Arkanoid

Štandardný thriller v rukár neštandardného režiséra. Má však len málo z toho, čo robí Fincherove filmy výnimočnými. Skôr nespoznáte, že to točil režisér Fight Club alebo Se7en. Postavy neprekvapia charakterom, chýba im temnota, prázdnota, rozpoltenosť a chuť ponoriť sa hlboko do blata takej miery a akosti, ako mali postavy jeho predchádzajúcich filmov. Charakter postáv je daný už na začiatku, ako v starých hrách od Moliéra potom ho svojím jednaním už len potvrdzujú. Postavy prekvapia len nápadmi a ich realizáciou. Mám rád filmy, ktoré ťažia atmosféru napätia práve zo stiesnených priestorov, ale ako v každom filme, mám rád, keď sa scenár oprie o zaujímavý charakter, ktorý svojou povahou atmosféru vyostruje nečakaným smerom, tu som nič také nedostal, kocky boli hodené už na začiatku a zvraty boli očakávané. Každopádne dobrý film, no bohužiaľ s málo citeľným autorovým rukopisom. David má naviac.

"We used to look up at the sky and wonder at our place in the stars. Now we just look down, and worry about our place in the dirt." Svet svojou márnotratnosťou prišiel skoro o všetky neobnoviteľné zdroje a zameriava sa len na prežitie. Zem pomaly umiera. Počasie je nepredvídateľné a dáva ľuďom pociťovať svoju veľkosť. Ľudstvo stratilo akékoľvek ambície. Film pre všetkých cestovateľov, bádateľov, pilotov, kozmonautov, motivátorov, tých, čo pozerajú neustále hore a posúvajú ľudské limity a ďalších. Už v prvej štvrťhodine (ktorá sa odohráva na zemi; Zemi) vo mne Nolan dokázal vzbudiť nadšenie a vášeň k vede, k pravému vzdelaniu a odpor ku škole, ktorá zväzuje a nedovolí mysliam lietať a pristriháva im krídla, čo sú témy, ktoré by sa mali divákom predkladať častejšie. Matthew McConaughy v roku 2014 po Rustovi Cohleovi z True Detective s radosťou stelesnil ďalšiu skvelú postavu, Coopera, inteligentného, náruživého a novým veciam otvoreného otca rodiny, ktorý sa vyrovnáva so stratou ženy a žitím v obmedzenom, na farmárčenie zameranom svete, ktorý odmieta stúpať do výšin, starostlivosťou svoje deti a venovaniu sa svojej vášni a práci. Nezapadá do tohto sveta, nechce sa sústrediť len na prežívanie a byť jedným z milióna, chce viac. Síce nohami chodí po zemi, ale mysľou je stále vo hviezdach. Dostane sa mu ponuka cestovať hlbinami vesmíru a zachrániť svet. Prijme ju, lebo jeho viera v lepší zajtrajšok je väčšia ako všetka negativita a skepticizmus, ktoré v živote dostal. V tvári mu ešte vidieť šialenosť pravého detektíva, s ktorým má ako postava spoločný neúnavný boj za vec, ktorej verí, aj keď názorovo sú odlišní. Cooper je realista a Rust Cohle nihilista, ale v priebehu misie nemá ani Cooper veľa nádeje. Plynutie času svojou tragickosťou a fatálnosťou pripomína Twelve Monkeys. Nolan si diváka nevtieravo získava jemným humorom, sympatickými postavami a hodnotami myšlienkami. Škoda, že sa tohto nedožil Stanley Kubrick. Ktovie, čo by povedal na filmovú udalosť podobnú jeho Space Odyssey. Kým Kubrickov film sa zaoberá skôr pomalým kochaním sa vesmírom a smerovaním a existenciou ľudstva, ten Nolanov sa viac zameriava na postavy a dokáže vesmírne javy aj vysvetľovať. Samozrejme, nechýbajú ani témy existencie a smerovania ľudstva. Gravity je úplne z iného súdka, je to kamerovo príťažlivý boj jedinca o prežitie, čím je celý dej napínavý a film po celý čas intenzívny, Vo filmoch ako Interstellar sa bojuje o prežitie celého ľudstva v podaní pár jedincov a vo svojom skoro trojhodinovom čase sa napätie dávkuje a myšlienka stupňuje, popiera a rôzne otáča. Dej nie je taký intenzívny preto, aby osudy postáv plynuli pokojnejšie a tvorcovia filmu nám mohli vyjadriť viac ako len boj o prežitie a preto tomu chýba opakovaná intenzívnosť v situáciách nasledujúcich za sebou a ťah na bránku, ktorý by diváka zdvihol zo stoličky a prinútil s padnutou sánkou čumieť na obrazovku. Interstellar to v poslednej hodine dokázal vystupňovať pekne aj intezívne, vďaka čomu nemám problém udeliť najvyššie hodnotenie. Áno, stále to vyzerá ako blockbuster a nie ako psychologický film, ale zaujať má čím a ak by mali takto vyzerať všetky blockbustery, bol by som v kine pravidelne. Nezabudnuteľný zážitok o ľuďoch s hlavou v oblakoch, ktorý spočiatku plynie pomalým, vťahujúcim tempom s hĺbavou hudbou Hansa Zimmera. Christopher Nolan opäť vytvoril, ako už býva jeho zvykom, výnimočný film, vďaka ktorému sa môžu milióny divákov inšpirovať a uprieť zrak do výšin, zvýšiť svoje ambície, neustále ísť za hranice svojich možností a nasledovať svoju vášeň, kamkoľvek ich zavedie. Film, čo do vás vryje nezmazateľnú stopu, ktorú len tak niečo neprekoná. Jedine žeby ju prekonal a posunul ďalej zase sám Christopher Nolan.

