Arkanoid

Jedna z najlepších réžií seriálu (v podaní Petera Wellera) s nezabudnuteľnými scénami a zábermi chorobne chladnokrvného Juica; brutálneho zrazenia človeka; Unsera a Gemmy za jazdy v aute ako zo 60. rokov; Jaxa samého vo svojom dome. Herecky a scenáristicky tradične vysoký štandard s dojemným záverom nad kolískou.

Zaobchádzanie s postavami podobné ako v To Live and Die in L. A. Najkrutejšia smrť významnej postavy v seriáli vôbec (3. epizóda série!!!), bohužiaľ zjemnená riešením dejových liniek Gemmy a Tary. Táto epizóda sa mala celá odohrávať LEN vo väzení.

Kamera je bližšie k tváram hercov, ich hlavy zaberajú väčšiu časť obrazu ako doteraz, čím sa vytvára bližší vzťah k postavám. Do žánrov by sa mal pridať odteraz už aj akčný. Hlášky, indiáni a ich mravce, potýčky s treťotriednymi gangmi, postavy využité na maximum (v hlavnej úlohe pre mňa hlboký chraplák Williama Luckinga) vytvárajú dojem kvality a sľubujú najnadupanejšiu sériu doteraz. Záverečné ťažké hlasovanie nechá vďaka kamere zaberajúcej hercov jednotlivo vyniknúť každú z postáv a ending song tradične umocní už bez tak perfektný zážitok.

Danny Trejo. Konečne. Vyzerá to na jeho najrešpektovanejšiu a najvážnejšiu postavu. Seriálu dodal novú krv svojou horkokrvnosťou a nemilosrdnosťou. Pútavejšia akcia ako predtým, nové nečakané uhly kamery, dokonca vydarená adrenalínová, aj keď krátka autonaháňačka.

Fresh start. Nové priority, nový šerif, štátny návladný, nekompromisné zúčtovanie. To všetko nasnímané lepšou kamerou ako v predošlých sériách.

Leoneho hrdinovia nosili dlhé kabáty, Tarantinovi obleky, Sutterovi kožené motorkárske vesty s nápismi a hodnosťami gangu. Rodina na prvom mieste. Rodina je klub. Krédo motorkárskeho klubu Sons of Anarchy dodržiavajú jeho členovia svedomito. Dôraz na rodinu ako z Godfathera, aj chlad, keď sa zúčtovanie s nepriateľmi berie ako obchod. Hlavný hrdina sa snaží o nápravu a hľadá cestu von z prostredia násilia, rieši potrebné morálne rozpory, ktoré seriál ponúka. Toto dielo vsádza hlavne na motorkársku drsnosť a družnosť gangu (ktorý jeho členovia láskyplne nazývajú klubom) a ide mu to výborne. Svoju úroveň si Sons of Anarchy udržiava, scenáristicky (jedna udalosť spustí logické domino ostatných) a herecky šlape, niekedy siaha až k najlepšiemu, čo som z daného žánru videl. V seriáli je rafinovane vytvorená pavučina vzťahov, v ktorej jemné zabrnkanie na na niektoré vlákno dokáže vyvolať mohutnú odozvu zo všetkých možných strán - v tomto ide pre mňa o dominantu, čo sa reakcií na udalosti týka. P. S.: Dominant na poli soundtrackov.

Mindfuck. Logické vyvrcholenie predchádzajúceho diania. Doteraz najemočnejšia (clivá hudba) a najlepšie natočená epizóda.

Predvídateľnosť, klišé. Prison Break nemá čím prekvapiť, na atmosféru Jemenu sa už nemôže spoliehať, ani ťažného koňa postáv T-Baga nevyužíva, len prázdne torzá kedysi plnohodnotných (aspoň to zdanie tam bolo) postáv. Útek z väzení bol vždy prepracovaný, útek z krajiny bol postavený na pár šťastných náhodách a zázrakoch, ako je tomu aj tu, čím vytvára hlúpy nudný stereotyp bez pamätnej scény.

Bachman hraný Stephenom Kingom nie je Winston Wolfe, ale poteší.

Asi najvtipnejšia scéna u zubára, čo som videl. Michael Shannon s jeho Van Aldenom nekompromisne vládne a svojou horlivosťou dokáže zatieniť aj morálne vážnejšie problémy, ako má on sám, trebárs sebecké ututlanie rasových nepokojov.