ScarPoul

Tento rok už druhý nový hrdina od Marvelu. A podobne ako Moon Knight je aj tento zárez...slabý. Postava ako taká mi nevadí. Ani to, že to má tak rodinnú atmosféru, až som mal miestami pocit, že sledujem nejakú Hallmarkovskú produkciu. Čo mi vadí sú typické problémy Marvel seriálov. Keď je vo finále skupina elitných zložiek porazená partou šestnásť ročných deciek, nejedná sa o nápaditosť ani originálnosť, ale o scenáristickú hlúposť. Takto sa to nerobí. Do toho nerátam absenciu záporáka a nedobre uchopené emócie. Nech sú akokoľvek komplikované, vyriešia sa jednou scénou a jedným rozhovorom. Čo sa tiež tak nerobí. Aj ten štek Farhana Akhtara, ktorý ma úprimne potešil, je nedostačujúci. V zásade mám problém prísť na to, prečo by som to mal niekomu odporučiť. Nie je to vtipné, nemá to zaujímavé postavy, až na tú hlavnú a emočne je to niekde v roku 2000, kde sa toto dalo ešte prepáčiť, ale v dnešnej dobe je to zastaralá a nenápaditá šablóna. Tie tri hviezdičky sú vymodlené indickou hudbou. Nič viac.

Gosling a Armas fungujú. Hoci chémia medzi nimi je pod bodom mrazu. Julia Butters hrá, aby dostala ďalšiu úlohu a až na tie uvedomelé prejavy jej ten krik a strach verím. Thornton klasika. Čo je ale úplne neznesiteľné je prehrávajúci Chris Evans. Takto to dopadne, keď si herec, čo je typ snaží vydobyť charakter. Je smiešny, nefunkčný a nudný. Na to, že sa malo jednať o najdrahší snímok je tento film až bohapusto fádny a bez nápadu. Čo je na tvorcov čo svojho času robili obstojné Marvelovky smiešne. Očividne tu niekto nemá talent a začína sa to zisťovať. Generické a v zásade ľahko zabudnuteľné. Nemá to vo svete v ktorom existuje Tom Cruise a jeho akčné filmy, absolútne čo ponúknuť. Hodinu sa to ešte ako tak drží, ale potom to s každou ďalšou minútou je nie len predvídateľné, ale aj nudné. Najviac zamrzí množstvo chýb (časové presuny) a nevtipný scenár. Snahu o hlášku v takmer každej scéne je takmer utrpenie sledovať. Sú tam aj ďalšie veci, ale zbytočné sa o tom rozpisovať. Sklamanie a nuda.

O triedu lepšie ako prvá časť. Hlavne vďaka tomu, že prvé dve hodiny tu máme minimum CGI a prapodivných hrdinských kreácií a viac ako na čokoľvek, sa príbeh sústredí na vzťahovú líniu, ktorá je nech to otáčam z akejkoľvek strany, dobrá. Zrada, intrigy, láska...dokonca je tu priestor aj pre humor. Prostredie je stále atraktívne a hoci vieme kam to smeruje, baví nás sledovať motivácie a dôvody všetkých postáv. Aspoň mňa to teda bavilo. Potom príde posledných 40 minút, čo je nudný, preexponovaný a nereálny digibordel. Ten trošku štruktúru rozprávania narušil. Ale okej, beriem to. Najdrahší Indický film je v zásade epopej o zrade a nádeji. Trošku zamrzí, že sa to nesnažilo hrať trošku viac na tú realistickejšiu nôtu. Mohlo by to byť zaujímavé. Ale nevadí. Drží sa to zaužívaných trendov a Indovia boli určite spokojný. Pre mňa odfláknutý koniec, ale ostatné veci znesiteľné. Takže slabšie štyri. Aj napriek stále viditeľným kartónovým kulisám a zbraniam.

Prvá hodina a pol je kupodivu svieža a plná panoramatických záberov. Čo na tom, že mnohé z nich sú nakomponované vďaka nedobrému CGI. Druhá hodina je už rozvláčna, nudná a prehnane heroická. Indické filmy v tomto nikdy nepoznali mieru. Ich hrdinovia sú takmer Avangeri. Lenže aj napriek vysokému rozpočtu vidíte, že rekvizity sú z lepenky, že akčné scény si dopomáhajú zlou grafikou a hrdinovia ignorujú elementárne fyzikálne zákony a idú si to svoje. Zábavné to je. Dokonca to má aj nejakú hĺbku, hoci príbeh je stokrát prevarená polievka. Pozriem asi aj druhú časť, hoci o tom nie som veľmi presvedčený. Jediný dôvod prečo nad tým uvažujem, je určitá zábavnosť, aká funguje len u Indov. A tá ma aj napriek všetkým chybám ( a že ich je) baví.

