janeke

Stupídne a zlé. Jediná hviezda za tú srandu s absolventom MIT, ktorý na stáži robil upratovačku pre nedoštudovaného programátorika. James Franco nesympatický a na tom jeho hereckom výkone dosť cítiť, že ho to celé nebavilo.

Jeremy Renner tam nemal čo hľadať. Na niektorých miestach to bolo až príliš dopovedané, niektoré veci zasa zúfalo nedovysvetlené. Zrejme tam, kde to už režisérovi logicky škrípalo, pridal hudbu a tie slzotvorné flashbacky. Veľa veľa to má zo Zemeckisovho Contactu, no ten mi prišiel akosi poctivejší. Takže Číňania sú najpodozrievavejší? (Tieto medzinárodné klišoidné prestrelky tam snáď už nemuseli byť.) Ech, Denisovi jedničku s hviezdičkou asi nemôžme dať, dalo sa to určite urobiť omnoho lepšie. No napriek všetkému: vrelé ďakujem Denis! Tento druh sci-fi filmu bude pre mňa asi navždy v piatich hviezdach, pokiaľ bude čo i len trochu natočený so srdcom a s fantáziou. Došlo mi to už v Contacte a furt ma to drží. Má to niečo s tým pocitom, keď sa človek v lete pozerá na hviezdy...

"So... I don't need to kill myself. Wow." O tom, ako lúzri objavili klamstvo. Trikrát pretečená pinta trápnosti, cynizmu a absurdity, ďaleko za dobrým vkusom a hranicami žánru - presne tak, ako to má Gervais rád. Scénka s odhalením náboženstva je poklad. Avšak hodinu a pol trvajúci gag je predsalen trochu veľa.

Vtipné, hej, ale zúfalo málo pravdivé. Príbeh je totiž založený na tom, že keď jej je úplne že najhoršie, zjaví sa Colin Firth v obleku, alebo ten druhý... ten, čo predsa nemôže súperiť s Colinom Firthom v obleku.

Ako sa pripravuje genocída v "civilizovanej" Európe? Na zámočku pri jazierku, s dobrým vínom a husacou paštétou. Jeden ambiciózny sociopatický sadista, jeden mimoriadne presný úradník, niekoľko zmätených oportunistov, ktorí sa pred "predstavením" vlastne ani nepoznali. Žiadny Mefisto, najvýkonnejším pomocníkom "absolútneho zla" bol Byrokrat: "Eichmann, vy teda viete, ako urobiť párty..."

Adela to robí tak, že tí zaujímaví ľudia sa s ňou proste chcú rozprávať a baviť. Svojich hostí nestrápňuje a nedostáva do úzkych (ako napríklad vychytralý J. K. z Uvolněte se prosím..). Aj keď nekladie príliš sofistikované otázky, odpovede, ktoré dostáva, vie vtipne vypointovať. Sú to také ľahkovážne dialógy s múdrymi ľuďmi... Skvelé na nedeľu. Veľmi sa mi páčil diel s choreografkou Natáliou Horečnou.

Luxusná travesty show, v ktorej sa v jednom kuse trúbi na trúby, Geoffrey Rush je hot a Horove modré oči lietajú vzduchom.

Pre toho, kto zbožňuje uličky, chodníky, múry a kaviarne európskych miest, je toto veľká dobrota. V pozadí prebieha trošičku natvrdlý príbeh, ale zdá sa, že to mesto mestové je v hlavnej úlohe. Pochopila som to ako nejakú žánrovú fúziu, resp. nový typ cestopisu prostredníctvom modernej romance...

Tak tu mali autori taký úžasný materiál: Swinton a Fiennes ako starnúci, no ešte vždy horkokrvní rockeri (btw tancujúci Fiennes, to bola samostatne funkčná lahôdka :)) Potom krásni mladí, no záhadní ľudia Dakota a Matthias. Z toho namiešaný koktejl v bazéne v slnečnom Taliansku, to mohla byť paráda. Ale nebola. Zdalo sa mi, že režisér akoby utopil potenciál v neustriehnutej neurčitosti a nedopovedanosti. A pritom, on to predsa vie urobiť perfektne - napríklad v Io sono l'amore - tam sa tiché, krásne zábery a nedopovedaná kompilkovanosť postáv dokonale dopĺňali.

Obávam sa, že tvorcovia filmu neurobili žiadnu prácu, aby porozumeli problému, o ktorom točia. O to viac práce museli vynaložiť na vykalkulovanie pôsobivých záberov, aby to fungovalo aspoň na 50 percent. Film je bezhlavý, a čo je horšie, aj bez srdca.