mm13

Film Daniela Day-Lewisa! Termín „herecký koncert“ sa zvykne používať pri hociktorom lepšom výkone alebo z momentálneho nadšenia, tu však po ňom siahnem z presvedčenia. Takto sa stratiť vo svojej postave hraničí so šialenstvom, verím všetkým fámam z natáčania! Len škoda, že je Day-Lewis taká držka nezmieriteľná a nie je ho vo svete filmu viac. Na druhej strane si ho o to viac vážim... A keďže Scorsese ako režisér samozrejme nezaostáva, tak jediné, čo ma trochu rozhodilo, bol záver filmu, evidentne poznačený udalosťami z 11. septembra 2001, o čom ostatne svedčí aj odkladanie premiéry. Snáď sa o pár rokov dočkáme pôvodne plánovaného ukončenia, odmietam uveriť posledným piatim minútam, tie už nemôžu byť MARTIN SCORSESE!

Z posledného obdobia Stevena Spielberga je tento film asi jediný, ku ktorému sa časom vrátim nie preto, aby som sa pokúsil nájsť to zázračné čosi, čo objavila ostatná väčšina divákov, ale aby som si ho príjemne užil. Veľmi pekné, pozitívne retro, ktoré od prvej klapky po poslednú nestráca svoju tvár, ani nepletie diváka nezvládnutými mimožánrovými vsuvkami. Skrátka si nádherne plynie presne v hraniciach vytýčených inteligentnou zábavou. Tu sa Spielberg otvoril, inak je vychladnutý ako čumák polomrtvého itiho. ...Jo! - a tí herci, tí herci!!!

[100%]

Je to tak na ***1/2, ale keďže som v prísnom období, tú polhviezdičku uberám... A tiež sa moje očakávania pri sledovaní vyvíjali smerom k stúpajúcej kvalite, zatiaľ čo ono vzrušujúce balancovanie medzi originálnou nezávislou produkciou a neurážajúcou B kategóriou v úplnom závere spadlo do až príliš hlbokého B-čka a preto dnes v mojom pohľade prevažuje rozčarovanie. Inak sa mi ale po formálnej stránke páčil mix kanadského feelingu (spomeniete si na Kocku aj Cronenberga) a ázijskeho prístupu k zobrazovaniu násilia (tu žiaľ bez podtextu). Skrátka opäť raz film, ktorý síce mimoriadne zaujal, ale v zozname klasík zastane tie nižšie priečky.

Komiks Hellblazer som síce zatiaľ nemal možnosť čítať, ale asi je to takto dobre, film by sa mi potom určite páčil ešte menej. Aj bez dôkladnej znalosti predlohy totiž cítiť, nakoľko je Constantine hollywoodsky štandardizovaný, v detailoch možno odvážny, no ako celok uhladený.

Nič pôsobivejšie som ešte nevidel a ak niečo také existuje, tak to vidieť nechcem. Monumentálne! Nedojal ma desivý osud BIELORUSOV, nehrozil som sa zverstiev zo strany NEMECKÝCH vojakov. Ešte dlho po dopozeraní ma gniavila jediná paralyzujúca otázka: "Bože, čo je to ČLOVEK vlastne za tvora...?" [100%]

Elem Klimov zvláda jednu vynikajúcu vec lepšie, než väčšina režisérov. Aspoň pokiaľ môžem súdiť na základe dvojice filmov, ktoré som od neho mal možnosť vidieť. Na Agónii, podobne ako na Idi i smotri, nemožno neobdivovať všeobecnosť výpovede. V jadre to nie je film o Rasputinovi, nie je to film o úpadku cárskeho Ruska. Je to film o človeku či ľudstve ako takom, všetky (inak zdá sa vcelku dodržané) historické súvislosti neslúžia konkrétnemu cieľu, ale prerastajú do plnokrvnej metafóry. Možno viem, ale hlavne som naplno precítil. Nutné podotknúť, že v neposlednom rade aj vďaka hlavnému predstaviteľovi – v Petrenkovom podaní pramení Rasputinova démoničnosť z reálnych povahových čŕt, nie z teatrálnej mimiky a gestikulácie. Naozaj úžasná súhra medzi režisérom a hlavným predstaviteľom...

Prekvapuje ma vlna kritiky na adresu tohto jedného z najlepších dobrodružných filmov vôbec. Petersen hrá s divákom férovú hru už od úplného začiatku, preto mi výčitky na adresu zmien oproti predlohe prídu bezzubé a tak trošku teatrálne. Osobne poznám Illiadu naspamäť (tým nemyslím recitovať ;-), grécka mytológia je pre mňa vrcholom a s Trójou 2004 nemám najmenší problém. Je to aktualizovaná verzia, adaptácia, príbeh na pomedzí fantasy a historického filmu, NIE HISTORICKÝ film. Obdivujem tvorcov, že sa rozhodli vynechať element deus ex machina (ktorým si starí Gréci podstatne uľahčovali rozprávanie príbehov) a keď sa už takto rozhodli a všetko ponechali na charakteroch postáv a ich viere v tieto božstvá, museli nutne pozmeniť vzťahy či domyslieť motivácie. Pritom zostali predlohe verní, stále je to Trója. Pri sledovaní ma po celý čas sprevádzal pocit, že niekto opatrne odstránil nános stáročí a vkusne priblížil legendu jej skutočnému pôvodu. Rozohratie celého konfliktu považujem za vrchol scenáristického dôvtipu; áno, zmixovaný extrakt toho, čo vidíme v Petersenovej Tróji, stál na začiatku väčšiny vojen. Takže nakoniec film, ktorému vytýkajú historickú nepresnosť, vôbec historickým filmom nie je (to je ako považovať za historické filmy o Ježišovi Kristovi), no povedal o ľudskej histórii viac, než filmy historické. Tak nejako...

Jeden z najpreceňovanejších filmov vôbec. Pôvodnosť námetu potlačená na minimum, scenár samá nelogičnosť, hlavná postava plná klišé (nepresvedčivo odohratých) a zaujímavá výprava väčšinou rovnako tak aj samoúčelná. Toľko diskutovaný záver už vlastne ničomu neubližuje... Nič viac ani menej, len priemerná popcornová zábava, po technickej stránke dokonalá, po obsahovej...škoda slov!

Všetky postavy v tomto filme silne pripomínajú hlavného hrdinu z Narodený 4. júla. Poniektorí sú naivní, väčšinou však ide o totálnych blbcov. Vytriezvenie vo finále sa ale nekoná, naopak, zomierajú radi, že mohli položiť život za vlasť a ak sa im smrť vyhne, hanbia sa. Doslova a bez štipky irónie (tú som si musel domyslieť, inak je to nestráviteľné)! To asi preto, že Randall Wallace si na rozdiel od Olivera Stonea nevyskúšal vojnu vo Vietname na vlastnej koži. V Údolí stínu je príbeh prehnane patetický, nechutne vlastenecký a čo je najhoršie - klame!!!