Recenzie (124)
Talent pána Ripleyho (1999)
Na talentovaného Ripleyho som sa dívala už druhýraz a opäť som očarená hereckými výkonmi - nie len Matt a Jude, ale Phillip Seymour Hoffman, Gwyneth a Cate! Ach! Úžasné, mrazivé, autentické, geniálne. Vrámci témy ešte o čosi lepšie ako Allenov Matchpoint. (Len na okraj... zdá sa, akoby si Woody pre charakter hlavného hrdinu odtiaľto "požičal" tú lásku k opere...)
Coherence (2013)
O záhadách časopriestoru netreba hovoriť veľkými formami nablýskaných lodí a cyber-barokovo-komplikovaných strojov. Týchto komorných scifáčov je tak málo, že vrelá vďaka za každé takéto osvieženie zatuchnutých nánosov schematických love-stories a uslzených vojnových drám...
Otcovia a dcéry (2015)
Vykalkulovaná omaľovánka. Počnúc názvom, končiac castingom a strihom. Ak niekto čaká sondáž do vzťahu otcov a dcér, bude nahnevaný a sklamaný... vlastne oklamaný.
Girls (2012) (seriál)
a tak nie. malo to byť autentické, ale je to schematické. trčí z toho návod na to, ako byť weird. "upotená", chcená originalita. tri hviezdy za prvých 5 dielov, ktoré boli osviežujúce.
Nábyteček (2010)
Dve sestry Dunhamové sa správali väčšinu príbehu ako duté predmety. Osviežujúcim momentom satisfakcie bola scéna, kedy na domácej párty tá mladšia zrazu ožije a poriadne tej ťape naloží - veľmi pekné... Ako tragikomický, existenciálny portrét vzdelaného, ale nepoužiteľného dievčaťa to fungovalo, super. Akurát sa mi nepodarilo nadviazať spojenie s hlavnou hrdinkou a navyše - ale to bude asi iba môj problém - som mala bláznivé nutkanie ju učesať, uf!
To nie si ty (2014)
Umieranie po americky - ploché, dvojfarebné, miestami škodlivé. Veľa sĺz bez skutočnej emócie.
The Winning Season (2009)
úplne vpohode pozerateľná športová komédia. predvídateľná, avšak nie triviálna. nad hladinou priemernosti ju držia vtipné dialógy, Sam Rockwell a presvedčivé výkony všetkých dievčat - najmä Shareeky Epps a Emmy Roberts...
Kandidát (2013)
toto bolo naozaj bolestivé. mám podozrenie, že išlo iba o reklamu na reklamu. "ostatné" idey o špinavosti mediálnej projekcie politiky, o stádovitosti slovenských voličov, či o česko-slovenských mýtoch boli na tú reklamu iba načapkané, ako keď sa snažíte urobiť z fakt hnusného, prepáleného, mastného bravčového rezňa niečo zdravé, tak to posypete ovsenými vločkami. nápad so štúrovstvom vyzeral, akoby ho partička stredoškolákov napísala pre maturitnú scénku. ale všetko by bolo fajn, a možno by to bolo blahosklonne aj na tri hviezdičky, keby herci nepredvádzali ten neustály patetický, divadelný kŕč, ktorého trápnosť je pre diváka fyzicky neznesiteľná. máte chuť ich zastaviť a povedať: nie! stop! netrápte sa, napite sa vody, choďte domov, ja to už nejako asi dohrám za vás...
Grandhotel Budapešť (2014)
za production design - 5 hviezd... (ale vďaka povrchnejšiemu príbehu som často strácala pozornosť, škoda..) Prepojenie dvoch estetík - secesnej a funkcionalistickej sa hlavnému dizajnérovi produkcie Adamovi Stockhausenovi náramne podarilo. Prekrásne kompozície, prekrásne detaily - vrátane typografie (!). Snáď ešte nikdy som nevidela, aby tabule a nápisy tvorili takú dôležitú súčasť vizáže filmu... btw Stockhausen bol nominovaný aj na minuloročného Oscara (za 12 years a slave). Silno držím palce aj v tomto roku...
Sliedič (2014)
malý, ale presvedčivý a ostrý portrét ľudskej hnusoby. Gyllenhaal výborný, v kategórii "odporný zjav vo filme" tohto roku určite vedie. p.s. a spoiler: hlavnému hrdinovi som celý čas silno držala palce, aby ho karma dostala tam, kde si zaslúži. napokon bol záver ešte tragickejší...