K zázraku

Je dosť ťažké nájsť k tejto snímke nejaké zmysluplné vety alebo skutočne silné parafrázy na to, aby som dokázal sprostredkovať niečo, k čomu vlastne slová nie sú absolútne potrebné. Ide o pocity. Lásku aj nenávisť, ktoré som hádam v žiadnom inom audiovizuálnom diele nevidel tak skvelo a autenticky zachytené. Je mi jasné, že väčšina divákov romantických filmov túto snímku odvrhne po 20 minútach, keďže pre nich to bude "o ničom" a vo svojej dutej a prázdnej prapoctate aj majú pravdu, dej sa tu nenachádza takmer žiadny, ani vývoj príbehu a postáv sa tu nedeje v každej minúte ale čo čakali? Telenovelu? ... Ide o Terrenca Malicka vo svojej podstate tak čudný, tak iný tvorca, avšak na filmové plátno dokáže zachytiť a preniesť presne to, čo ľudia (Aj ja) cítia, prežívajú, čím sa trápia, no proste túto snímku dokážem absorbovať nielen mozgom ale aj dušou. Mám ju troška prehnitú ale ešte zatiaľ sa dokáže aklimatizovať aj na niečo takéto pekné. Dej sa sa odohráva v jednej, dalo by sa povedať tradičnej rodiny. Matka, nevlastný otec a dcéra sa presťahujú na novovzniknuté predmestie. Prežívajú tam neskutočne krásne obdobie plnej lásky, nehy a porozumenia, tak šťastného som hádam ešte nikdy, nikoho nevidel. Po čase sa však tento vzťah začne rúcať a do konca, prudkým pádom skrachuje. Pozor!!!, nenachádza sa tu žiadne týranie ženy, šikanovanie alebo prepálené hádky, nie. Táto snímka na takéto lacné triky nestavia. Ide tu čisto iba o emócie, neviem ako by som to inak opísal. Skvelé. (05.12.2015)

Je to dosť dobrá romantická poetická dráma od Terrenca Malicka. Má celkom dobrý príbeh o jednom páre, mužovi z Ameriky a rozvedenej Európanky, ktorí sa do seba počas cesty v Európe zamilujú a tak si ju privedie domov. Lenže tu ich city časom ochladnú a jemu sa navyše zapáči susedka, ktorá jeho city opätuje a tak Európanka hľadá oporu v miestnom kňazovi, ktorý ale tiež nie je so svojim životom úplne spokojný. Spracovanie sa mi páči, ale aj tak sa to stále dalo podať aj o niečo lepšie. V tomto prípade sa o nejakom výraznejšom deji určite hovoriť nedá a to aj na pomery Malickovej tvorby, toto je tá najčistšia poetika zameraná na niekoľko vzťahov, pričom je to podané hlavne ako sled krátkych okamžikov života niekoľkých ľudí. Mrzí ma, že tu chýbajú nejaké nezabudnuteľné situácie, ktoré by spomedzi ostatných vynikali a nie je to až tak pôsobivé, ako by som chcel, pretože ani tie vnútorné monológy už nemajú ten náboj, takže si ma to nedokázalo plnohodnotne podmaniť, ale napriek tomu je to skutočne zážitok. Síce som tu nenarazil na tie nezabudnuteľné okamihy, ale rovnako film ani raz výraznejšie neklesne, jednoducho na začiatku si stanoví svoju výrazne nadpriemernú úroveň a tú si s minimálnymi odchýlkami aj udrží, takže po celý čas sa na to pozerá viac než dobre a aj mi to rýchlo ušlo. Herecké obsadenie je výborné, v tomto filme jasne vedú ženské postavy, Olga Kurylenko konečne dostala úlohu, ktorá jej sadla, v tomto poetickom štýle je na ňu skutočne radosť pozerať, Rachel McAdams za ňou už trochu zaostáva, ale aj tak je výborná, k tomu charizmatický Javier Bardem, jedine Ben Affleck sa tu moc nehodil, vôbec ma nebavil. Réžia a technická stránka sú samozrejme prvotriedne, Terrence Malick mi stále dokazuje, že je s prehľadom najkvalitnejší americký režisér, k tomu opäť dokonalá kamera, skutočne úžasný vizuálny zážitok. A ten príjemne dopĺňa aj dobre zvolená hudba. Škoda, stále čakám, kedy uvidím film od Malicka, ktorý mi príde skutočne dokonalý, zatiaľ sa mi páčili všetky jeho filmy a to hlavne po tej poetickej stránke, lenže vždy mi v nich po scenáristickej stránke niečo chýba. Toto je podľa mňa zatiaľ jeho najslabší film, ale aj tak je to stále slušná úroveň, kde tie klady jasne prevládajú, A kto mal problém aj so Stromom života by toto už radšej nemal ani len skúšať. 77% (16.04.2013)

