K zázraku

Skôr než niečo viac napíšem, chcem vyjadriť prianie. Terrence, prosím ťa, toč viac filmov. Ďalšie úžasné hľadanie šťastia a zmyslu života cez pocity a rozum, proste vnímanie okolitého sveta dušou. Malick premenil môj pohľad na psychologické a filozofické filmy. Je to najmä tým, že v jeho filmoch s kresťanským podtónom sa nachádzam. Toto bolo presne tak umelecké, ako to mám rád, kde rozmýšľam a nechávam plynúť fantáziu, kde sa tomu naplno oddám až mi to tlačí slzy do očí. Film je o rodine, ktorá spočiatku ani rodinou byť nemôže a z rôznych dôvodov odmieta určité dogmy, no zároveň by iné chcela, ale navzájom sa bijú, proste chcela by byť šťastná a nájsť tu svoju cestu a neverí, že niečo môže byť nemožné. Do vzťahu a aj života sa z neúspešného hľadania vnáša beznádej, no po vzájomnej strate prichádza ten pocit zistenia, že sa milujú, zisťujú že treba ísť tam, kde bude ich láska a šťastie živé a nebude ich nič ubíjať, no kde to je, ide len o prítomný okamih, o čo vlastne ide? Nuž je asi pravda, že sa snaží vniesť určité veci z Biblie do svojich filmov, asi to tam naozaj treba vidieť a cítiť a prečo by potom mal byť zlý režisér aj keď iba čaká na pravý moment, čaká čo to vydá, keď v ceste za tým pravým niečo umelé nemusí byť ono? Prečo by to mala byť cesta späť a nie iba iná cesta, kde proste sú prírodné a náboženské zákony dané a my sa v nich hľadáme a nachádzame šťastie, pravdu a súzvuk s dokonalým? Kde hľadáme seba, nech už je skutočnosť akokoľvek krutá, kde často prehrávame, ideme od jednej k druhej s hlavou vztýčenou s tým, že to nie je márne, ale tá pravá cesta je cesta tŕnistá a nepekná? Odpovedzte si sami. Terrence je človek, ktorý mi akýkoľvek amerikanizmus robí znesiteľným, lebo aj keď sa to dievča zabávalo a šantilo v supermarkete, aj keď oslavovalo bohatstvo a kľud, len hľadalo odpoveď na to, čo je správne, hľadalo šťastie bez hnevu. Ja tiež necítim hnev voči svojim nepriateľom, tiež som si uvedomil, že môj pohľad na veci je dosť náboženský a ľavicový, lebo pritom ako sa tu oslavovalo súkromné vlastníctvo sa pri probléme s životným prostredím ukázalo, že svet sa nedá rozkúskovať a urobiť hranice, aby si jeden mohol užívať na úkor druhých a tí s tým nemohli nič urobiť. To im nezaručuje ani spoločné vlastníctvo, no pri zdieľaní je tu možnosť vzoprieť sa tomu s určitou šancou zmeny. Vo svete, kde ani dom, či to čo vás baví nemôžte robiť bez toho, aby ste v tunajšom nespravodlivom systéme odmeňovania neboli pohltení neslobodným systémom, iba s tým bojovať sú otázky slobody a šťastia tými najproblematickejšími, no máme tu lásku, ktorá nám všetko pomáha prekonať, pomáha ísť ďalej a to Terrence pre mňa do tohto filmu dal. Nikde nie je napísané, že ten alebo onen pozná odpoveď a tá je správna, no toto je typ filmu, kde ju môžte hľadať a neškatuľkuje sa tu, či nehovoria dogmy. Je to vidieť na osude tunajšieho kňaza, ktorý sám bol na ceste hľadania a druhým, ktorým ho potrebovali vedel ponúknuť iba určitú cestu, no nevedel im niečo nahovoriť, lebo by ich možno klamal a všetko pokazil, ale to ani netušil, že odovzdávaním svojej lásky a ukazovaním cesty plnil tú správnu úlohu aj keď o nej možno ani sám nevedel a nebol z toho preto šťastný. To, čo som teraz všetko napísal môžte pochopiť rôzne, lebo sám zisťujem, že môj komentár dáva tentokrát viac výkladov a sám si v ňom nachádzam hneď niekoľko zaujímavých, no vedzte, že odkaz tohto filmu je jasný a že je to pre mňa skvost. Láska, ktorá nás miluješ. Ďakujem ti! (05.07.2013) (menej) (viac)