Jazzové tóny, tma, upršané počasie, cítiť nostalgickú náladu za starými časmi, až to pripomína film noir. Tu sa sny nežijú, len snívajú. Z každého takého sna sa raz treba prebudiť. Škoda, že táto depresia nebola natočená čiernobielo a v Lynchovom podaní.

Lotta Losten sa zjavne z krátkometrážnych filmov Davida F. Sandberga poučila a tentokrát iných varuje. A jej varovanie by sa nemalo brať na ľahkú váhu, o čom sa nešťastne presvedčí jedna z postáv. Na hororoch ma častokrát zaráža tá jednoduchosť príbehov. V detektívke sa pozorným hľadaním správnych stôp a informácii strávi dejovo aspoň niekoľko dní, k tomu treba veľakrát aj bystrý um detektíva na spájanie si skutočností a vyvodzovanie záverov, veľké odhalenie skutočností alebo páchateľa prichádza na záver. V hororoch trebárs stačí prísť do matkinho domu, prehľadať pár zásuviek a postava sa hneď dozvie, s kým má tu česť. Režisér rozvil svoj nápad z roku 2013, avšak postavy už rozviť nevedel a ponúkol nám nudné, obohrané, aj keď sympatické charaktery. Ľakačky fungovali, ale celý čas som mal pocit, že niečo podobné som už niekedy videl. Chcelo by to pridať do filmu viac nápadov. Sandberg vo svojich krátkych filmoch, aj tu pracoval len s jedným nápadom, tu sa ho snažil rozvíjať a film gradovať, ale takých hororov už pár bolo a mňa nepresvedčil, že má naviac ako natočiť priemerný malý filmík, ktorý dokáže zaujať strašením, ktoré v podobnom stave nájdete aj inde a lepšie.

