janeke

pani režisérka chcela asi natočiť soft-erotický filmík pre seniorky, väčšinu peňazí minula na kvalitne hrajúce milfky a preto sa musela uspokojiť s ochotníckymi zajacmi. to ale neva, keďže kľúčové boli aj tak sexuálne scény, všakáno. záver to ako tak zachránil pred odpadom.

minimalistická ukážka nezdravého vzťahu, ktorý sa postupne odkrýva ako symptóm nezdravej duše. divák však musí byť buď mimoriadne trpezlivý, alebo mu musí byť pani učiteľka nejakým spôsobom sympatická, pretože príbeh je skúpy na detaily a ponúka vlastne len rôzne fázy jej psychického pádu...

Henrik je priemerný hňup, ktorému v podstate nič nechýba, má fajn frajerku, krásny domček, robotu a žije si svoj bezproblémový nórsky životný štandart. preto má prirodzene dostatok času na pocit, že už to nie je taká sranda ako kedysi a že nikam nepatrí, či čo. film je dôsledne vyskladaný z tých najbanálnejších situácií v širokej škále trápnosti a bezvýznamnosti. štyri hviezdy za detailné vypracovanie pocitu "všednosti". p.s. užívateľ sochoking má pravdu, nožík zmizol. :)

aj keď som mala po záverečnej infarktovej štvrťhodinke chuť tomuto kúsku vlepiť aspoň štyri hviezdičky, po krátkom vychladnutí musím uznať, že nelogickosť scenára, na ktorú sa mnoho prítomných užívateľov sťažuje, je dôležitý lapsus (spoiler: prepánajána, prečo s tým deckom uteká ku rybníčku a nie ku policajtom, keď jej musí byť jasné, že pri zamrznutom rybníčku o polnoci sa ešte nikdy nikomu nič dobrého nestalo...), nehovoriac o podivnej postave "otca" a ešte podivnejšej adopcii dieťaťa, ktoré ani vo svojom "roztomilom mode" nevyzerá v poriadku. napokon medicínska zápletka bola pekne hrôzostrašná, keďže nemusíme utekať ďaleko po príklad z reality, všakáno...; úžasná Vera Farmiga a prekrásne interiéry.

že inteligencia môže byť neduhom, a že otroci dobrého vkusu nie sú obvykle šťastnými bytosťami... ústredné idey, okolo ktorých je nakreslený znepokojivý rodinný portrét. nadchol ma veľmi preveľmi - a to z príčin, z ktorých dve viem pomenovať: 1) výtvarný editing z dielne Gordona Willisa (tak detailne, až obsedantne vypracované farby a osvetlenia scén, až som si povedala, že tu ide o umenie); 2) bláznivo dokonalé herecké výkony sokýň senioriek - Maureen Stapleton a Geraldine Page.

//spoilery// Príbeh o ZLE, ktoré sa dá vyhnať krížom a svätenou vodou už veru nie je zaujímavý, aj keby tam mala byť najsuper kamera. nepochopila som tiež, prečo démon, ktorý mal na seba brať telesnú podobu, až keď sa votrie do nejakého oslabeného človiečika, sa nám ešte predtým ukázal ako tá klasická škaredá vlasatá máňuška, ktorá vyzerá ako Iggy Pop po prepitej noci. údajná "skutočnosť" príbehu nezachráni scenáristickú nudu.

"Artist has to be warrior". Abramovic bojuje za autentickú prítomnosť v tomto momente - na tomto mieste - mimo všetkých simulácií, záznamov, zobrazení a médií. akýkoľvek text, či štúdia o tejto umelkyni z Čiernej hory len tvorí zbytočnú stenu pojmoslovia a terminológie medzi ňou a prijímateľom. preto je tento film pokladom a v tomto prípade (ako aj v ďalších prípadoch akčného umenia) platí: radšej raz pozrieť než stokrát čítať. Tento film mi ponúkol pre mňa trocha prekvapivú info, a teda, že Marina je zameraná najmä na pragmatickú stránku vnímania jej performancií a ide jej furt o diváka: niekedy ho chce šokovať a niekedy sa mu chce páčiť. nejde teda o nejaké suchopárne koncepty a ani o osobné vysporiadanie sa s vlastným telom. je rada, keď je videná a divadelná stránka jej výstupov je veľmi dôležitá. a veruže má čo ponúknuť: dokonca aj zdanlivo banálna scéna, keď je Marina chorá v posteli a pochvaľuje si kodeínové kvapky sa v jej podaní mení na scénograficky premyslenú humoresku.

side effects je veľkorysý, múdry, mnohovrstvový film, ktorý si môže dovoliť spočiatku klamať o svojom žánri, ponúka divákovi príjemnú neistotu o vývoji deja a núti k zmene optiky. neviem, či ide o tradične špecifickú štylizáciu postáv režiséra, no všetky boli vo svojej spoločenskej roli sebaisté, inteligentné, chladné, vždy presne vedeli, čo majú povedať. taká "strojovosť" dialógov do príbehu a jeho prostredia náramne sedela. film je dôkazom, že je tu ešte stále nejaký autor, ktorý nepodceňuje diváka a snaží sa ho prekabátiť a ponaťahovať a nie len poúčať, alebo pripraviť ho na príjemný spánok.

toto dielo radikálne a navždy zmenilo môj názor na lienky...

bohužiaľ sa herecké obsadenie absolútne nestrafilo do mojich predstáv, keď som knižku kedysi dávno čítala. Cécile mala byť divokejšia a opálenejšia, Anne mala byť krajšia a charizmatickejšia a Raymond mal byť určite viac handsome. (Elsa celkom ušla.) Nuž a dialógy mali byť akési odvážnejšie, francúzskejšie, škandalóznejšie, dekadentnejšie... štvrtú hviezdu dávam za tie krásne kostýmy (!) - pohladenie pre každú dizajnérsku dušu :)