mm13

Človek a Boh. Nič si nikdy nebude bližšie a vzdialenejšie zároveň. Tragické podtóny v každom chválospeve, nádej aj v tom najhlbšom zúfaní. Nevyhnutne a navždy. A nepoznám film, ktorý by sa tomuto poznaniu priblížil bezprostrednejšie (odzbrojujúcejšie). [100%]

Funguje dodnes a funguje to ako celok, čo je asi najpotešujúcejšie zo všetkých potešujúcich zistení, ktoré tento film prináša aj po rokoch. Ústredný vzťah ostrieľaného detektíva (chlapa) s nováčikom (ktorý si len myslí, že už je chlap, lebo veď má na to vek) sa nesie v príjemnom klasickom duchu a s hrôzami navôkol vytvára funkčný kontrast, vďaka ktorému aj záverečná pointa funguje nie len na prvý krát. Nie je to o psychopatickom vrahovi a jeho úžasných vraždách, je to o svete a o tom, ako sa nám nepáči, pritom sme to stále my, kto ho takým tvorí. Nie je to konštrukt (ako nespočetné prázdne epigóny), je to umelecká reflexia. Drsná, pretože taká byť musí, iná byť nevie. Se7en je kult, ktorý predstavuje výzvu, je to teda kult zaslúžený a nesmrteľný. (august 2009)

[100%]

[100%]

Hru na plač stačilo vidieť raz, aby zostala v pamäti pevne ukotvená. Odvážim sa dokonca tvrdiť, že si to, až na pár detailov, pamätám veľmi presne dodnes. Po rokoch úpenlivého hľadania a striehnutia už teraz iba vyčkávam. Niet sa kam náhliť, bojím sa unáhliť. Exotické jedlo väčšinou sklame, ak je pre nedočkavosť a z náhradných surovín pripravené doma, rovnako, ako stará láska bude vždy lepšie chutiť v spomienkach, než pri opätovnom stretnutí v inom čase. Až takto citlivý je môj vzťah k Hre na plač a vôbec nemám pocit, že by to v prípade tohto filmu bolo prehnané. [100%]

michael, michael, michael...

MICHAEL !!! [100%]

Michael!

[100%]

!!! ---- SPOILER ---- !!! Hneď po Pulp Fiction to šlo len ťažko plne doceniť, no po rokoch príjemné prekvapenie. Quentin Tarantino na uzde príbehu, ktorý si nevymyslel sám, v ničom nezaostáva sa Quentinom Tarantinom z reťaze pusteným. Vypiplaná filmárčina, neustále (umiernené) pohrávanie si s postavami a divákom a jedinečné finále (nemám na mysli výmenu tašiek), kedy som si ako fanúšik ústrednej dvojice sympaťáčky a sympaťáka prial jedno a ako divák s istými prioritami a nárokmi druhé... dopadlo to vynikajúco a ja som (posmutnený) pochopil, prečo sa im celý podraz vydaril až príliš! (september 2009)