Zažijete Sandstorm, avšak bez Darude. Nič to, baviť vás bude. Čaká vás pár šialeností ako gitaroplameňomet, ľudia ako krvné banky (aspoň je logické, prečo záporáci nechávajú zajatcov), aj albíni žijúci v tme a zbožne ucievajúci svojho ľudského boha. Títo fanatici názorovo podobní niektorým voličom Kotlebu alebo Fica (samozrejme hlavne ISIS) sa tešia svojimi úspechmi pri pokriku Be Whitness! Až má človek pocit, že toto bude Vasky Jugend, ktorá začne krvavú revolúciu roxorovými tyčami, len aby vám mohla uje.. ehm.. ukradnúť bojlery. Mottom hlavného hrdinu je prežiť, ale ako to už s mainstreamovými postavami býva, svoju kožu zlého chlapca zhodí aj Max a dá sa nahovoriť na boj proti bezpráviu. Tom Hardy v hlavnej úlohe diváka poteší, no svoju zbierku charakterov a významných výkonov si tu nerozšíril, len fanúšikovskú základňu. Takisto Charlize Theron v roli rebelskej imperátorky Furiosy. Výkonom tu poteší ale Nicolas Hoult, ktorého fanatický prisluhovač hlavného antihrdinu Nux je potecha pre oči a ďalší z jeho významných hereckých zárezov. Nuxova premena z nadšenca fanatizmu a automechaniky na nadšenca len automechaniky na strane kladných hrdinnov(života, morálnych hodnôt?) je však prirýchla a je nám podaná cez sklamanie a jedno kratšie utešenie jednou z krásnych žien hlavného antihrdinu, ktoré sa bohužiaľ ani nepotrebuje cenzurovať. Mela Gibsona vystriedal Tom Hardy. Škoda, šialenosti z Maxovej tváre ubudlo, ale šialené nápady a zbesilá akcia ostali. Režisér svoj projekt oproti predchádzajúcim filmom zlepšil. Teraz mu výdatne pomáhajú aj lepšie efekty a kamery ako v minulosti. George Miller pre nás opäť pripravil adrenalínovú akciu, teraz vďaka novšej technike priam videohernú (skalní fanúšikovia môžu siahnuť aj po graficky vydarenej videohre). Keď nemáte čas ani nabiť zbraň, aby ste odstrelili zúrivého motorkára, nemáte čas povedať ani svoje meno, nieto ešte nájsť si vhodnú chvíľu na predstavenie svojej osobnosti, takže znova nečakajte žiadny psychologický rozbor postáv, lebo vám uniká benzín a vy sa potrebujete dostať čo najďalej od bývalého šéfa a jeho posluhovačov, najlepšie do bezpečia. Dostanete načrtnutie morálnych hodnôt postáv cez pár vážnych slov a ich činy v klasickom mainstreamovom šate, ktorý sa dotkne diváka tak, aby fandil tým dobrým s charakterom a odmietal záporákov, lebo s tými divák strávil čas len keď chceli kladných hrdinov zabiť alebo zneužívali svoju moc. Dej tiež nie je náročný, dal by sa charakterizovať jedným slovom: dopredu. Tak ako uniká od nepriateľov Max, unikajú aj minúty a v tom rýchlom tempe zmesi zmesi rýchlosti, krvi a benzínu sa dejovej výstavby nedočkáte. V prípade, že chcete postapo s menšou dávkou akcie a väčšou dávkou psychológie, siahnite po The Road Johna Hillcoata podľa predlohy Cormaca McCarthyho. Georgeovi Millerovi sa upgrade jeho slávneho filmu podaril. Okrem akcie, ktorá je vďaka dnešnej dobe vizuálne atraktívnejšia potešia aj lepší herci ako v starších filmoch Mad Max. Film s hlbokou myšlienkou podanou plytko. Tak, aby ju dokázali stráviť všetci konzumenti. Postavy a dej sú opäť spravené cez mainstreamovú šablónu, ale tempo filmu a akcia to bohato vynahradia. Dúfam, že sequel sa vydarí a bude mať minimálne toľko šťavy, ako Fury Road. Ak nie, treba ju doplniť z krvnej banky.

Pocta divadelnému umeniu podaná cez umenie filmové. Dynamická kamera určuje akčné tempo príbehu, pri ktorom sa môžeme vcítiť do hlavnej postavy, keď sa musí kvôli úspechu venovať viacerým veciam naraz, skoro nikdy sa nezastaví. Michael Keaton nemohol dostať úlohu, ktorá by mu sedela viac, aspoň čo sa týka kariérnej situácie postavy. Schizofrenik dúfam nie je, ale jeho psychické rozpoloženie pravdepodobne malo zobraziť, že veľké veci sa nerobia bezchybní ľudia, ale ľudia s ťažkou minulosťou a vlastnými démonmi. Scenáristi sa sústredili na hlavnú postavu, aj na postavu úspešného herca, ktorý sa pre hlavnú postavu na pokraji psychického vyhorenia stáva vážnou konkurenciou, ba až hrozbou. Avšak dejovú gradáciu mala len hlavná postava, a postava herca, ktorú hrá Edward Norton, ostala bez výrazného ťahu na bránku, a nemala taký rozvoj, ako hlavný hrdina. Akokeby scenáristi spočiatku chceli vyrozprávať príbeh dvoch rovnako dôležitých postáv, no potom sa rozhodli len pre jednu a druhú nechali v pozadí. Počas filmu zažijeme nečakané prekvapenia, plynulé a prirodzené vžitie sa do postáv, a také nadšenie z filmového, divadelného a hereckého umenia, pri ktorom sa stierajú hranice možného a nemožného. Od režiséra ťaživých drám Alejandra Gonzáleza Iñárritu príjemná zmena, ktorou dokázal, že vie natočiť aj niečo znesiteľnejšieho.

