Arkanoid

Deti sa hrajú v dome a dvaja skoro tínedžeri sa rozprávajú. Jeden navrhne druhému šikanovanému tetou, aby za 20 centov sestre zdvihol nohavičky. Prijíma a má prúser, jeho otec to ale berie na ľahkú váhu. Teta žije a spáva s jeho otcom a on ich pozoruje ako Peeping Tom. Dostáva pár výchovných a ide sa utešovať do izby fotkou mŕtvej mamy. Poriadne zahrmí a kvalitný filmový dážď spolu s bleskom a jeho zvukom začne robiť atmosféru. Po takýchto štyroch minútach detstva tu máme dospelosť, kedy žije v rovnakej izbe a chová andulky. Policajtov upovedomí vyvolávač fotiek o svojom dojme, že na fotkách sú ženské mŕtvoly. Policajti preto dôsledne čakajú (hrajú karty) na toho, kto si po fotky príde. Akcia je jednoduchá, no napínavá. Policajti nie sú tak extrémne parodovaní ako v neskoršom Untold Story s Anthonym Wongom. Šéf detektívov objaví okrem iných znepokojivých záberov svoju fotku nalepnú na hlave postele podozrivého. Je ale veľmi zvláštne neprehľadať celý byt a nechať tam inkriminované materiály na objavenie pri opakovanej návšteve. Hudobný podmaz vtedajšej modernej hudby dotvára akoby kult alebo lepšiu auru scénam, ktoré by inak vyznievali skoro obyčajne. Hlavný podozrivý sa nechce priznať a nepomáha ani násilie v podobe búchania kladivom o knihu, ktorá je opretá na jeho hrudi. Priznanie vymôžu až po zapojení vyčítavej rodiny. O jednotlivých vraždách sa dozvedáme retrospektívne, čo trochu kazí napätie. Hrdinove povolanie taxikára tu netvorí veľa napätia, skôr nudí. Maniactvo pri nekrofílii a spracovaní mŕtvoly nie je také silné, ako zahral Anthony Wong v o rok mladšom Untold Story. Napätie tu bolo slabšie, retrospektívne rozprávanie sa skôr nehodí. Postavy policajtov tu potom vyzerajú nadbytočne, keď vraha už máme dávno chyteného.

Na začiatku tu máme hádku dvoch gamblerov, ktorých tváre spočiatku kamera nezobrazuje. Keď sa ale hádka vyostruje, už áno a dlžník sa mstí veriteľovi, rozbíja mu hlavu do bezvedomia a zapaľuje ho benzínom. Neskôr mama s deťmi nachádza na pláži naporcované telo v taške. Povolaní sú tí najlepší. Komické vyšetrovanie so šikanou začiatočníčky a veľkopanské maniere macho policajtov sa postarajú o kvalitnú zábavu. Potom kamera rýchlo nabieha na postavu mäsiara, ktorý porcuje mäso v reštaurácii a kvôli svojej jasnej direktivite pohľadom obnažuje čašníčku. Divákovi je súvislosť jasná, no policajti ju dostávajú až po obdržaní listov od brata bývalého majiteľa reštaurácie, ktorú nevie súčasný šéf prepísať na seba. Nový podriadený ho vidí švindľovať v mahjongu a ohovorí ho pred čašníčkou, čo sa mu stane osudným. Šéf mu napichne kovoý hroz cez oko až do mozgu, ale musí ho doraziť tupým predmetom. Mäso starostlivo naporcuje, veď vyhodiť ho by bola škoda. Zúčtuje aj s čašníčkou. Najprv to vyzerá, že ju nechá ísť, no diváka prekvapuje, kedy až odhaľuje pred ňou svoje úmysly. Potom, ako sa snaží zviazaná ujsť, ju on necháva a hádže po nej šálky. Znásilňuje ju veľmi krátko a keď vidí, že neotvára očí, pichne do nej paličky, na čo umiera. Postavy policajtov sú sympatické, ale len v komediálnej, nie charakterovej rovine. Pre šialený dej filmu to je možno dobre, ale fandiť sa im veľmi nedá. Mozog tímu je navyše len ich šéf, ktorý efektívne riadi celé vyšetrovanie. Brutalita vo väzení je oproti predošlej brutalita, ale tou najväčšou sa šetrí až do priznania, kedy tu máme vyvraždenie celej rodiny, aj malých detí sekáčom na mäso, čím sa stáva najbrutálnejším, aký som videl. Obsahovo film diváka brutalitou nešetrí, niekedy ju možno naplno neukáže (prehryznutie zápästia), no celý čas napätím udržiava pozornosť. Kamera vizuálu japonského pinku nasvietenia scén zobrazujúca hravé farby je už ku obsahu výborným formálnym doplnkom.

