ScarPoul

Až pri Hawkeyeovi som si uvedomil, čo mi na Marvel seriáloch tak vadí. Je to prítomné zatiaľ u každého jedného z nich. Karty sú rozdané pomerne rýchlo. Hrozby sú nastavené od začiatku. Každým dielom sa len zväčšujú. Ale aj napriek tomu tam všetci majú čas. Majú čas ísť za rodinou. Majú čas vyrobiť si nové šípy( ktoré určite nie sú hotové za desať minút) a majú čas si aj pokecať a rozplánovať si celú akciu. Čo je vzhľadom na to, že ide postavám po krku parta inteligentných a nebezpečných ľudí, celkom zvláštne a mne to uberá veľmi veľa z atmosféry. Pretože si to chcem užiť, ale zase nebudem bohapusto veriť že hrozba sa zjaví až keď sú všetci ready. Mimo tohto( a ako vravím, trpia tým všetky Marvelovské seriály) je to najzábavnejší a najpríjemnejší zárez. Bavil som sa. Rennerovi toho utrápeného hrdinu verím, Steinfeld je fantastická a od nástupu Pugh ( ktorá zachraňovala aj Black Widow) to ide prudko hore. Páčili sa mi záporáci. Konečne mali motiváciu a zároveň to malo príjemného Vianočného ducha. Chyby to má. Je to naivné ako prasa. Ale funguje to. Prvýkrát to funguje viac, než som očakával. Takže z tohto roku dám taký malý rebríček. Na prvom mieste mám Hawkeye. Na druhom WandaVision(kvôli formálnej stránke), na treťom Lokiho a posledný je Winter Soldier a trápny Falcon. Uvidíme, kam sa celý tento seriálový plán bude uberať. Mám z neho totiž dosť rozpačité pocity. Ale ako vravím: toto som si užil.

Trochu iná Origin story. A musím povedať, že je to značne osviežujúce. Od úvodu až po koniec sa film nesie v duchu čínskej fantasy. Choreografie súbojov sú nápadité a aj ten digi bordel je v tomto prípade znesiteľný, krásne korešpondujúci so scénami bez toho, aby ich vyslovene narúšal. Pričom je to tradičná cesta hrdinu, možno len na štýl klasických čínskych príbehov, hoci Cesta na západ to určite nie je. Alebo? Každopádne milé prekvapenie so sympatickým hrdinom. Veľké plus je, že herci hrajú prvú ligu a musia si naše sympatie získať. To, že sa to podarí Awkwafine je u mňa veľké plus. Najviac potešil Tony Leung. Jeho sofistikovaný gangster ma bavil najviac. Jediné čo mi na tom vyslovene vadilo bol celý ten vzťah medzi synom a otcom. Trošku naivné motivácie a neustále menenie pohľadu na to, či je naozaj zlý alebo nie, mi začali liezť s každou ďalšou retrospektívou na nervy. A ich vzťah na ktorom stál celý film bol najslabší a emočne najpovrchnejší. Mimo to ale skvelá zábavka, kde hlavne prvá hodina ponúka výborné lokácie a úsmevné momenty. Radím ju k tým lepším Marvelovkám. Aj napriek predvídateľnosti.

Pred 4 som si pozrel a pripomenul pôvodnú trilógiu. Neviem, či to bol dobrý nápad, pretože pôvodnú trilógiu mám rád a dokážem jej odpustiť veľa vecí, ktoré ostatným vadia. Tu som sa snažil mať otvorenú myseľ a neočakávať veľa. A chcem najprv vyzdvihnúť dvojicu Keanu a Carrie-Anne. Tá to v konverzačných scénach ťažko drží nad vodou. Ale to je asi tak všetko. Pôsobí to unavene, nenápadito a zbytočne prekombinovano. Nové postavy sú nezaujímavé, nové svety a konflitky sú už stokrát videné a ničím výnimočné. Pôvodné Matrixy ukazovali nový svet, nové možnosti kinematografie. Toto pôsobí ako pilot k televíznemu seriálu. Žiadna scéna nemá wow efekt. Nie je tu takmer žiadne posolstvo a ani ten povestný symbolizmus, ktorý by bol aplikovateľný na novú dobu. Je tu reflexia súčasnej spoločnosti. To áno, ale sú filmy, ktoré aj túto vec dokážu podať lepšie a trefnejšie. Wachowski boli tvorcovia revolučných filmov. Mám rád aj ich Speed racera aj Atlas Mrakov. Ale toto ma bližšie k ich katastrofe Jupiter Ascending. Humor je kostrbatý. A finálne vyznenie rozpačité. Nemám potrebu sa k tomu vracať. Dokonca som presvedčený, že ignorovať túto časť bude pre mňa prínosnejšie, než v nej hľadať pocit, čo mi nebol film schopný sprostredkovať. Tie 2 hviezdy sú za tých pár nápadov a rozvití, ktoré fungovali v rámci fikčného sveta Matrixu. Ale na to o aký svet sa jedná, je tu toho trestuhodne málo.

