janeke

taká epopeja o vine a rôznych druhoch zločinu. prvá časť bola okej, aj keď Ryan vyzeral akoby ho vystrihli aj s vetrovkou z Drive. scény so zbesilou jazdou na motoroke po lese a po cintoríne - na nezaplatenie. záver sa naozaj "poupratoval" do schém, aby nám bolo konečne jasné, komu máme držať palce a s kým súcitiť. veľmi pekne to zmákli Ben Mendelsohn a obidvaja synáčikovia: Dane Dehaan a Emory Cohen. počas pozerania filmu nie je potrebné vypínať polievku, kľudne môžete odbehávať, polovica scén je tam totiž zbytočne.

krásne natočená rozprávka o genetike zla... absolútne neriešim, či to je Park za americké prachy, alebo či sú obrázky vo filme až okato nafarbené do šedožlta - podstatný argument je pre mňa silný pocit "prikovanosti" ku obrazovke počas pozerania filmu.

megaklišé, ktoré sa tvári, že je postmodernou odhaľujúcou existencionalistickou výpoveďou. režisér si chcel asi takto naškrabkať dajaké dobré kritiky. pre pochybovačných tam dokonca "vlepil" aj Camusa. a to, že deti sú zlé, sme už prednedávnom v niekoľkých kúskoch videli.

"maminka ze Slovenska" so zlým vkusom začína byť ikonografický typ, ty jo. aby taký film mohol splniť svoju funkciu a pôsobiť gastronomicky, mladý muž by musel byť sexi, hlavná postava by musela byť príťažlivá a dialógy by museli vyzerať aspoň trošku reálne. takto to nemôže byť ani poctivý gýč. ale tá Zuzana Bydžovská je super, tá si zaslúži hviezdu... Ak chcete vidieť sympatický film s podobnou tematikou, pozrite si radšej The Rebound.

(obsahujem spoiler!) hlavný hrdina pravdepodobne v továrni na čokoládu tak kozmicky zmúdrel, že prestal rozumieť zmyslu maturity v konečnej existencii jedinca a napriek jeho očividnému multi-talentu sa nezúčastňuje na školskom dianí, stáva sa autsájdrom a tento postoj deklaruje aj módnym názorom vo forme podivínskeho kabáta, ktorý by určite nosil hamingway, keby nebol nosil hrubý rolák. tento autsájder/génius sa zamiluje do najkrajšieho dievčaťa široko ďaleko, ktorá až taká autsájderka nie je, ale je mimoriadne vnímavá, senzitívna a dokonca aj citlivá, keďže má svoje rodinné trable všakáno. na základe šialene predumaného zvratu dochádza k osvieteniu hlavného hrdinu, ktorý napriek svojej genialite prichádza na to, že jeho problémy sú úplný šit, a že sa má spamätať a pozerať z čoho žije. celý proces svojej metamorfózy završuje namaľovaním úchvatného postimpresionistického blábolu, ktorý vyjadruje centrálnu ideu jeho rozpoloženia. no a vlastne by šlo o obyčajné americké klišé o tom, aká je fasa byť iný ako ostatní, keby sa to klišé nesnažilo byť "ozvláštnené" tým, že z úst ústredných detských hrdinov vychádzali vety päťdesiatročných pseudointelektuálnych pesimistov. hviezdička navyše ide za učiteľa výtvarnej výchovy. pripomenul mi jedného profesora kresby, ktorý podobne veľkoryso a z lásky nadával študentom :)

smrteľná dávka falošnej poézie. námet a spracovanie vhodné na kraťas, nakoniec v dvoch hodinách. nezmyselne pobehujúca poskakujúca s rozpaženými rukami krútiaca sa olga kurylenko na chvíľu prerušená poskakovaním a pobehovaním rachel mcadams. trápenka bez katarzie.

"a čo keby sme urobili taký film že podľa guya ritchieho? jasne! bezva nápad, to sme ešte v Čechách nemali! oukej tak napíš dajaký scenár, ja zoženiem prachy.." výsledok: škoda námahy a energie. takmer nedopozerateľný film.

taká parádna téma si zaslúžila civilnejšie a podrobnejšie spracovanie a nie nekonečné pohľady na blikajúce sieťové káble..

vzhľadom na totálnu prevahu trashu v dielni slovenských televíznych programov, v hnilobnej zmeske nepríčetných pabludov (o varení chleba s maslom, o tom jak kamila varí a pridáva "ingrediencie", o tom, jak bezchrbticový úchylák Vilo nájde a za uši dotiahne tých najväčších chudákov široko-ďaleko a počas sliedenia na onkológii mu nabehne na konto slušná suma za vysielanie v prajmtajme... atď - tých príkladov je čím viac, tým viac...) sú "debaty pod lampou" pravdepodobne jedinou viditeľnou snahou (aj keď nie vždy podarenou) ČOSI naozaj povedať. Štefan Hríb by mohol byť hoci aj trápny, či naivný, alebo trápne naivný, to je jedno. Dôležité je to, že je schopný vyrobiť trojhodinový (!) formát, pri ktorom mi je mnohokrát ľúto, že už končí. Super debaty: Najmenšie častice hmoty, Veľký a malý vesmír, Higgsov bozón, Antihmota v Cerne.

mám pocit, že v druhom pokračovaní Hellboya sú pomiešané dva rozličné druhy príbehu a tým pádom dva z gruntu odlišné vizuálne kódy. Nosný, komiksový - je expresívny, zjednodušuje a zveličuje; používa hrdinu so superpowers, ktorý robí poriadky v meste a pomáha ľuďom. A druhý je o rozprávkových bytostiach prichádzajúcich z prastarého sveta; o kráľoch a prírodných duchoch, v ktorých stvárnení je dôležitý detail a vo výsledku pôsobia surrealisticky. Bolo vidno, že del Tora náramne baví najmä to druhé stvárnenie a príšerkoidno-rozprávková vrstva filmu je úchvatná. takže komiksový príbeh tu má len inštrumentálnu funkciu, jeho jednoduchosť režisér "zneužil" a nahádzal na ňho všetky tie prekrásne nápady (tá snaha kulminuje samozrejme na "trolom trhu"), čo zaváňa tým, že sú použité samoúčelne. škoda, tie krásne ohyzdy by si zaslúžili uletenejší príbeh, a nie americké prisprostasté nápady o heroes, ktorí všetkých pobijú. nie som si tiež istá posolstvom príbehu, keďže tu vyhral guľomet nad prírodou. štyri hviezdy dávam, pretože pri každej novej príšerke som sa musela usmievať. (top postavičky - plyňák Johann Krauss, lesná megakreatúra a sexi biely princ)