mm13

Bolo by to presvedčivejšie, keby tej špinavosti, slabosti, zbabelosti a krivosti nebolo až toľko. Možno to tak chceli, možno mal niekto potrebu poriadne si odpľuvnúť, na to je to ale zase málo "undergroundové"... Hawke a Hoffman súťažia v nesympatičnosti a veruže sa na nich (ne)díva dobre. Lumet (aj vzhľadom na svoj vek a status) tiež nesklamal. Vlastne len ten koniec nemusel odísť tak do prázdna, posledná gulička jamku minula.

Hlavný problém je nevyváženosť, neujasnenosť. I keď sú jednotlivé hlavné postavy predstavované ako navýsosť ľudské a neglorifikované, tvorcovia k nim predsa len prechovávajú až príliš veľa sympatií, ktoré sú však podložené iba minimom dôvodov chápať ich počíňanie. Tiež sú niektoré vykrádačky podané takmer až surovo realisticky, iné odľahčene, ba až humorne... divák sa ťažko orientuje, stráca sa v pátraní po zámere tvorcov či prípadnej výpovedi (priateľstvo, pomsta, sociálny podtext, rodina...?), často nerozumie... no zároveň sa nedokáže odtrhnúť, zaujíma ho, ako to celé dopadne, čo z toho nakoniec bude. Dvojitý (trojitý) záver je však už len posledným dôkazom rozpačitosti zúčastenných, ich bezradnosti pri rozhodovaní, akým smerom chceli tento nesporne potenciálny príbeh viesť. Ale neľutujem, dívalo sa na to fajn!

Úplne obyčajný vojnový film. Bez akýchkoľvek inovácií, rovnako tak však aj bez zaváhaní. Ani stopy po patriotizme, bez patetizmu protivojnových póz, žiaden exkurz (zakaždým nutne aspoň z časti tendenčný) do histórie konfliktu a tej krvi je tam toľko, koľko jej má byť. Rozumej žiadne, dnes už otrepané, orgie. Tam ich poslali, tam mali plniť úlohy a rozkazy, tam väčšina z nich aj zomrela. Možno boli všetci tí vojačkovia až príliš obyčajní, príliš dobrí a k sebe kamarátski, ale tých 130 minút zbehlo ako nič, také to bolo po filmárskej stránke presvedčivé a nič iné som ani nepotreboval.

Nič tu nebolo naviac, nič nevytŕčalo. NIČ! Práve tá prísna úspornosť a presnosť - prítomné od scenára, cez herecké výkony až po samotnú réžiu - umocnili krutosť tohto snímku až na(d) mieru únosnosti. Úporná snaha a nezlomnosť si poradia so životom, nech je krutý ako len chce. Pri konfrontácii s fanatickým systémom, konštruktom z ktorého vyprchali posledné znaky ľudskosti... tam nejde uhrať ani len remízu.

Hlavne teda neviem, čo na sebe ústredná dvojica videla a našla, kedy sa "to" medzi nimi stalo a teda mi je ťažko riešiť všetko ostatné. Nápad s kľúčenkami zákazníkov tiež nie veľmi sadol - zdal sa prepísknutý, príbehy okolo nich za veľa nestáli a neviem čo za ženskú (ak je normálna) môže osloviť barman (Jude Law naviac hraje zle!), ktorý nimi až príliš žije a ich rozprávaním maskuje vlastnú prázdnotu. Rachel Weisz a David Strathairn sú vo svojej epizóde síce strhujúci, tu na diváka aspoň na chvíľu dýchne odraz skutočného života a vzťahu kde je vždy a všetko relatívne, tá záverečná ľútosť a prázdnota (tak ako sú podané) však vyznievajú skoro až gýčovito. Podobne je na tom epizóda s Natalie Portman -predvídateľné, povrchné, lacné ...sú vlastne celé tie "čučoriedkove noci". Napriek Norah Jones, hudbe, napriek super poetickej kamere, napriek tomu, že Kar-wai Wongovi nemám inak problém veriť.

