Arkanoid

Spoilery. Opäť čiernobiely film. Z väzenských múrov vychádza Mizuhara, hraný Tsurutom Kojim, čo hral v predošlom Ishiiho filme Hong Kong Joea a začínal ním film. Teraz sa úspešne uhne skoro všetkým guľkám chlapv v aute, čo na neho poľujú. O týždeň prichádza za starým známym, bossom Komori gangu, ktorý sa tvári, že o ničom nevie. Nikto z prítomných nechce naplniť sľub, čo mu bol daný ohľadom kariérneho postupu po prepustení z väzenia, on to však berie cynicky a s chladnou hlavou. Prekvapivo strieľa na bossa a utečie. Bossa doráža viceprezident. Na úteku hlavného hrdinu prichýlia ľudia od istého Yanagisawu. Tí aj za vznešené ciele schovávajú svoju snahu rozložiť konkurenciu. Hlavný hrdina súhlasí s ich plánom. Síce nejde o pomstu Mela Gibsona, ale divák sa vie aj tak baviť na jeho vydieraní, mlátení a kradnití drog a na tomto istom okrem mlátenia pri Yanagisawovej podriadenej/neteri Yuri, ktorá tiež disponuje revolverom. Opitie pašeráka drog a jeho následné zrazenie autom alebo nedobrovoľný výber obetného baránka sú skvelé scény odporných záporákov. Chýba tomu adrenalín, ktorý sa v týchto ročníkoch veľmi neobjavoval, no drsnosť hercov a skvelé zosobnenie ich postáv vytvára dojem pravej krimi. Akcia sa dostáva do popredia na horskej ceste, kedy sa ostreľujú nákladné a osobné auto. Tu už napätie funguje, ale s dnešnými kamerami a efektami by to vyniklo oveľa lepšie. Je ale trochu nereálne strieľať na propánbutánové bomby a čakať, že to predsa len prežijete. Pomedzi kriminálnu líniu sa tu snaží prejaviť tá romantická, no dostáva málo priestoru. Ten sa nájde až v závere, kedy sa biely rytier rozhodne zbaviť samého seba, aby ochránil svoju lásku a tým ju zahubí.

Teruo Ishii koenečne v Toei Company. Tokyo, čiernobiely film. Chlap, Hong Kong Joe, kráča z letiska sprevádzaný dvoma gangstrami, ktorí ho zadržiavajú. V privolanom taxíku však na nich čaká chlapov kumpán a s konkurenciou si ľahko poradia. Chlap sa neskôr rozpráva so svojou sestrou, ktorá s mužom vedie nočný podnik. Chce si od neho požičať, no prichádza jej muž s peniazmi, a tak to skazí. Vďaka americkému vplyvu majú Japonci prezývky v angličtine. Smiley, Pants, Whisper, Band. Naplánujú si big job ohľadom veľkých peňazí pre šiestich ľudí. Hong Kong Joe, aniki v organizácii ide k bossovi sediacemu v záhrade. Exteriéry sú pekné. Boss mu vraví o jeho skutočnom bratovi Masaovi, ktorý dostáva prvý job, kde má zabiť. Hong Kong Joe však je namieste, keď Masao váha a chlapa prepúšťa. Herec v tejto úlohe je vo svojej roli presvedčivý, veríte mu, že pozná svoje hranice aj jeho killer inštinkt. Práve prepustený Band by ale rád zabil Whispera, no musí počkať až po akcii. Predstavenie plánu na hračkárskom modeli domu spolu s postavičkami vyzerá skôr smiešne, taký Heat niečo takéto vôbec nepotreboval. Banková lúpež ako taká nie je až tak divácky atraktívna. Lupičmi sú smiešne postavy, ktoré ale vedia byť nebezpečné. Skoro každý každého zrádza. Traja z lupičov sú manželský pár a ženin brat, ďalší dvaja vzájomní nepriatelia na život a smrť. Ženin brat ukradne všetkým peniaze a jeho švagor odchádza prosiť bossa o milosť. capo ide s ním, lebo on ich zradil tiež, tak v záujme toho, aby sa to boss nedozvedel, tiež prosí o jeho život. Postrelený kumpán zverí vyzdvihnutie svojich peňazí do rúk chlapca. V jeho naháňačke sa dokonca ozve komická, detská hudba, čo zráža uveriteľnosť aj serióznosť témy. V zrážaní vážnosti sa pokračuje streleckou súťažou – chvastúnstvom vtedy, keď sa očakáva, že sa chlapi navzájom postrieľajú. Béčko, keďže vo všetkých smeroch tu máme lepšie filmy. Ale zato zábavné béčko.

