Auparku. Obhliadka tovaru, príprava na výber toho najlepšieho, no vždy len dočasného. Pretože stále je niečo inovované, lepšie, novšie! Jednoducho iné. A treba to všetko užiť. Zažiť. Precítiť. Vychutnať. Vďaka tovaroznalectvu je možné svoj život povýšiť na umenie v dosahovaní vysnených mét. Výstižný komentár: Bugrtt

Nakrúcanie množstva publicistických relácií, inscenácií, seriálov aj filmov v období rokov 1918 až 2014 bolo čistou propagandou alebo malo takýto podtext. Od pompéznej oslavy výročí a úmrtí aktuálnych mocenských vodcov vo forme patetických oslavných diel a portrétov až po oslavu prostého hrdinstva v mene ideológie, ktorá momentálne letí. Veľké množstvo manipulácie a skresľovania a menej faktov bolo pre obdobné programy typické. To, že publicistické dokumenty podliehajú demagógii s účinnou a častou účasťou tajných služieb pracujúcich s priamym zadaním od politickej strany, to bola špecialita sovietsko-česko-slovenského režimu, ktorý tu panoval v rokoch 1948 až 1989 (s krátkym úletom v rokoch 1968-1969). Dnes pracujú tajné služby tiež na priamy pokyn politickej vládnucej strany, ale väčšinou túto činnosť už nezmapujú vo forme publicistického dokumentu verejnoprávnej telky. Väčšinou. Prekvapený kameraman sa tuná dozvedá, že ním nakrútené zábery boli zneužité a použité v akejsi eštebáckej agitke o diverzantoch v prostredí zahraničných diplomatických pracovníkov, umožňujúcich v spolupráci so škodcami režimu prevoz zakázanej literatúry. Zaujímavý úvod sa stratí v podrobnom popise udalosti a detailnom zameraní sa na jedného z obvinených a na jeho siahodlhé výpovede či archívne zábery jeho televízneho sebamrskania, ktoré sú následne z rôznych strán komentované, až sa sám seba pýtam - o čom toto celé je? O kom? Celok sa tak stal neveľmi zaujímavým podrobným popisom jednej epochy cez jednu rozvláčnu epizódu aj s komentárom a záverečným sypaním si popola na hlavu, že tresty väzenia sme si zaslúžili, nie za činy proti režimu, ale za to, že nejakou tehličkou sme aj my prispeli k jeho vybudovaniu. Rozvláčny popis deja a nezáživné uchopenie témy filmu nesvedčali. Myslím, že takto koncipovanú príhodu by Josef Frolík do kníh Špión vypovídá a Špion vypovídá II nevložil z dôvodu straty gradácie a tempa. A tiež z hľadiska zníženej schopnosti pútavo porozprávať príbeh.

Spoločným znakom troch protiboľševických teroristov je kladný vzťah k výbušninám. U paka zo Serede tak intenzívny, že odpáli niekoľko živých stromov. Za tento teroristický akt proti prírode si basu zaslúži - kľudne aj v menšej cele, než akú nakreslil v dokumente náterom na dlážku. Priťažujúcou okolnosťou by bola výbušnina v jazierku na konci príbehu. Svojho času som videl hladinu jazierka posiatu mŕtvymi, lesklými rybacími telami po obdobnej pyrotechnickej úprave sveta pod vodou. Lovci si zobrali maximálne 30% výbuchom získaného úlovku a zvyšok ponechali rozkladu. Strýco z Popradu veľmi zaujímavý nebol - len chcel byť zaujímavým - čo sa podpísalo na vrcholiacom znudení z celkovej koncepcie filmu a "neortodoxného" prístupu k téme. Ako viacerí spolukomentátori podotkli, tŕň z päty ničotnosti dokumentu vytiahol až tretí príbeh týpka akoby vystrihnutého z francúzskej légie, úprimne nenávidiaceho boľševické spôsoby a vychovávajúceho si následníčku v guerilovom odboji, ktorá to zrejme nandá náckom. Dva šity a jedna trochu vydarená príhoda - dokopy 20%. Prídavok (december 2012): Dodatočne súhlasím aj s tým, že umelecká inovácia a formálne ozvláštňovanie teroristov patrili k úplným kreténizmom. Vo svojej recnzii na to upozornil známy internetový Ross Hedviček. Súhlasím s jeho tvrdením: "sbirka nehoraznych kokotin, nemajicich vubec nic spolecneho s tim, o co tem trem hrdinum kdysi davno slo".