Atmosféra začína v druhej minúte, hudbou, ktorá sa ku dobe hodí a atmosférickým fontom názvu filmu. New England, 17. storočie. Osadníka s rodinou práve vyhodili kvôli nešpecifikovaným problémom. Usadia sa teda pri lese, a založia si malú farmu. Z detí je najstaršia Tomasin, ktorá môže mať najviac 17 rokov, po nej nasleduje asi dvanásťročný Caleb, po ňom 2 menšie odrastené deti a novorodenec, ktorý sa nečakane stratí Tomasin rovno pred nosom. Tomasin sa dostáva do nemilosti svojej matky a spolu s ostatnými hrôzami sa prehlbuje paranoja. Charaktery hlboko veriacich kresťanov ma bohužiaľ nenadchli. Aj sme s nimi boli málo, aj neboli dostatočne vykreslení pre iný žáner, ako horor. Väčšinu filmu tu máme atmosféru niečoho temného, no len málo temmých scén, skôr len ich náznakov. Film bol znepokojivý, ale nie dostatočne znepokojivý na to, aby bol kultový. Nie je mi jasná myšlienka filmu, ale asi to nejako súvisí s feminizmom.

„Blood rains down from an angry sky, my cock rages on, my cock rages on.“ Quintus so ženou a vtedy ešte priateľom Soloniom si neužíva zápasy arénu z pulvinusu, ale v najnižšom rade. Keď ale vchádza do arény jeho Gannicus a počas zvuku jeho theme songu vstanú diváci, všetci vieme, kto vyhrá súboj. Gannicus predvádza tradične akrobatický súboj s dvoma mečmi, kedy po prvom seku súpera nečinne začne nasávať energiu davu a všímať si nahé prsia fanúšičky až do boud, kedy ho mečom škrabne súper. Vtedy sa rozzúri tak, že odkladá meče, zvolí ho zbiť holými rukami a následne mu odsekne hlavu bez zvolenia magistráta. Otrokyne vedú nudné reči o sexe. Atraktívna, ovdovená Gaia prichádza poyrieť Lucretiu a nechá v neom úžase Quinta aj Solonia. Quintus sa pýta Onemaa na názor na Gannica a ten, napriek svojím ambíciám, odpovedá pravdivo. Gannicus mu tiež praje najvyššie miesto medzi Batiatovými gladiátormi. Batiatus prijíma stávku, že jeho gladiátor bez použitia zraku dokáže poraziť hociktorého bojovníka svojho rivala. Gannicus tu využíva aj armbar z brazíslkeho jiu jitsu, ale keďže vieme, že v normálnom súboji jiu jitsu skôr nefunguje proti stojacemu protivníkovi, je bolestne zhodený o zem. Ženy si dávajú ópium, a pretože práve toto nie je Trainspotting, tieto scény nie sú prepracované a slúžia len na zobrazenie určitej skazenosti a ľahkovážnosti postáv. Batiatus zatiaľ verí prísľubu úspešnej budúcnosti a nedáva si pozor, čo ho stojí otroka, dočasne zdravie a hlavne dôstojnosť. Zo svojich kritérií však nepoľavuje.

Spartacus je možno najbrutálnejší seriál, aký som kedy videl. Všemožné druhy zranení, mučení a zločinov, aké si na obdobie starovekej rímskej ríše dokážete predstaviť, tu boli. Spolu s výbornými, spočiatku gladiátorskými scenámi z arény ide o dosť veľkú závislosť. Výborné postavy väčšinou nemorálnych rímskych intrigánov vyvažujú väčšinou morálne skoro čistí gladiátori a otroci. Preto zamrzí nedostatok boja o moc v Spartacovej družine, ostatné kvality seriálu to ale vynahrádzajú. Prvé dve série tu máme dokonca výborné intrigánske ženské postavy, takže aj milovníci feminizmu by si v takto podstatne testosterónovo-ladenom seriáli mali prísť na svoje. V tretej sérii máme aj všetkých chlapcov z prvého triumvirátu, keby niekomu chýbali známejšie historické postavy. Upozorňujem ale, že nie všetko v seriáli je podané historicky správne, resp. sa opiera o historické fakty. Za mňa ide o výborný akčný áčkový napínavý seriál, ktorý ponúkol síce pár béčkových epizód, ale väčšinou ustúpili dobrému dojmu.

