mm13

Komorná a o to drásajúcejšia dráma príliš poctivého muža, ktorý na výprave za splnením sľubu zišiel na cestu, z ktorej niet návratu. Jack Nichoslon dokazuje, že mu to stále dobre šliape, Sean Penn ako režisér potrebuje dobrý scenár a potom už nemá starosť, pri troche šťastia urobí z malých príbehov veľké. To všetko je fajn, lenže je tu ešte Mickey Rourke a jeho mini rolička, v ktorej podal natoľko úžasný výkon, až som sa seriózne zamyslel nad tým, prečo sa neudeľujú herecké ocenenia v zvláštnej kategórii „štek roka“. Dojal sám o sebe, ale silou svojho výstupu tiež výrazne pomohol celému príbehu, najmä, čo do motivácie hlavnej postavy. Také čosi som ešte nevidel!

Tento film mal byť prúser ako hrom! Nechápem ako je len možné, že to vo výsledku nie je patetická prkotina hrajúca sa na vážny film, ale naozaj veľmi vážny film, ponúkajúci mimoriadne silný zážitok!? Dúfam, že mi ďalšie filmy Marca Forstera poskytnú odpoveď, nateraz sa pokorne skláňam a zmätený odchádzam.

Mne to sadlo. Helgeland je šikulka, takýto za vlasy pritiahnutý príbeh s odvážnym hudobným doporovodom nepripravíš len tak. Plus sa mal o koho oprieť, herecké kvarteto Ledger, Sewell, Sossamon a Bettany tomuto príbehu nepomáhajú, oni ho dotvárajú. Helgeland je šikulka. [70%]

Silný a inteligentne spracovaný príbeh s postavami v najlepšej ázijskej tradícii s - pozor! - minimom krvavých scén (ktoré inak v tomto žánri a v tejto kinematografii milujem). Než aby dej smeroval k stále ohromujúcejším osobným súbojom či veľkolepým prestrelkám, tak práve tie ho iba lemujú a dotvárajú, niekoľkokrát dokonca mimo záberu kamery. Originálna chuťovka pre všetkých milovníkov kvalitných krimi drám... ktorá si vystačí úplne sama, dvojica pokračovaní tak trochu kazí dojem. Ono totiž práve to, čo po dopozeraní prvej časti zostáva zahmlené, má (aspoň z môjho pohľadu) aj nemalý podiel na celkovej kvalite snímku, vlastne dotvára jeho výpoveď. Nemusel som veľmi vedieť, čo kto s kým presne a prečo mal, no dozvedel som sa to a teraz budem chcieť zabudnúť... Martin Scorsese sa namaká, ale teším sa! [100%]

Nechýba tomu nič, čo robí japonské animované filmy japonskými animovanými filmami. Zázračné je, že aj keď preniknete do spôsobu, ktorou sú tieto príbehy podávané, tie najlepšie z nich vás neomrzia a vždy niečím drobným prekvapia. Bude to asi šťastne vymyslená štruktúra a asi tu svoje zohrávajú aj prakticky neobmedzené možnosti tvorcov. Zjednodušene povedané – stačí skvelý nápad a ceruzka. TO je na výsledkoch fest cítiť...

Hustý nárez! A to od prvej scény po poslednú. Bez jediného zaváhania. Divácky atraktívne prostredie stredovekého Japonska, zbesilé tempo rozprávania, štýlová animácia, plno krvi a – čuduj sa svete – dobrý, ba priam vynikajúci príbeh. Ako to tí Japonci robia?

Škoda ver preškoda. Nie je to ono. Chýba tomu rytmus, nepohlcuje to. Snáď dôsledok rozporov s producentami a snáď sa dočkáme opráv, keď sa Luc konečne prestane hrať na urazeného (alebo mu to právna stránka veci dovolí). Pretože takýto prístup k legende takejto veľkosti sľuboval renesanciu historického žánru, na ktorú čakám už pekne dlho. Tá už z toho síce nikdy nebude, ale rád by som si Bessonovu Johanku pozrel v menej rozpačitej polohe.

Kopec nápadov, ale využitých na príliš malom priestore. Buch-buch a už sme vo finále, ktoré tiež mohlo byť nakomponované s o čosi väčším vkusom. Chutná oddychovka. [70%]

Leon a Nikita mi pôjdu po krku, ale nemôžem inak - toto a hlavne v predĺženej verzii je najlepší film Luca Bessona. A práve mi došli ďalšie slová... No, hlavne veľmi rád niekedy stretnem rozšírené verzie dvoch práve menovaných a potom sa možno aj niečo zmení. Pretože pri Le Grand bleu jednoznačne platí, že viac, je neporovnateľne viac. Režisérsky zostrih je nový film. Pútavejší, hĺbavejší, vrúcnejší... lepší. V tejto podobe mu nič z Bessonovej tvorby nešliape na päty. (Leon a Nikita by ale mohli, v očarení Magickou hlbinou sa však za nimi nebudem ponáhľať).

...na mňa ten film nečakane zapôsobil. Pri jeho sledovaní mi napadali myšlienky podobné komentárom od POMO a DDT, záver ma však dostal a čo je najzaujímavejšie, nosil som potom v hlave Podzemku ešte také dva týždne. V tom finále akoby niečo nedefinovateľné kliklo, pekne do seba zapadlo a spätne to bol už úplne iný film. Lepší, než aký som dovtedy s občasným premáhaním sa sledoval. Skúste.