Stále sa mi páči ako to trefne popisuje spoločnosť a zároveň si to berie to najlepšie zo sci-fi žánru. Solar Opposites je podobne ako Rick a Morty postavený na tom, že celú sériu poznáte naspamäť. Rôzne motívy, postavy a udalosti sa aj v tejto sérií vracajú, rozvíjajú a ukončujú. Preto aj napriek epizodickosti jednotlivých dielov ( státie v rade, všetci sú Jerks ak sú mimozemšťania uväznení atď.) sa dá na všetko pozerať, ako na neustále rozvíjajúci sa celok. Bavil som sa, hoci to čaro prvých dvoch sérií sa vytratilo. To ale neznamená, že je to zlé. Dejové zvraty nemajú potrebný cliffhanger, skôr ukazujú kam sa bude ďalšia séria v rámci atmosféry uberať. Dobrodružstvá v IN THE WALL stále najlepšie. 3. séria . 80%

Cage a Pascal výborný. To bez debaty. Ten film má niekoľko skvelých, úsmevných, vtipných a originálnych scén. Bohužiaľ zároveň aj niekoľko takých, ktoré len vypĺňajú žánrovú schému a je tak nemožné, aby naplno rozohrali vzťahové motívy a pomohli im k tomu, aby sa stali skutočne pamätnými. Ten film stojí a padá na kulte Nicolasa Cagea. A v tomto smere je ten film bezchybný. Ak by sme ale tento vzorec zmenili a vymenili Cagea za niekoho iného, tak by to bola odohratá pesnička, prakticky bez nápadu. V tomto smere je to naozaj škoda. Mohlo z toho byť veľmi zaujímavé dielo, ak by tvorcom nešlo len o povrchné vyrozprávanie deja. Ale nebudem len haniť. Bavil som sa a užil som si to. A určite sa k tomu budem vracať. Je to príjemná oddychovka. Paddington 2 rulez!

Úprimne som čakal, že to bude lepšie. Sona mám v jeho bizarných príbehoch rád. A dokážem mu odpustiť veľmi veľa vecí. Ale toto skrátka nenapísal Sono. Len to režíroval. A hoci to má stále množstvo nápadov a vizuálne krásnych momentov, nefunguje to ani ako Sonová tradičná sociálna kritika ani ako pocta žánrom, ako je post apo a samurajský film. Cage je v pohode dokým je civilný, ale strieda sa s ukričaným Cageom a ten je smiešny. Náznak mytológie potešil, rovnako aj určité fantasy prvky. Ale túto zmes žánrov drží pokope veľmi slabá zápletka, ktorá sa nemôže pochváliť ani silnou myšlienkou ani zaujímavými postavami. Nakoniec zostáva podpriemerný film, ktorý v akčných sekvenciách nudí a zaujímavý je práve vtedy keď sa tam zdanlivo nič nedeje. Ďalšou pridanou hodnotou je, že sa tu neustále miesi vysoké s nízkym, amatérske s profesionálnym, staré s novým, východné so západným a vizuálne podmanivé s fádnym. V zásade ale zbytočnosť. Americký Sonov debut som si predstavoval úplne inak.

Bezútešný svet detí v modernom Teheráne. Túžba prežiť, byť ľúbený, mať rešpekt a iné životu dôležité veci, ktorým sa týmto deťom skrátka nedostáva. Príbeh Aliho je plný nepríjemných momentov, neúspechov a strát. Či už sa jedná o matku v blázinci alebo kamarátov. Jeden sa vracia do Afganistanu aj so svojou sestrou do ktorej je hlavný hrdina zaľúbený, ďalšieho postihne šťastie, keď sa ukáže, že má talent na futbal a ten posledný nasleduje otca, aby zbytočne nikomu nespravil problémy. Vidina pokladu je tak vykúpením. Majidi je v tomto smere realistický a nič svojím postavám nedaruje, hoci v zásade sú takmer všetky dobráci. Ich motiváciám rozumieme. A celý čas im držíme palce. Lenže ako vieme, tá realita je dakedy úplné iná. Silný film po ktorom mi zostalo smutno. Takmer rovnako silné, ako Beyond the Clouds.

Po nemastnom neslanom Paper Tigerovi, prišiel zatiaľ najdlhší Stand up tejto (pre mňa) legendy. A je to comeback ako sviňa. Všetky témy sú brané s nadhľadom, majú myšlienku a zároveň vedia pekne zatlačiť na pílu. Aj napriek dĺžke to nestráca tempo a každý jeden vtip je tak krásne vypointovaný a aplikovaný na život až to jedného teší. Naozaj som dúfal, že príde Billov stand -up ktorý ma bude baviť rovnako, ako ma bavili tie úplne prvé. A Live at Red Rocks sa to podarilo. Veľmi príjemná hodinka aj pol. V najbližšej dobe zopakujem.

Pamätám si ako som to videl prvýkrát. Jedna z mála veci od prvých výstupov Louis C.K, ktorú som vedel pozerať niekoľko krát do týždňa a stále sa smiať. Bill Burr patrí k jedným z najlepších komikov súčasnosti. Pre mňa ani jedno hluché miesto a kopec momentov, kedy som si hovoril... niečo na tom bude.