mm13

Zápory ako sú divná réžia a artistické kúsky jedného z piatich záškodníkov akýmsi zázrakom nenarúšajú celkový slušný dojem z tohto netradičného, chce sa napísať až exotického výletu na pole dobrodružného vojnového filmu. Tvorcovia ako by si sami uvedomovali svoje hranice, a odľahčujú inak celkom dramatický scenár vtipnými scénkami (spomínané výskoky a premety alebo "Heil Hitler!"), vďaka ktorým nároky diváka každou minútou klesajú a vo finále som sa už iba a len celkom dobre zabával... i keď posledná poprava teda zaskočila. No, mať to tak v rukách schopnejší rozprávač s veľkorysejším rozpočtom, mohla byť z toho nefalšovaná dráma.

Vojna je píča a hlavne k deťom a k ženám a k civilistom vôbec a obyčajnému vojakovi v teréne tiež nenecháva veľa priestoru na ohľady akéhokoľvek druhu. Ja voči tomu snímku nemám žiadne výhrady, snáď až na pár doslovných vyjadrení, ktoré keby nezazneli, tak by len posilnili dokumentárny a autentický dojem. Hlavne tu ale nikde nebadať ani len náznak "protiamerických" či "protibushovských" tendencií ako poniektorí píšu... takto sa totiž veci vždy mali a za každou oficálnou správou sa ukrývajú presne také, väčšie alebo menšie tragédie a svinstvá a zväčša sa na nich podieľajú obe strany. Nemá to nič s oprávnenosťou či neoprávnenosťou vpádu amerických vojsk do Iráku, nepolitikárči sa tu viac, než v nevyhnutnej miere. [70%]

Je to celkom prča, že sa na vraždiace monštrá menia ovečky, je to fajn, že pokúsaní ľudia sa menia... opäť na ovečky... a úplne posledná scéna so psom ma naozaj pobavila... lenže veci sa majú tak, že ak už dostanem takýto bláznivý nápad, tak to hypeujem do nepríčetnosti, neuspokojím sa s nápadom samotným. Čierne ovce tiež trpia tým, že postrádajú akúkoľvek pointu, nič za tým nie je. Je to tá najjednoduchšia, najpriamočiarejšia zábava, akú si dokážete predstaviť. No, aspoň že chvíľami fakt zábava.

!!! ---- SPOILER ---- !!! Ku koncu to pomaly bola aj nuda, tesne pred ním sa to ešte ako-tak vzchopí, potom však príde pointa, ktorú som videl už v troch filmoch (som si len narýchlo spomenul, bude ich takých určite viac) a napriek slušnej atmosfére a pekným krvavým záberom je aký-taký dobrý dojem takmer úplne pochovaný... LENŽE !!! Neukrýva sa v tej záverečnej scéne ešte jeden význam (ten pohľad, úsmev, to ako ho - skoro až majetnicky - chytí pod rameno a vedie preč) ďalšia pointa, ktorá posúva úlohu hlavnej hrdinky do trochu inej polohy a robí z nej naozaj Hlavnú Hrdinku práve videných udalostí? Neviem, nie je to ani môj nápad, i keď niečo mi tam tiež nehralo (hudba)... len sa pýtam. Pretože potom sú tie 3* v mojom hodnotení plne zaslúžené! Bude to chcieť ešte jedno pozretie... (a tiež sa tým pádom neviem dočkať, čo prinesie pokračovanie, keďže ho pripravuje ten istý tvorca)

Vynikajúco napísaná a ZAHRANÁ dvojica ústredných postáv! Tiež poteší, že prevažná väčšina deja sa odvíja práve od ich vzťahu, nie od tej naivnejšej, romantickejšej roviny... ktorá síce vo väčšine momentov funguje bez škrípania, na konci je to ale predsa už len akési nijaké. Do finále sa tento osviežujúci snímok dopracuje akoby sám od seba, pritom v súvislosti s predchádzajúcim dejom (kde scenáristický dôvtip a pôvodnosť priam prskajú z obrazovky) by som práve v závere čakal nejaké to prekvapenie, nečakný zvrat, niečo iné a originálne. Taký čas by som neváhal siahnuť aj po plnom hodnotení, lebo inak sa mi to páčilo ako v danom žánri máločo.

Komiksová adaptácia, ktorá neprestala byť "komiksovou", no ani sa tým nenechala spútať a primiešava príbuzné žánre aj vlastné pohľady s nebývalým sebavedomím a istotou. Dokonalosť sama, veríte, že lepšie to byť nemohlo. Najzaslúženejší úspech za posledné roky. Nolan Forever!

Ostrov je silná dávka poézie, žiada si otvorenú myseľ, ochotnú neustále prehodnocovať, nechať sa viesť i vrátiť na začiatok a opäť to skúsiť inakadiaľ a to všetko, nech sa páči, už pri prvom sledovaní, pretože áno, je čas si triediť myšlienky. Ale úplne najlepšie je možno neriešiť nič, iba si dušu aj telo ukolísavať vlnením vodnej hladiny, nechať sa vzápätí strhávať záchvatmi ukrutnej bolesti, tíšiť ju inou bolesťou alebo kratučkým šťastím a slasťou ...a celý ten čas tušiť či vedieť, že tam niekde dole nás čaká bezhlasná, temná a chladná hlbina. Ostrov, muž, Žena... všetko! [100%]

Komédia je to príjemná, neuráža, ale ani extra nenadchýňa... Gérard Depardieu však neskutočne šokuje. Pokiaľ si to ešte niekedy pozriem, tak len kvôli nemu - aby som sa presvedčil, že sa mi nezdalo. Komik, akého aby človek pohľadal.

Nemá to síce ten pravý nosný nápad, chýba tomu silnejšia pointa, natočené je to však pekne, odtrhnúť som sa nedokázal. Niektoré momenty dávajú tušiť, že za týmto dielom stojí zručný vizionár, schopný vyjadrovať sa po svojom a stále dostatočne zrozumiteľne. Je toho Bessona škoda, toť svätá pravda!

Čosi tak bizarné a bezprostredné zároveň som ešte nevidel. Hlavne je to skvele napísané, svojrázne postavičky tu majú svoje miesto, súvisia s príbehom hlbšie, než len epizodicky (ako býva v podobných filmoch smutným zvykom). Naviac sa postoje k nim v priebehu deja menia, raz vás prepadne ľútosť a následne im ich neslávny koniec prajete. Žiadna čierno-biela optika a to ani v prípade dvojice hlavných postáv, ktoré síce majú v srdciach jasno, drobné prehrešky či zaváhania sa však nevyhýbajú ani im. Milé. A aj keď nie každá línia rozkošateného príbehu našla svoje naplnenie, je Mesto stratených detí jedným z najvydarenejších výletov na poli DOBRODRUŽNÝCH fantazijných žánrov - funguje ako rodinné fantasy, má to "dorotkovsko-alenkovské" momenty a neuráža ani ako pravé scifko (dokonca kto chce, môže si vziať do jednej ruky Freuda a druhej Junga a zmotať hlbinný psychologicko-mytologický výklad, ale nie o tom to asi bude)... Skrátka unikátny mix, ak máte popri Jeunetovi radi aj Proyasa a Burtona, neváhajte ani sekundu!