Louis CK bude stále Louis CK. Jeho Stand upy majú síce určitú kvalitatívnu kolísavosť, ale svojou otvorenosťou a perverznosťou dokážu často krát skvelo rozosmiať. Sorry je pre mňa ale trošku zvláštny. Hoci tu boli momenty kedy som sa smial( celý segment s pedofilmi a so smrťou) prišlo mi to akési smutné a unavené. Som zvedavý či na druhý krát to budem vnímať inak. Tento druhý návrat po METOO mi príde ale o trošku slabší, ako ten prvý. Nie, že by mu chýbal nadhľad. Ale akosi z toho cítiť ťažobu ( akou si...asi..prešiel/prechádza)? Každopádne som rád, že Louis zase tvorí. Chýbal.

SPOILERY: Cooper to s atmosférou vie. A téma Wendiga mi príde veľmi blízka. Páčilo sa mi ako sa rozohrali aj jednotlivé charaktery postáv. Všetky do jedného fungujú. Až do polovice. Tam, ako keby Cooper odrazu nevedel či mu ide o atmosférickú a nepríjemnú drámu alebo o mytologický horor. Odrazu sa charaktery začnú správať hlúpo a nelogicky ( malý chlapec, ktorý zachráni tetu učiteľku pred otcom s ktorým pôvodne utiekol?) Postupné budovanie atmosféry sa tak začne postupne lámať v zmesi nelogických a úsmevných zvratov. To, že film občas zbytočne naťahuje veci typu( áno je tam týranie ale potrebujeme potvrdenie k domovej prehliadke) dáva väčší priestor pre to, aby sme si všímali slabšie miesta. Atmosférické filmy by mali mať jednoduchšiu premisu a nemali by sa báť svojim postavám riadne zavariť. Tu mi veci ako zabijem jedného policajta a druhého len odhodím prišli ako urážka zdravého rozumu. Niekomu to možno stačí. Mne nie. Už len kvôli tej téme. Už len kvôli tej atmosfére. Neviem čo sa stalo, ale od polovice je to pre mňa iný film.

Ale musím povedať, že tie 3 hviezdy sú také neisté. Príde mi úsmevné ako Gia Coppola poúča cez veľmi priame, a v určitom zmysle až samoúčelné názory o stave našej spoločnosti, ako keby to bola nejaká obrovská záhada. Pozerať sa na tento film ako trošku uvedomelý jedinec, vytvára pre mňa problém, nájsť tam čokoľvek, čo by vo mne nejako rezonovalo. Nenudí to tak ako jej Palo Alto a vizuál je v tomto smere pôsobivejší. Potešia drobné šteky hercov ako je Schwartzman a Knoxville a Maya Hawke je zase povestná kráska od vedľa. Garfield hrá prvú ligu ale je limitovaný povrchným scenárom. Povrchným aj preto, že všetky vzťahy vo filme sú učebnicové. Bez citu ale s typickými zvratmi. Koniec z Garfieldového pohľadu až diabolsky a preto dobrý. Z pohľadu Maye a Nata Wolffa smiešny a trápny. A toto balansovanie som mal celý film. Vidieť to už nepotrebujem. A som úprimne prekvapený, že takéto filmy sa snažia nastavovať zrkadlo. Robia to veľmi kostrbato. Dakedy slávne meno a dobrý kamoši k natočení dobrého filmu skrátka  nestačia. Všetci zo zúčastnených hercov majú na svojom konte lepšie a sofistikovanejšie kúsky.

