Arkanoid

Po predchádzajúcich dvoch akčnejších a napínavejších častiach prekvapila časť The Weekend kľudnejším tempom. Prebiehala v rytme roadmovie a ujasnenia si rebríčkov hodnôt. Odhalenie v tejto časti obracia predošlé vyšetrovanie na posadnutosť a úchylky.

Dean Norris je tu od určitej epizódy svojím výkonom a postavou lepší ako v Breaking Bad. Alebo aspoň minimálne taký dobrý. Ak máte radi survival, odpustíte tomuto seriálu béčkovosť spôsobenú neustálymi riadenými náhodami z rúk scenáristov, vďaka čomu sa často popiera logika chovania postáv a zobrazuje sa tak ich naivita, čo odporuje divákovi veriť, žeby skutočne mohli existovať ako ľudské bytosti. Knihu som nečítal, ale už boli podľa Kinga natočené aj lepšie veci, no ako jeho fanúšik to dokážem vydržať do konca. Všetky série sa zameriavajú na prežitie postáv po dopadnutí kupoly na mesto, riešenie existenčných problémov týkajúcich sa celého mesta, skúšanie a spochybňovanie charakterov postáv, riešenie otázok prečo je to kupola a ako sa dá táto situácia zmeniť. V tretej sérii sa dôraz kladie hlavne na vytváranie komunity a pevných kolektívnych vzťahov, kde je jednotlivec súčasťou niečoho väčšieho ako on sám, pevného celku. Marxovi a Engelsovi by kvapla slzička. Seriál dokáže zabaviť, ale samozrejme nájdete lepšie kusy, čo sa scenáru, kamery, alebo akcie týka. Mojou najobľúbenejšou postavou sa stal v istej časti Big Jim Rennie, ktorý vďaka svojej zvýraznenej sebeckosti dokáže nakoniec v divákoch najlepšie z postáv vyvolať pocity ľudskosti a empatie a svojím postojom je najlepšie pripravený na hrozby, zdá sa reálny a viete, čo od neho máte čakať. Na záver prikladám voľne transformovaný citát dlhodobo najsebeckejšej postavy seriálu, v ktorom sa snaží vyjadriť myšlienku tretej série, ktorú by si mal zobrať každý človek k srdcu, a to byť sám sebou, mať vlastný názor a pochybovať: „Pokrok vychádza z kreativity a individuálnej vynachádzavosti. Históriu ľudstva tvoria vodcovia, nie ich nasledovníci.“ Príjemné sledovanie!

Kraťas oceníte natoľko, nakoľko vidíte vo svojom okolí potláčanie kreativity a slobody.

Doba, keď sa ešte operovalo s častým využitím metódy pokus-omyl a prísť do nemocnice znamenalo šancu na prežitie len 50/50. Šokujúce operácie s potokmi krvi, kde fiktívne postavy lekárov pomaly posúvali medicínu svojimi objavmi vpred. Soderbergh sa na postavy pozerá precízne chladnou optikou s mrazivo odťažitým prístupom a zobrazuje ich so všetkými chybami, ktoré im scenáristi nadelili. Jednotlivé charaktery sú väčšinou ambivalentné, lebo dôsledky vlastných rozhodnutí určených ich vlastnosťami alebo momentálnymi náladami si väčšinou neuvedomujú a ich dopad je obludný. Zobrazených tém je mnoho, ako napríklad závislosť na omamných látkach v spojení s nadšeným snažením sa o nové objavy kombinovaná s pracovnou vyťaženosťou a málokedy uvedomením si svojich hraníc, rasová neznášanlivosť, eugenika, neustále úbohé nutkanie riešiť svoju krivdu päsťami, milostné trojuholníky, boj o srdce milovanej osoby a stály pokrok vydláždený podlými skutkami, lakomstvo, ale aj úkladná vražda. Scenár postavený tak, že divák nevie, či niektoré postavy ľutovať, preklínať alebo im fandiť. Možno najlepší seriál z lekárskeho prostredia postavený na rovnakom základe, ako trebárs Bojack Horseman (len využívajúci drsnejšie situácie) a to, že ľudia sa väčšinou nemenia a záleží im len na svojom egu.

Každá séria prichádza s inou témou, iným prostredím, čo spôsobuje, že sa líšia kvalitatívne, no zárukou je vždy kvalita kamery, strihu a hercov. Do topky sa oplatí dať kvôli Asylum.

Séria, čo najviac dýchala popkultúrou. Do hotela plného podivných bytostí postaveného na krvavých základoch prichádza detektív John Lowe, ktorý ako jediná kladná postava série musí prekonávať nástrahy všemožných záporákov. Najlepšia scéna – Countess a Donovan vyrazili sa pobaviť na pozadí songu Tear You Apart. Táto séria rieši závislosť na svojich potrebách a naplnenie potrieb a životných cieľov každej postavy oveľa viac ako ostatné série. Mindfuck asi v polovici série predchádzajúcemu dianiu podráža nohy, no ťažko povedať, ako by sa dej bez neho dal uzavrieť.

Najfeministickejšia séria tohto seriálu. Toľko ženských postáv, až kvôli tomu vynikne pár tých mužských ako napr. sekerník, woodo šaman a lovec čarodejníc, ktorého posledná scéna patrí k najlepším scénam série. Najemancipovanejšia z nich je postava stvárnená Sarah Paulson, ktorá prekonáva najväčšie množstvo problémov. Kvôli spomínanej prevahe žien to nebola moja najobľúbenejšia séria, avšak ma nijako ani neurazila, nemám žiadne väčšie výhrady.

Ponúknutý svet dokáže očariť fanúšika fantasy, ale veľmi vo filme nejde do detailov, aby ho pohltil. Trčí z toho béčkovosť, ktorá nie je cool. Úchylky záporákov sú zaujímavé, Lynch sa v nich vyžíval, ale ich charakter nerozvinutý. Pri pozorovaní diania okolo hlavných hrdinov zasa divák dostane pocit, že zjedli všetko šťastie sveta a nemusia sa veľmi namáhať pri prekonávaní prekážok, ktoré im bránia v naplneniu ich osudov (až na počiatočnú tragédiu samozrejme). Niektoré scény sú príliš zdĺhavé, iné, ako napr. vývoj roky diania v púšti a rozvoja hlavného hrdinu sú zasa odbité do pár minút a chýbajú tak kľúčové prvky dejovej výstavby, ktorá by tvorila ucelený, správne gradovaný príbeh. Takto sme dostali len pár náhodne pozliepaných scénok bez jasnej atmosféry a bez značného vplyvu na diváka.

Zjavne je v každom z nás uzamknuté násilie, a prejaví sa, ak sa odomkne tými správnymi kľúčmi. Peckinpah vedel, čo chce zobraziť a tomu podriadil celý film. Opäť mal šťastnú ruku na výber hercov, z ktorých dostal, čo potreboval. Hoffman v tejto roli netypický, možno by sa zišlo postupnejšie rozoberanie jeho charakteru, ale o to viac zase dokáže šokovať náhlou zmenou výrazu tváre. Rozhodne jeden z vrcholov Peckinpahovej tvorby.

Watching the Time Bomb Ticking Away, watching the time bomb, nobody cares 'till it's too late. Na svoju dobu drzý a veľmi presný film. Distingvovanej satirickej zábave dominujú univerzálny Peter Sellers v trojroli a fanatický George C. Scott.