mm13

Ideálna oddychovka, presiaknutá toľkým sarkazmom a iróniou, že až lieči. Vlastne si uj aj dávkujem vo viac-menej pravidelných intervaloch, minimálne raz ročne (spolu so Starship Troopers - mám ich na jednej VHSke). V tomto smere fakt unikát. Bravo a vďaka pán Verhoeven!

Ideálna oddychovka, presiaknutá toľkým sarkazmom a iróniou, že až lieči. Vlastne si uj aj dávkujem vo viac-menej pravidelných intervaloch, minimálne raz ročne (spolu s Robocopom - mám ich na jednej VHSke). V tomto smere fakt unikát. Bravo a vďaka pán Verhoeven!

Kombinácia Johna Woo, vo Face Off overeného Nicholasa Cagea, vo vedľajších úlohách väčšinou spoľahlivého Christiana Slatera a príbehu, ktorý sa točí okolo indiánskej šifrovacej spojky mala predsa dopadnúť úplne, ale úplne inak. Katastrofa. Ja som vo svojich očakávaniach bol až kdesi pri mixe filmov Dobrý, zlý a škaredý a Tenkej červenej línie okorenenom rukopisom vlastným iba Johnovi Woo... No, rýchlo som sa prebral, veď on v tesnom objatí Hollywoodu či z vlastnej chyby týmto smerom ani len nevykročil. Zle, zle, zle a ešte raz zle... nechutný zlepenec!

Nenapíšem nič objavné, ale musím si povzdychnúť – Face Off mohol byť začiatkom VEĽKÝCH vecí. Dnes je z neho žiaľ jediný pozerateľný americký film Johna Woo. Snáď by tu ešte pomohla nejaká tá nezávislá produkcia a prípadný úspech v týchto vodách. Čo vy na to, pán režisér?

Killer zastihol vydarený párik Johna Woo a Chow Yun-Fata na absolútnom vrchole. Zvládnuť takýto mix akčného filmu, thrilleru, romantiky, drámy a buddy movie si žiada skutočných majstrov ako na režisérskej stoličke, tak aj v radoch hereckých predstaviteľov. Tu nazaváhal nikto a tak ono balancovanie na hranici gýču víťazí na celej čiare. Obrazovo a emotívne omračujúci výlet do sveta krvavej poetiky ktorý neomrzí.

Výborný scenár v rukách veľmi dobrého režiséra. Málokedy sa vo filme akéhokoľvek žánru stretnete s funkčnejšie začlenenými násilnickými scénami, tie v Audition sú naviac skutočne šokujúce – pretože im predchádza veľmi zrozumiteľný, psychologicky dobre rozvrhnutý príbeh. A tu sa ukrýva TO tajomstvo! Takashi Miike sa strašne, strašne snaží niečo povedať a hovorí to bez obalu, bez okresaní, pritom ale s veľkým citom zainteresovaného umelca. Pokiaľ chcete vidieť metafóru na postavenie ženy (nie len) v japonskej spoločnosti a zvrátenu stránku feminity ako jej dôsledku, tu ju nájdete asi v tej najšťastnejšej možnej polohe. Skutočne neviem, ako by sa to dalo natočiť akokoľvek inak, aby to nevyznelo lacne. Audition váhu má.

Už to mám! Collateral je o živote, prenejšie o tej jeho stránke, ktorá postráda akúkoľvek logiku, je plná hlúpych náhod a trápnych pokusov o filozoficky ladený pohľad na okolie i seba samého. Hmm, v skutočnosti je všetko iba o ospravedlňovaní svojej existencie a existenciu tohto filmu ospravedlňuje iba to, že si ho môžeme vysvetliť ako reflexiu tohto zmotanca a obdivovať s akým dôvtipom tvorcovia s touto ťažko zvládnuteľnou témou naložili.......... jedným slovom K R A V I N A !

...americanized.

...a sakra, HORROR!!!

Film Daniela Day-Lewisa! Termín „herecký koncert“ sa zvykne používať pri hociktorom lepšom výkone alebo z momentálneho nadšenia, tu však po ňom siahnem z presvedčenia. Takto sa stratiť vo svojej postave hraničí so šialenstvom! Verím všetkým fámam z natáčania, škoda že je Day-Lewis taká držka nezmieriteľná a nie je ho vo svete fimu viac. Na druhej strane si ho o to viac vážim... Scorsese ako režisér samozrejme nezaostáva, jediné, čo ma trošku rozhodilo bol záver filmu, evidentne poznačený udalosťami z 11. septembra 2001, o čom ostatne svedčí aj odkladanie premiéry. Snáď sa o pár rokov dočkáme pôvodne plánovaného ukončenia, odmietam uveriť posledným piatim minútam, tie už nemôžu byť MARTIN SCORSESE!