Sound of Metal je uveriteľný a smutný príbeh. Smutný v zmysle akéhosi blúdenia, ktoré hlavný hrdina zažíva a s ktorým sa viem celkom stotožniť. Film ako taký, ale robí všetko preto aby emocionálne nevydieral a vývin postáv v tomto smere smeruje skôr k  vyzretosti ich rozhodnutí. V zásade je to film o mentálnej dospelosti ktorej hlavný hrdina čelí, pretože prišiel o niečo veľmi dôležité. V polovici tomu trošku padá remeň ( ale nie kvôli príbehu ako takému). Skôr mi príde, že tie vzťahy v komunite nie sú rozvité do takej miery, aby niektoré emócie boli pre mňa úplne akceptovateľné. Je tam priestor aj na pekné momenty ( bubnovanie na šmíkačke) a nesie sa to ku koncu v pomerne optimistickom duchu. Na filme najviac oceňujem fakt, že ako divák vieme, kam to celé bude smerovať. Vie to aj hlavný hrdina. Ale verí. A tou vierou ( možno naivnou, možno úplne pochopiteľnou) je nám jeho rozhodovanie omnoho sympatickejšie. Príjemný film o nepríjemnej veci.

Bez Alana Arkina to nie je ono. A bál som sa obrovského úpadku. Ten tu do určitej miery aj je. Niektoré charaktery ( hlavne Normanová dcéra a vnuk) úplne odpadnú od svojich charakterov z predchádzajúcich sérií a idú si ako keby v nových postavách. Uvedomujem si, že Chuck Lorre potreboval všetko nejako zmysluplne ukončiť, ale niektoré tie dejové línie mi prišli vďaka tomu znova vytvorené. Vedľajšie línie nefungujú tak ako by mali ( línia s peniazmi) a tých emócií a prezretí je tu tiež pomenej. Lenže tá spoločnosť v ktorej som sa niekoľko častí nachádzal je príliš príjemná na to, aby vyslovene nudila, alebo kazila výsledný dojem. Zamrzí len to, že sa tomu nedostalo väčšieho a razantnejšieho zakončenia. Ale nechcem byť nevďačný. Nie je to (ako som už písal na túto tému) nejaká úžasná seriálová udalosť. Je to len také milé pripomenutie vlastnej smrteľnosti a tiež toho, že nikdy nie je neskoro, hoci už neskoro fakt je. Najslabšia séria, ktorá ale našťastie nepokazila to, čo pokaziť mohla. 3.séria - 70%

Prvá časť sa mi páčila o trošku viac. To ale neznamená, že by toto bolo zlé. Post Covid filmy pekne zhrňujú celú situáciu ohľadom celej vírusovej krízy. Dokonca prinášajú odpovede a riešenia. A to celkom originálne, hoci stále v duchu celej série.  Trey Parker a Matt Stone môžu byť akýkoľvek, ale veľmi dobre chápu, že to, čo skutočne v týchto časoch potrebujeme je malá troška Tegridy. Vyriešilo by to kopec problémov. A Space Jam 2 nemusel nikdy vzniknúť. Treba sa nad tým, keď už nič iné, aspoň zamyslieť.

Zase raz čarosmutné. Sandy a Norman sú skvelí parťáci. Ich hláškovanie je najzábavnejšou vecou na celom seriály. Možno ešte šteky Allison Janney, Haley Joel Osmenta a Boba Odenkirka. Posledné dve časti pôsobia ale rozpačito a nie tak ucelene ako tomu bolo na začiatku série. Stále je to zábavné a má to svoje silné momenty. Celé to pôsobí ako skvelá náplasť na dnešnú dobu. Hlavne v rámci sebareflexie. Síce to neponúka nič prevratné a nové, ale Douglas a Arkin sú skvelí a ťahajú to na svojich ramenách do vôd nadpriemeru. O trošku slabšie ako prvá séria, ale stále rovnako zábavné. 2. séria - 70%