janeke

brutálne sadistická multikulti pseudo-súčasná a akože-vtipná óda na americké bláboly od začiatku až do konca. a trčí z toho dolár na všetky strany. no fuj.

krátka filmová alegória novovekého európskeho rozumu. najzaujímavejší moment: Duchamp ako potomok da Vinciho... (vlastne hej). avšak zapôsobilo to na mňa ako také prázdne moralizovanie - chýba tomu prekvapenie, rozuzlenie, pointa..

blbosť prevarená z iných blbostí, hrozná nuda. Lizzy Caplan hrá furt jednu a tú istú postavu, ktorej koncentrát a je možné vzhliadnuť v nedávnom krátkom Successful Alcoholics, a ktorá zohráva významnú súčasť amerického "Sundance indie" gýča. jedinú hviezdičku je možné venovať Kirsten Dunst, ktorá bola v roli šikovnej chladnej nešťastnej potvory mimoriadne presvedčivá.

trash pre intelektuálov. že zo života, no isto. všetky postavy absolútne neuveriteľné. hlavná hrdinka je taká snehulienka súčasnosti - je coool, nezávislá, dokonalá vo svojich nedokonalostiach, pracuje v kníhkupectve, nemá ambície (lebo ich nepotrebuje), ale napriek tomu sa jej umelecké nadanie pretaví v prvé úspechy korunované výstavou (redaktor Artforumu bol čerešňa na torte tohto nezmyslu). schému dopĺňa sestra - puťka, ktorá túži po vydaji. buď tento žáner už nemá čo povedať, alebo musí ukázať naozaj živé postavy... pretože toto už nie je vhodné ani na oddych, či príjemné chvíle.

zopár naozaj vtipných momentov.. každé mesto má svojho najpunkového fanúšika (dokonca aj Prešov). ale to takmer-ochotnické herectvo pôsobilo veľmi nepunkovo a tak celá cieľová atmosféra bola preč.. škoda, taka šumná téma...

režisér filmu nám teda "rafinovane" odhalil, že ak niekto nerozmýšľa, hrá hry, furt chce mať prázdniny, pije veľa whiskej, šňupe koks, baví sa so striekacou pištoľkou a nakoniec prepadne bufet, lebo to videl vo filme... si koleduje o prúser... inak všetko v pohode, obrázkový svet kôz, zadkov, krikľavých farieb a nezmyselného náruživého poskakovania pri bazéne poznáme z klipov, a tak autor zahral "noty", ktoré sú zrozumiteľné každému, akurát význam "akože" nasmeroval inam. nosným výrazovým prostriedkom sú však bikiny - v akomkoľvek kontexte. každopádne, James Franco a muzika na jedničku.

veru, nie je za čo tu naškrabať ani jednu hviezdu. tak nejako to asi dopadne, keď si rejža myslí, že stačí napchať do postele dve holé, športovo založené občianky a isto z toho dačo bude, aj keby sa len mali potácať od nezmyslu ku volovine a nazad. sľubný lesbický materiál spackali aj herečky, ja som im naopak neverila ani nos medzi očami. (napríklad s takým švédskym variantom tejto témy - Kyss mig - sa to nedá porovnať..)

trpezlivý zber dokladov o jednej "premene". príbeh o Katke nie je iba didaktickou ukážkou o škodlivosti drog, ale aj zobrazením toho, ako blízko k sebe majú bezmyšlienkovosť, strata zodpovednosti, repetícia každodennosti a škaredosť. Katka vlastne celý čas len frázovito bľabotá a od začiatku je jasné, že sa sebadeštrukčne vyhýba vlastnému mysleniu. tých spôsobov a podôb úniku je nepreberné množstvo, preto sa ten príbeh podľa mňa bolestivo dotýka každého.

brilantný britský nonsens s úžasným Bernardom Blackom. po prvej sérii sa mi zdal scenár trocha ťažkopádny, no po videní dvojky a trojky mi došlo že všetko je tak ako má byť a akákoľvek priblblosť je súčasťou ťažkotonážneho suchého sarkazmu. absolútnym pokladom je diel s klavírom..

brokeback Jeruzalem. dokumentárna zložka filmu je omnoho pútavejšia ako samotná dramaticko-romantická zápletka. miestami trošičku nuda, no i tak pôsobivý variant z nekonečného radu prevtelení príbehu o rozpore rozumu a citu.