dr.horrible

Portishead som videl naživo a bol to najlepší koncert, ktorý som kedy videl, rovnako ako sú Portishead absolútne najlepšia kapela, ktorú poznám na tomto svete a v blízkom okolí. Keď raz konečne priletia Hubbardoví emzáci a niekde z diaľky sa rozoznie hlas Beth Gibbons, neuveria, že sme ešte nezačali s medzigalaktickými letmi. Toto je hudba celého vesmíru.

Tento trápny film, nielen že degraduje Michaela Meyersa z hororovej ikony na námesačného magora, tento film hlavne neuveriteľne hanobí prácu, ktorú na sérii previedol Mr. Carpenter. Z atmosferického slasheru až ku konšpiračnej šaškárni, tak hlboko sme klesli. Tajomný muž v čiernom aj so svojim tajomstvom, mi na konci päťky prišiel ako dobrý nápad, rovnako ako konečná smrť doktora Loomisa; nečakal som, že ho oživia bez vysvetlenia, ani že celý jeden diel bude slúžiť iba ako odhalenie onoho záverečného twistu predošlej časti. Kto by takú blbosť čakal, že? Ešte aj tá trojka sa mi páčila viac a to šlo o regulérny odpad. Pri tej som sa aspoň bavil. 15% R.I.P. Donald Pleasence. Tentokrát bohužiaľ naozaj.

O všetkom a zároveň o ničom, divný film z planéty hipsterov. Nie je to Jarmusch ako ho mám najradšej a Kaurismäki by to pravdepodobne natočil lepšie, ale podobné pocity ako hlavný hrdina mám takmer furt. A monológ v kine celkom trefne vystihuje modernú spoločnosť.

Primitívna vzťahovka bez jediného skutočného okamžiku. A o čom sú vzťahovky...

Za posledný rok som mal telku zapnutú myslím iba raz a to v oscarovú noc, aby som zistil, že nikde neprenášajú, vypol ju a pozrel to na nete. Dnes som ju zapol znovu kvôli tomuto ultrbéčku, so záplavou bývalých hviezd, plným akcie a zvratov, ku ktorému by ako komentár postačili len dve slová, v češtine znejúce o toľko lepšie: "Strašlivá píčovina" - ako pekne vystihnuté. Čo by ale človek čakal od Rennyho Harlina, že? Iba zábavu a tej sa mi aj dostalo.

Vynikajúci obyčajný film o obyčajných ľuďoch + možno najkrajšia titulková sekvencia vôbec. 100% a s tým začiatok a koniec jedného talentovaného režiséra, ktorý sa neskôr sám zapredal Hollywoodu. Na nezávislákoch som vyrastal a Smoke je jeden z môjmu srdcu najbližších.

Nasser Ali sa rozhodol zomieť. A vyšlo mu to... Mimochodom, strašne mi vadí ten súčasný trend (začalo to myslím Americkou krásou) odhaľovať koniec príbehu hneď v úvode. O niečo menej mi už vadí originálna Satrapiovej myšlienka, rozprávať o vážnych veciach naivne a s humorom, akoby z detského pohľadu. Kura na slivkách je jeden z tých filmov, v ktorých funguje aj jedno aj druhé, ibaže treba byť naladený na správnu vlnu. A ja som nebol. Ani neviem prečo som od tvorcov Persepolisu čakal naivnú detskú komédiu na štýl Le Petit Nicolas, a dostalo sa mi epickej tragédie zobrazujúcej bolesť mnoha druhov, a teda ma trocha minulo. Film je to natočený neuveriteľne neobyčajne a v niektorých smeroch novátorsky a krásne, vážne je asi môj problém, že som čakal zábavnú oddychovku. A už len z tých všadeprítomných huslí je človeku do plaču. A čo potom scéna, keď vidíme šťastné detstvo dievčatka na húpačke (zas ten symbolizmus), s prestrihom do budúcnosti, v ktorej je z nej po smrti manžela zatrpknutá gamblerka a alkoholička? Cez všetkú krásu je to moc moc cynické a to beriem ako plus. Plus, keby som na to bol pripravený. Úžasne nakrútená depka, nie rozprávka, a tak dávam štyri hviezdy, aj keď v inakšom duševnom rozpoložení by som z toho možno bol na vetvy. Komiks to ale musel byť geniálny.

Jak depresívne môžu Vianoce byť?

Natoľko drsné, efektívne natočené a výborne zahrané, že som ochotný tomu odpustiť všetko to pozérstvo. Druhý Killer Joe. Cool až to bolí.

Nie je to dokonalé. Film končí tam, kde väčšina jemu podobných iba začína; niektoré scénky sú možno až trochu násilné, za cieľom vyvolať v divákovi emócie (záverečné home video); herci ako Pucci alebo Emily Van Camp to svojou prítomnosťou degradujú o úroveň nižšie, a občas tá logika. Ako vždy. Oproti klasickým nákazovým hororom majú ale Carriers navrch v dvoch veciach: Nie sú hororom, ale drámou, a väčšinu pozornosti sústredia na postavy. Nejednoznačné postavy, o ktorých moc nevieme. To im dáva možnosť narábať s diváckymi očakávaniami, pretože keď o postavách a ich minulosti neviete nič alebo len málo, a ich charakter odhaľujete postupne skrz ich jednanie, vytvoríte si k ním intenzívnejší vzťah, ako keby tvorcovia hneď v úvode povedali, kto je dobrý a kto zlý. A straty sú potom o to bolestivejšie. Navyše si Pastorovci vystačili úplne bez zombíkov a vlastne bez záporáka, s tým, že väčšina ľudí sa tu iba snaží prežiť. Takto nejak by sa to naozaj mohlo stať. 70% PS: Chcelo by to upraviť oficiálny text distribútora. Josh Berry? To je joke?