ancientone

Urban Legend, Bride of Chucky, Fredy Vs. Jason, Halloween H2O... prelom 90tych a nultých rokov je jedna z najpodceňovanejších etáp v dejinách hororu. Dôkazom je aj Ginger Snaps, vizuálne perfektne uchopený vlkodlačí film. Film stojí primárne na premyslenej práci kamery, prepojenej s naratívnou stratégiou: zameriavame sa primárne na dvojicu sestier prítomných azda v každom jednom zábere, čo v súhre s využívaním širokoúhlych objektívov a deformácie obrazu (aj v'daka colorgradingu nie zriedka pripomínajúce ilustrácie z 80kových hororových komiksov) vytvára husto klaustrofobické, paranoidne tiesnivé rozpoloženie, nadväzujúce na obavy z premien tela jednej z protagonistiek. Divák je v rozprávaní filmu pocitovo doslova uväznený. Premena tela teenagerky na vlkodlačie telo ponúka slušný interpretačný rozstrel, spojený so sebaprijímaním jedinca v čase puberty. Proste oplatí sa to vidieť. Neprávom premlčaný klenot. PS. a total cením ten analógový lacák na konci.

Remixovanie pôvodného halloweenskeho soundtracku je stále paráda a prináša pútavé variácie, čo sa však nedá povedať o (sub)žánrovom remixovaní samotného filmu. Napriek všetkému ale Halloween Ends (aká to náhoda) zachraňuje jeho záver, predstavujúci veľmi intenzívnu horrorovú polhodinku s presahmi do absurdnej komédie. Neprestáva ma opäť fascinovať tá potreba psychologizácie, ktorá sa vždy  remakoch Halloweenu objavuje.

O čom hovorím, keď hovorím o priemerných festivalovkách. Further reading: Elephant.

O tom, ze to zbytocne spadne do moralitky sa este docitame. Na druhu stranu, pred ketakom, rezanym, pikom a speedom decka niekto varovat musi. Popri tom je Banger naozaj podarena generacna vypoved. Ci uz v rovine frustracie z toho, ze nie vsetci budeme Forbes 30 pod 30, aj ked nam este par rokov ostava (fnuk), alebo v rovine pouziteho filmoveho jazyka. Banger doveryhodne naplna to stare zname "medium is the message". Jumpcuty a diskontinualnu skladbu tu mame od 60tych rokov, obrazova kolaz a jazyk youtubu, dekompozicia obrazu a roztrasena rucna (iphone) kamera z ruky tiez nie je nic nove. Banger ich ake konceptualne uchopuje ako hlavne tropy vnimania a (ne)schopnosti sustredenia a koncentracie u generazie Z, o kt vypoveda. Mame tu (takmer) perfektny film ako state of mind, dramaturgicku simulaciu vnimania a premyslania o svete okolo nas. O neschopnosti cakat a dat si na cas. - text je priznacne pisany asap na iphone cestou z kina. bang bang.

palba slepými nábojmi.

Dahmer je jeden z tých audiovizuálnych počinov, pri ktorom máte pociť, že recenzie naň by mali písať klinickí psychológovia a nie filmoví publicisti. V rovine štýlua rozprávania ide o príjemnú spomienky na (nie tak dávne) netflixové série, ktoré vo vás ostali dlhšie ako týždeň (Narcos, Midnhunter). Výborná práca s napätím, dramaturgická precíznosť pri uchopovaní kľúčových scén a retrospektív je okamžite stiredaná kráčaním po tenkých ľadoch v oblasti psychologizácie hlavnej postavy, resp. vo vykresľovaní portrétu Dahmera a doby, v ktorej kontexte fungoval. Miestami sa zdá, akoby seriál s Dahmerom sympatizoval a vykresľuje ho ako útlocitného nesmelého introverta, ktorého proste likviduje jeho necitlivé a konzervatívne okolie. Týmto mostíkom sa dostávame aj k portrétu konzervatívnej, homofóbnej a rasistickej Ameriky 70. a 80. rokov. Seriál akoby Dahmera ospravedlňoval, miestami s ním takmer chápavo sympatizoval a zo všekého vinil vplyvy okolia. Škoda, že to netočil Rob Zombie.

Filmový shoegazing. presne ten film kde so značnou dávkou naivity zúfate, že sa vás to generačne netýka.

Na prvý pohľad splnený sen slovenského filmu - Nvotová nachádza skvelý úbežník súčasných trendov v alternatívnom filme (znovuobjavenie folk horroru, Midsommar, The Witch) a špecifiká slovenského vidieku s dlhoročnou literárnou tradíciou (Naturizmus, Švantner, realisti..., Žitkovské bohyne). O to viac zamrzí skĺzanie k interpretačných skratkám, frázovistosti a výmene alegórie za obyčajnú hyperbolu. Výber bosoráckych motívov nevedie k rozvíjaniu, ale iba k hrubému podčiarkovaniu autorkiných téz. Svetlonoc plýtva svojím potenciálom a mení sa na vcelku jendoduchú agitku o patriarcháte a stave slovenského vidieka, no zároveň ostáva zaujímavým (a miestami aspoň vizuálne podareným) pokusom o nadviazanie slovenského filmu na súčasné trendy, interagujúce s miestnymi tradíciami.

Absurdná konverzačná komédia o parte zlých chalošov. V súčasnej klíme sústavného riešenia a reflektovania "toxickej maskulinity" dostáva film refreshnutý, nový kontext, ktorý nemusí byť nevyhnutne negatívny. Skôr naopak. Robí film ešte aktuálnejším.

Cinema du look na dojazde.