Hlavný hrdina je v noci obťažovaný zlodejkou hranou v predošlých chitai filmoch, zadržaný políciou a obvinený z lúpeže. Jeho frajerka-kolegyňa sa zatiaľ necháva vydržiavať sugar daddym. Herečka v hlavnej úlohe, tu zlodejka, opäť predvádza plejádu hravých výrazov a gest a tiež ako v Black Line pomáha krivo obvinenému hlavnému hrdinovi. Jej charakter je rovnaký ako v Black Line, až sa filmy zlievajú dokopy spolu so svojimi záporákmi. Vitpný noir opäť slušne pobaví, ale áčkové napätie či chytanie sa za brucho sa čakať nedá. Nenáročná, poctivá oddychovka.

Spoilery. Bledočervený koberec a na neho kvapká tmavočervená krv. Štvorica stredoškolských študentov by rada spoznala bližšie telá svojich spolužiačok. Bráni im v tom však záujem spolužiačok o profesora. Opilecké songy na atmosfére nepridávajú. Pri klopaní na dvere spolužiačkinej izby jej spolužiak sľubuje, že jej napíše slovo lascívny. Zabudol si ale pero a tak odchádza bez tohto potešenia. Obrazovo opäť výnimočný Oshimov film sa hrá s tieňmi vo farebnom filme. Pri objavení chrápajúceho učiteľa hrá magická hudba fantázie a zločinu. Vypočúvanie chalanov prebieha z diaľky asi 5 metrov, lebo to nie je pre tento film dôležitá scéna. Zobrazená je ale neskôr osobitne pri vypočúvaní tvár chalana Nakmuru, ktorý učiteľa zabil alebo sa to príbeh snaží divákovi nahovoriť. Na scénu prichádza aj učiteľova priateľka, ktorú mladíci pozorovali a práve on sa jej ujme. Dievčatám na vlakovej stanici povedia, že to oni zabili učiteľa a potom im zamávajú vreckovkou. Predstavujú si všelijaké sexuálne scény so svojimi spolužiačkami, aj neznámou spoložiačkou, o ktorej vedia len jej číslo. Oshima je v zobrazovaní týchto scén veľmi stručný a decentný, neodvažuje sa ísť do sotcore alebo cenzurovaných hardcore scén ako o 2 roky neskôr Wakamatsu. Neskôr si meno neznámenj spolužiačky ale zistia telefonátom z búdky. Jedna zo spolužiačok pocíti predsa len k Nakamurovi atraktivitu. Aj potom sa spieva do absurdna, až as divák musí zasmiať nad prekrývaním sa songov, jeden na protest druhému. Čakal som nejakú vrcholovú scénu, ale žiadna sa nekonala, len vizuálne vrcholová, s niekým ležiacim na drevenej ploche v strede jazera s okolím červených lekien. Alebo je vrcholovou scénou hýbajúca sa kamera  pri bitke Nakamurových kamarátov so speváckou skupinou pri jazere? Film si len tak nezáväzne, často aj nevýrazne plynul. Snažil sa ponúknuť nejaké intelektuálne nadhľady, ale vďaka prílišnej intektuálnosti a nezaujímavosti charakterov zlyhával v schopnosti zaujať ma. Záver je veľmi čudný. Najprv so znásilnením študentky učiteľova bývalá nesúhlasí, potom na to zvolí nakoniec prichádza Nakamura so svojím jasne jemným a krátkym škrtením študentkinho krku, strih, koniec a máme vážne hádať, či niečo tak krátke a skoro neškodné prežila?

Balónový muž mi tu prišiel pre jeho vojenskú obozretnosť sympatický. Ponúkol jeden súboj a jednu šikanu. Malomocný ukázal svoju slimačiu schopnosť. Romantická línia ma nebavila, menila sa na ješitné hádky s pasívnou agresivitou. Pätica stále nedorazila domov, až to zaváňa ďalšou nelogickoosťou. Epizóda za veľa nestála.