Áno, aj scény s bytosťami, ktoré v hlave nič nemajú, môžu byť vtipné. Nie, nie je to Farma, ani zábery z parlamentu, je to jeden zo skorších filmov Petera Jacksona. Čaká vás čierny humor, potoky krvi a zombie bažiaci po ľudskom mäse. Bon Appetit!

Jackson sa inšpiroval Edom Woodom, čo sa týka technickej štruktúry filmu, ale vytvoril neopakovateľný zážitok. Film o štvorici vládnych agentov, ktorí musia čeliť ľudožravým mimozemšťanom, skvele zabaví svojou šialenosťou, stupiditou,čiernym humorom a brutalitou. Chcem od neho viac takýchto hororov. Tieto veci s neveľkým rozpočtom spravené z radosti a na rozbeh kariéry niekedy potešia viac ako hrdinské veľkofilmy megalomanských investícií.

Nadýchajte sa atmosféry viktoriánskeho Londýna v časoch rozkvetu priemyslu. No dávajte si aj pozor, privítajú Vás totižto upíri, čarodejnice, Frankensteinove monštrá a dokonca aj vlkodlak. Seriál je výborne namixovaná zmes hororu, temnej rozprávky a existenčnej drámy, ktorá sa snaží vyjadriť, že tí duševne najvyspelejší to majú najťažšie a musia prekonávať množstvo prekážok na ceste svojím životom. III. 1. Viac lokácií, stále smutný čierny Londýn, na city chladná Arktída, nemilosrdný a nečestný Divoký Západ, Afrika bez ideálov. Frankenstein najviac na dne a vďaka tomu najviac bavil. Inteligentný Jekyll a ľudí podmaňujúci si temný syn noci Drakula sú vítanou zmenou. 03x04: Časti, ktoré sa venujú len jednej postave, bývajú najintenzívnejšie. Pozrieme sa do Vanessinej minulosti, kde musela čeliť hneď dvom padlým anjelom súčasne a je to čistá psychiatria. 03x05: Tentokrát bez Vanesy, zato s riadnou porciou Ethana a jeho minulosti. Konečne poznáme jeho temnotu pochádzajúcu z rodnej krajiny. Nepoznám postavu ani reálneho človeka s takto spálenými mostami. Síce jeho minulosť vyzerá byť rýchlo zbúchaná, lebo sa dá vysvetliť za pár minút, ale je dostatočne vierohodná. V tejto časti ma Ethan bavil viac ako počas celého svojho pôsobenia v seriáli, kde sme jeho temnotu len tušili, ale vôbec nie v takomto rozsahu. Jeho prebehnutie na stranu zla som čakal skôr od Jekylla, ale pomaly si začínam zvykať, že Mr, Hyde ostane pri tomto seriáli len v mojich predstavách. Victor Frankenstein zasa nikdy nebol odhodlanejší. Medzi výkonmi Josha Harnetta nevidím veľké rozdiely, ale toto je rozhodne jeho najzaujímavejšia úloha. Zato hocikto mohol byť v úlohe Timothyho Daltona, ktorý extra zaujímavú postavu nemá, ale vidno, že bývalý predstaviteľ Jamesa Bonda si tento charakter nesmierne užíva, čím prekonáva aj Harnetta s niekoľkonásobne zaujímavejšou rolou. Herecký klenot tohto seriálu je však Eva Green, ktorá svojou kreáciou silnej, emancipovanej, komplikovanej a diablom skúšanej ženy dokázala priviesť na obrazovky jeden z najkomplexnejších ženských charakterov vôbec.

Prvých 2,5 minúty hororovej atmosféry, brutality a napínavého strihu navnadilo, dojem však pokazili nasledovné scény so študentmi, ktoré nezaujali jedinou postavou. Začiatok však rozhodne potenciál má.