V tretej sérii Spartacus začína premýšľať aj ako vládca, a nie len ako vojvodca. Svoje hojné počty ľudí totiž potrebuje ubytovať pred zimou. Máme tu veľmi zaujímavú postavu, Crassa, ktorého um, kalkulácia, schopnosť riskovať a armáda sú omnoho lepšie ako Spartacove. Do mesta zajatého Spartacom navyše prichádza prefíkaný Crassov spojenec Caesar (historicky to nie je podložné), ktorý rozpúta medzi Spartacovými veliteľmi nesváry končiace genocídou zajatých Rimanov. Vidíme aj dôsledky krutého mučenia ženy, ktoré vyzerá ako z nejakého exploitation hororu. Máme tu aj extra krutú decimation, kedy vidíme kosti trčiace z tela živého decimovaného. Jediný, ktorý sa poriadne nedostáva ku slovu, je Crassov starší syn Tiberius, ktorý žiarli na Crassa a postupne sa stáva horším a zákernejším. Citeľne tu chýbajú silné intrigánske ženské postavy známe divákovi z prvých dvoch sérií. Za mňa ide o najslabšiu sériu, kedy hneď dve epizódy po sebe mi prišli trochu naťahovacie.

„Give me a sword.“ Spartakus vymyslí svoj plán na oklamanie súpera, kedy viacero víl napáda skoro naraz a každý z jeho ľudí hovorí preživším, že je on. Úspešne tak mätie Pompeiových mužov. Agron nemôže v ruke po ukrižovaní držať meč, tak mu Nasir vymyslí štít s dierou pre meč pripevnený o roku. Posledná veľká bitka seriálu je epická. Spartacus má pripravené veci v zálohe, no organizáciu Crassa nemôže zvládnuť. Gannicus lapení medzi usproriadanými radami ťažkoodencov nedokáže využiť svoje schopnosti. Zvíťazil rozum a kontinuita nad nepripravenosťou a naklánaním si rizika. Dve kopije v Spartakovom tele ale boli epické, Crassove slová pred chystaním prebodnutím tiež, rovnako ako Spartakove na konci síl. Dôstojný záver seriálu.

Podľa wikipédie dal Spartacus na uctenie Crixa robiť gladiátorské hry medzi zajatými Rimanmi a týmto spôsobom ich zabil 300-400. Tu ale zajal Tiberia a nejakých pár jeho chlapov, o ktorom sa v Crassovej wikipédii nič nehovorí. Divák tak môže mať radosť zo zadosťučinenia s fiktívnou postavou. Agron prežil, ale len preto, aby mohol byť ukrižovaný. Spartakus si vyberá na hry dvoch Rimanov a ide na nich aj holými rukami, pričom im nechá meče, Gannicus ho ide tromfnúť troma, potom tu máme skupinovú akciu a hviezdou je opäť skladateľ Joseph LoDuca. Takéto akčné scény sú presne to, prečo sa Spartacus oplatí pozerať. Crixov pohreb je takisto výborná scéna, ale trebárs na také odchádzanie učiteľa v Dead Poets Society.

Zimu, ako v predošlej epizóde, už nemáme. Spartacove vojsko na úteku hnevá hlavne Crixa, ktorý sa rozhodne sa oddeliť. Historicky sa síce oddelili, ale Crixa neporazil Marcus Crassus. Každopádne, Spartacus, ako pravý kamarát, vyvraždí peknú vilu, aby dal dlhoročnému priateľovi šancu na poslednú poriadnu párty. Tiberius finálne vybabre s Caesarom spôsobom sebe vlastným (pozdravujeme Oz). Dej je zdĺhavý a spomaľovačky v bitkách tu nepôsobia dobre.

Zima, chlad a pohorie, čo sa nedá prejsť. Epizóda dostála svojmu dojmu a stala sa riadne výplňovou. Crixus to neuniesol a začal pästný súboj proti Spartacovi. Úplne zbytočná scéna, už to ani nemajú na koho hrať. Gannicova chránenkyňa ho zvedie práve tu, v extrémnej víchrici a chlade. Spartacovi napriek all odds vychádza plán. Crassova otrokyňa prechádza na druhú stranu kvôli bezvýchodnej budúcnosti s Tiberiom. Aspoň z polovice to bola ale len naťahovačka.