Romantika skĺzla aj ku infantilite, rovnako ako nádeje balónového muža. Pavúk má ale výborný súboj proti presile. Objaví sa tu aj veštec – červ – ktorý má veľkú guráž, ale bohužiaľ málo schopností. Logika posla zvitku mu velila riskovať život a staviť na jednu kartu namiesto toho, aby zvitok zahodil a pokúsil sa ujsť. Je to pekne surové a výborne animované, až mi to pripomína aj Asterixa a Galov, ale so svojím magickým modrofialovým nádychom, bohužiaľ ale dejovo predvídateľné.

Gennosuke a Oboro sú vnukom a vnučkou generáciou veliteľov vybratých ninjov a sú do seba zamilovaní ako ich starý otec a stará mama. Ona ale neovláda žiadne umenie. Čo sa dá na epizóde ceniť: romantika, istá zábavnosť, výborná kresba a trocha napätia. Čo ale znižuje kvalitu epizódy, je nedostatočná intenzita, ktorá bola menšia ako v minulej epizóde a prílišné spoliehanie sa na fantastické schopnosti hrdinov – v ľahkom súboji si to rozdajú starý naťahovací muž s tučným, balónovým mužom.

Oblaky sa rozpadajú. Vidíe bojisko po bitke a do toho opis rozprávača. Jastrab tam zbadá hada a ide ho loviť. No had sa sám pripravuje na útok a bitka, zdá sa, končí nerozhodne. Tieto scény sú v v seriáli ešte pred introm. 1614. Prostredie je animované výborne. Šéf špionáže Hattori Hanzo. Šéfinštruktor šermu Yaguu Munenori, retired shogun Tokugawa Ieyasu, Kazamachi Shougen. Nechce sa mi pokračovať ďalšími menami. Dej sa sústredí na bitky zástupcov dvoch znepriatelených klanov, ktorí sú vyzvaní do boja ako zástupcovia vnukov bývalého šogúna. Celkový víťaz potom bude jeho nástupca. V tejto epizóde sa bijú mladík, ktorý vraj uplietol veľa ženských vlasov s niečím a má tak nite, ktorými vie rýchlosťou blesku zabiť. Jeho súper vyzerá a chodí ako pavúk a pľuje lepivý hlien. Ich veliteľmi sú staručkí muž a žena, kedysi pár. Scény bitky ich učňov ma bavili menej ako príbeh ich dvoch, a udalosti ich rozchodu. Surovosť a brutalita sa nezaprela, ale škoda, že napätia nebolo viac a nie len v akcii.

Šťastní malí chlapci sa hrajú na schovávačku. Zbadá ich ale únosca a začne lákať jedného z chlapcov na ukázanie dobrého miesta na schovanie. Film sa snaží o humor a prvky grotesky, ale vôbec sa mu to nedarí. Zlatý Chaplin. Toto Ozuovi nevyšlo.

Yellow Line bol vo farbe a Black Line je čiernobiely. Scéna vystrašenej utekajúcej ženy je výborne podporená jazzovou hudbou a zaradil by som ju skôr ku Wakamatsuovi. Hlavný hrdina, reportér, po nej vo veľkomeste pátra, no napriek svojmu ponáhľaniu sa, sa nechá zdržať vešticou. Tá mu ale o nej vraví príliš veľa presných detailov. On sa necháva opiť jedom od pimpa a pri svetlách prichádzajúceho vlaku padá a divák vidí len jeho zúfalo sa naťahujúce prsty. Zobúdza sa pri mŕtvole krásnej mladej prostitútky uškrtenej jeho kravatou. Políciu ale nemá v pätách a stíha sa zobrať a ujsť preč. Na vlastnú päsť vyšetruje, čo sa vlastne stalo. Scéna s hyperaktívnou predrogovanou študentkou, ktorá si na čierno privyrába, mohla byť aj zábavnejšia alebo vyhrotenejšia, v tomto filme noir z roku 1960 sa ale príbeh sústredil len na získanie informácií a posunutia sa v deji. Hlavný hrdina zažíva ešte ďalšie vtipné situácie s tanečnicami Emi a Misako. Hlavný herec a herečka sú rovnakí ako v Yellow Line. Príjemne sa na to pozerá, je to dynamické ako v spomínanom filme, chémia medzi ústrednou dvojicou dokonca funguje ešte lepšie ako tam. Absurdne a nelogicky ale vyznieva, aby človek bez zbrane naháňal človeka so zbraňou a nebol pritom vôbec ani postrelený. Príjemná oddychovka, ktorá ma ale neohromila svojím dejom, postavami, ani akciou.