Arkanoid

Lepšie byť bohatí a šťastní ako chudobní a nešťastní. Kamera je kvalitná, herci sú výborní komedianti, dialógy prirodzené, svižné a nezáväzné, doba je zakonzervovaná výborne od športových áut po architektúru. Inovatívnosť cítiť v dialógoch alebo polminúte ticha. Zdanlivá bezdejovosť slúži na prepájanie fikcie a reality a prekvapuje každým okamihom. Cítiť slobodu, hravosť a chuť do života. Vitalita však nestačí, keď chýba hlbšia charakterizácia postáv.

Druhý film roku 2019, kde Scarlett Johansson zaväzuje šnúrky na topánkach. Filmu stačí menej ako 10 minút na príjemné prekvapenie originálnym spôsobom rozprávania, vytvorenie dostatočných sympatií k postavám aj načrtnutie konfliktu. Chyby na oboch stranách do vypuknutia konfliktu, počas rozvodu sa muž spolieha na česť a žena hľadá väčšiu vlastnú dôležitosť. Herci sú prirodzení. Alan Alda to stále vie. Kvôli príjemnému, originálnemu úvodu som čakal viac hravosti, no potom to už bola len nervydrásajúca dráma. Čo sa vzťahov týka, nájsť sa v tom môžeme všetci, a pritom to zachováva originalitu svojich hlavných predstaviteľov.

1:0 na strane spravodlivosti. Stopercentný dojem už od robenia fotiek, cez cynické zhodnotenie novonatrených múrov väznice, flashbacky začiatku kriminality jedného hlavných hrdinov, jedno z najvtipnejších vypočúvaní pri robení nahrávok, hľadanie Judáša, vytváranie napätia cez vyšperkované dialógy, rozprávanie sa s príbuznými až po krvavé riešenia sporov. Škoda hlúpej chyby v 25. minúte, no vynahradila ju správna atmosféra. Dandi dáva rady o ženách Freddovi, ktorý má ťažké srdce a Lebanese sa tradične hnevá, až zúri a čelí tvárou v tvár svojej budúcnosti. Mafiánska epizóda, ako sa patrí. Závery spoločného prežívania trojice vodcov mladého gangu s gradujúcou, intenzívnou hudbou hrajúcou na city sú na nezaplatenie.

Mrknutie na Christophera Nolana a nevenovaniu dostatočného priestoru ženských postavám v jeho filmoch. Záver využíva uvedomenie si vlastných chýb a vyšperkované rozhovory jeden na jedného, ktoré prinášajú snáď najdôstojnejšie ukončenie seriálu.

Dovoliť si v predposlednej epizóde seriálu surrealizmus je rozhodne odvaha. Sny mi prišli spracované v seriáloch už lepšie, možno by to chcelo viac priestoru, každopádne emóciami nabitá epizóda, ktorá naťahuje zadržiavané informácie až do konca. Kým príde zmierenie. Kým príde zmierenie. A básnička pekná. Hlavne svojím prednesom.

„Im starting to think that smart phones are actually making us less connected.“ Výborné dialógy v emóciami nabitých situáciách. Inteligentné používanie rozprávania s detailami a Chekhovs guns pre všímavých divákov, zamlčané informácie, ktoré vedia len niektoré postavy, pričom divák vidí len emocionálny dopad na postavu po ich zistení a záverečné zrýchlenie času pre scénu veľkého/malého rozhodnutia, ktoré sa dozvieme v ďalšej epizode.

Dva diametrálne odlišné rozhovory, flashback a stand-up. Epizóda nie je len o BoJackovi, aj ostatné postavy prežívajú svoje trpkné drámy. Princess Carolyn zažíva pachuť minulosti a radosť z prítomnosti, Todd stojí pred záväzkom, Diane má výčitky svedomia a Mr. Peanutbutter zažíva očakávané sklamanie, ktorému sa tu venuje len minimálna pozornosť. Žiadna emócia nie je veľmi intenzívna, takže maximálny zážitok z gradovaných pocitov minulých epizód sa nekoná, napriek tomu je príbeh epizódy vystavaný veľmi rozumne a divácky príjemne.

Informácia zadržiavaná cliffhangerom minulej epizódy sa nakoniec vyfarbila jemnejšie, no pripomenula sa v závere, čo bude mať dohru. Pedagogický prístup bol zatiaľ zvládnutý na jednotku, ale nebol rozobratý úplne. Epizóda vychádzala aj komediálne, čomu pomáhali opakované scény zo sedenia AA, strih a Todove bláznovstvá.

Nádherná kamera, ako aj lokácie. Autentický dunivý zvuk vybuchujúcich bômb. Akcia začína hneď z kraja a diváka nešetrí. Tu Nolan dokonale uplatňuje dynamiku svojich príbehov zmiešanú s napätím popdporeným gradujúcou hudbou. Ďalší masterpiece. Luxus, v ktorom si vychutnáte každý detail.

Dalo sa začať aj lepšie, ako len predstavením jednej (vyzerá to tak, že kvalitnej) postavy a dvoch jej nezaujímavých poskokov. Lobbing je zaujímavá téma a jej humorné spracovanie môže byť vtipné, tu kvalite ubližovali skratkovitosť, skákanie z témy na tému a krátka dĺžka s málo postavami a slabším príbehom.