Vzhledem k tomu, kolik vlastních vzpomínek Malick do zázraku vložil, je od něj prachsprostá zrada, jakým způsobem je posílá směrem k divákovi. Nehledě na to, že Olga i Ben v tom improvizovaném střídání základních hereckých výrazů velice často selhávají. Tím nekřivdím původnímu tvůrčímu záměru, protože věřím, že každý z nás má dojem, že právě ta jeho pocitová cesta vztahovým životem je nejzajímavější. To ovšem nic nemění na tom, že o postavách potřebuji vědět alespoň něco, že potřebuji aby žily. Nechat je stát a smutně hledět do dálky nestačí na větší jiskru zájmu. (22.03.2015)

V To the Wonder jsem nebrala moc v úvahu příběh jako takový, ale spíš jako Mallickovo pozvání k rozjímání nad životem. Je to velmi neobvyklé a těžko uchopitelné zpracování, přesto jsem měla pocit, že každá věta a obraz má nějaký smysl. Jako pramínky tekoucí vody se slévaly a rozlévaly momenty, kde jsem chvíli nevěděla co je sen a co skutečnost. Měla jsem možnost rozjímat o věcech smutných, krásných, dávno ztracených, věcí pozemských, ale i nadpozemských. Kolik podob má láska, štěstí, ale i smutek a strach. Určitě jsem plně nepochopila smysl viděného a přiznávám, že jsem kolem toho filmu chodila hodně dlouho, než jsem se nadechla a pustila si ho, ale rozhodně toho teď nelituji, protože jsem byla právě dnes naladěná na něco takhle poetického. Možná by to jindy dopadlo hůř. V jedné chvilce tam kamarádka říká hlavní protagonistce, že je velký snílek a já si myslím, že tenhle film byl právě hodně pro takové snílky, ke kterým se hlásím i já. (20.01.2014)

Malick je rozhodne režisér, ktorý sa snaží ničiť všetky konvencie aké žáner drámy a romantického filmu obsahuje. Nie do príbehovej zložky - ktoré je vlastne neuveriteľne jednoduchá a bez dramatizácie - ale do poetiky zobrazeného. Ticho s vnútornými monológmi a obrazovou pútavosťou na akú sa nedá zabudnúť. Lubezki je majster obrazu. Jeho komponovanie a snímanie pohybu je nezabudnuteľné. Zábery samotné majú tendenciu vyraziť vám dych podstatne účinejšie ako príbehová zložka. Pritom tá sama o sebe nie je zlá. Len si treba asi zvyknúť na fakt, že Malick prešiel na úplne iný druh filmárstva, v ktorom je výrazný, špecifický a tým pádom nie každému po chuti. To the Wonder nie je návodom na lásku ani na to ako prekonať strach s toho že ju v živote nevieme nájsť. Všetky zložky sú tu obsiahnuté, ale Malick ich necháva otvorené. Nekritizuje ani vám nedáva nádej. Dáva vám len 4 zúfalé duše, ktoré sa v určitý moment pretnú a v ktorých je smútok bolesť uprostred sveta, ktorý je nádherný. Každý jeden záber je pre mňa fotografiou s určitou atmosférou na tému láska, samota, smútok a bolesť. Pre mňa sa síce nejednalo o taký silný zážitok akým bol Strom života, ale prišlo mi to myšlienkou a spracovaním zaujímavejšie ako Malickov Nový svet. (12.05.2013)