Rob Zombie došiel tak na pol cesty (ak vôbec). Nástup je veľmi sľubný - rodinné prostredie malého Meyersa je vykreslené tak akurát, psychologizácia postáv síce nijako objavná, ale ani neobťažuje. S postupujúcimi minútami sa dokonca dočkáme akoby aj relativizácie jeho zloby; Mikey vraždí tých, ktorí lásku k nemu iba predstierajú či sa starajú len o seba (plus nejaké tie náhodné obete, ktoré sa mu skrátka smolne priplietli do cesty)... lenže v momente keď uteká z prísne stráženej veznice a my sa z prequelovej časti dostávame do fázy remakeu, je všetko to nové skoro-čaro razom fuč! Rob Zombie nepokračuje v línii ktorú načrtol, už iba modernizuje Carpenterov opus, avšak bez atmosféry a čo je najhoršie - bez zabijáka, ktorý by bol stelesnením skutočného, démonického zla, vymykajúceho sa tým najtemnejším predstavám. Ak chcel poľudšťovať, mal sa tejto línie držať až do finále. Ak to chcel ukončovať ako to ukončoval, bola celá prvá polovica zbytočná, potkol sa sám na vlastných nohách. Slušne vykreslené vedľajšie postavy sa naviac zrazu pitoresknia, posledných pár minút sa vkrádajú pocity totálnej nudy a nezáujmu o čokoľvek. K tomu zopár logických lapsusov a zo sľubných štyroch hviezdičiek sú nakoniec ledva tie dve. Pokus o v rámci žánru vážnejšiu filmárčinu zlyhal, neosvojená schopnosť vyjadriť sa skratkovito a dramaturgický bordel narobili Halloweenu 2007 riadnu paseku. A nemyslím si, že by zhliadnutie režisérskeho zostrihu moje hodnotenie zodvihlo. Je to tam určite zábavnejšie (rozumej krvavejšie), ale lepší príbeh ťažko očakávať.

Výnimočne sa tu do výhody dostáva divák, ktorý nemá Beatles poriadne napočúvaný, ktorý nepozná kontext ich skladieb, netuší, ktorú z nich ktorý z nich zložil. Pretože čím hlbší je vzťah k tejto kapele, tým ťažšie je prijať vízie a interpretácie Julie Taymor. Tá dokáže hotové divy iba v niekoľko málo momentoch (I Am The Walrus, I Want You), častejšie sklzáva do popisnosti (I Want To Hold Your Hand), trapasu (With A Little Help From My Friends) a naprostej samoúčelnosti (Benefite For Mr. Kite). Vhodnejším názvom než "Across The Universe" sa tu javí byť "Helter Skelter" - raz sa príbeh prispôsobuje skladbe, inokedy dochádza k znásilneniu skladby pre účely príbehu, náladovo to tiež skôr pobehuje z jedného konca na druhý, než aby plynulo, nebodaj gradovalo... pod nalakovaným povrchom je to všetko pramálo originálne, strašne uspievané, ubíjané neukáznenosťou autorky, ktorá nedokáže použiť len časť piesne, každá jedna musí hrať celá. Ústredný vzťah nefunkčný, charakteristika postáv zmätočná. Unavuje to, otravuje, uráža. Tanečné čísla sú síce pekné - choreografia úžasná, strih dokonalý - ale toto asi nechcela byť prehliadka videoklipov. Ťažko tu vypozorovať iný zámer, než len do vyše dvoch hodín natískať čo najviac hudby The Beatles. Ešte šťastie, že hudobným úpravám drvivej väčšiny skladieb niet čo vytknúť, mladým to tiež celkom pekne spieva, inak neviem, či by to bolo dopozerateľné... i keď ten úplný záver je natoľko nechutný, že chvíľami ľutujem, že som vydržal. Čo to prosím vás vlastne celé chcelo byť?!

Slabší Miyazaki. Vadí hlavne neucelenost, nedostatočná previazanost jednotlivých rovín príbehu - scéna za scénou sú síce naaranžované veľmi pekne, vôbec som však nepochopil jednanie čarodejnice Suliman v závere. A nemenej zamrzí, že postava malého sluhu(?) u pána Howla nemá žiaden hlbší vzťah s príbehom... nemá minulosť, neprejde žiadnym vývojom, príde mi, že plní len emočný význam, čo je z pera takéhoto majstra predsa len na pováženie. Väčšina postáv je ale zaujímavá, príbeh pútavý a chémia medzi ústrednou dvojicou citeľná, záver doslova povznášajúci. Škoda len, že nebol čas (alebo chuť?) to celé riadne podoťahovať.

Darmo, Madonna je pecka!!

Ešte pred prvou klapkou som čakal katastrofu. Po prvých ohlasoch väčší prúser, než akým to nakoniec je. Ale o neviem akom víťazstve tu hovoriť nemožno, cirka päť skutočne vydarených scén je žalostne málo! Potvrdilo sa, že táto séria mala zostať pekne symbolicky ukončená "Poslednou krížovou výpravou". Prvá polhodina je neprirodzená až strach, dokonca aj Cate Blanchett akoby mala problém poriadne sa rozbehnúť. Samotný Indy tiež chytí správne tempo až keď vstúpi na scénu frajerík Matt... a razom je jasné, ktorej línii mali páni filmári venovať maximum pozornosti! Ten nemá slabý moment v scenári a Shia tento dobrý dojem bez najmenšieho zaváhania násobí, pretože bol popri profesionálke Cate z celého tímu asi jediný, kto sa sústredil a snažil - všetci ostatní akoby si mysleli, že sa to točí práve kvôli nim a že divák sa má z ich účasti na tejto onanii roztiecť... Pán Lucas, pán Spielberg, točte si čo chcete a dokedy chcete, zakázať vám to nejde, ale aspoň na návraty sa už fakt raz a navždy vybodnite. [50%]