ti88na

Čakala som hocičo, keď som zapínala tento film, ale že budem roniť slonie slzy a srdce budem mať až kdesi v hrdle ma riadne prekvapilo. Film, ktorý núti k zamysleniu nad životom, nad tým čo od neho čakáme, ako ho vedieme a na čo sa vlastne sťažujeme. Tvrdá drina, suroví a neobrúsení ľudia, žijúci vo svojej vlastnej realite, ktorú si už dnes snáď ani nevieme predstaviť. Dej sa odohráva v nádhernej prírode, ale predovšetkým je to o príbehu. Príjemné herecké výkony a krásna hudba sú taktiež hodné vyzdvihnutia.

Moja úplne najobľúbenejšia paródia s Lesliem Nielsenem. Aj po rokoch keď si ju pozriem, mám hneď lepšiu náladu a pri niektorých scénach idem puknúť smiechom aj keď som ich už videla niekoľkokrát. Veľmi šarmantné herecké obsadenie, ktorému kraľuje Nielsen a Brooks, čoby pľuvajúci Van Helsing, výborne vyskladaný príbeh, v ktorom nechýba nič z klasického Drakulu, ale zosmiešneného z každej možnej stránky.

Film s totálne plytkým dejom, aký sa len tak nevidí. To už aj cesta hubára hľadujúceho hríb s cieľom vyhnúť sa stretu s medveďom ma väčšie grády, ako táto Keanova prvotina. Vlastne len jeden súboj strieda druhý a sem tam to oživia psychadelickými svetlami a strašnou hudbou. Takže, čo sa tu dá vlastne hodnotiť, no asi len tie súboje. Boli by celkom fajn, keby som nebola realista. Pohľad na 30 kilového ehm zápasníka ako zdoláva ruské a iné hovädá bol cez všetku snahu choreografie, kamery a efektov na smiech a neuverenie. A potom to samozrejme zabili "úžasným" súbojom, kde Keanu dosť nekoordinovane rozhadzoval okolo seba svojimi dlhými hnátmi a dával na frak dovtedy neporaziteľnému mužovi Tai Chi. O hereckých výkonoch sa tu ani nedá hovoriť. Ale pán režisér vyzeral po veľmi dlhom čase výborne :)

Tak som konečne zahladila veľký filmový rest a pozrela si Zelenú míľu. Nádherné, dokonalé, revala som ako malá. Viac k tomu asi nemám ani čo dodať.

A prečo nedať päť hviezd filmu, ktorý som videla asi už štyri krát a vždy ho sledujem s napätím a záujmom počas celej 140 minútovej stopáže, ktorú dokázali naplniť do poslednej sekundy bez toho, aby som čo len na chvíľu začala myslieť na niečo iné, než na tento výborný film?! Pre mňa je toto už kultový thriller s výbornou a s doteraz neohranou témou policajného vyjednávania. Dokonca aj samotný prípad, ktorý bol vyšetrovaný bol originálnejší ako len obyčajná zrada z vlastných kruhov. Samuela L. Jacksona som už nikdy nevidela v lepšej úlohe, ako práve v tomto filme a nič za ním nezaostával ani Kevin Spacey, ktorý teda svojho času patril k top hercom. Na jeho hereckom umení sa zrejme nič nezmenilo, ale kvalitnejšie úlohy sa mu akosi v poslednej dobe vyhýbajú. V každom prípade tu bol v najlepšej forme a spolu s Jacksonom odohrali krásny duet plní napätia, emócie a akcie.

Neznalá predlohy, námetu a skrátka akéhokoľvek deja som sa pustila do pozerania 47 Roninov, šťastná že si po dlhom čase pozriem nový film s Keanu Reevesom. Moje nadšenie však veľmi rýchlo padlo na najhlbšie dno a opäť sa z neho pozdvihlo až pri záverečných titulkoch, kde som sa tešila, že to už skončilo. Po prvých 40 minútach som si musela chtiac - nechtiac priznať, že Keanu je tam najrušivejším elementom a v ďalšom priebehu deja sa na tom vôbec nič nezmenilo, akurát vždy keď sa so svojím toporným prejavom objavil na scéne, moje oči sa pretočili v buľve trikrát. Celkovo som už dosť frustrovaná z týchto filmov, kde si tvorcovia myslia, že ma oblbnú vizuálnymi efektami a zabudnem na to, že takýto film by mal mať aj nejakú hĺbku, emócie a napätie. Hlavne pokiaľ tie vizuálne efekty pôsobia tak amatérsky ako v tomto prípade. Ani okulahodiacich bojových scén a šermiarskych súbojov som sa nedočkala. Nie som príliš na krváky, ale tu si to priam vyžadovalo. Ale nič, ani náznak rudej, pričom tá snehobiela si to priam vyžadovala. Jediným svetlým momentom vo filme bol len Hirojuki Sanada, ktorý našťastie dostal dosť priestoru, aby si sám pre seba ukradol aspoň tú jednu jedinú hviezdičku, ktorou som ochotná tento film ohodnotiť.

Kedysi dávno som videla aj pôvodný film, ale absolútne si z neho nič nepamätám, takže k remaku som pristupovala ako k novinke, čisto nezaujato a plná očakávaní. Film mal celkom slušné tempo, bez zdržujúcich a zbytočných dejových liniek. Po vizuálnej stránke zapadol do súčasného priemeru alebo aj nadpriemeru, neviem nie som príliš nadšencom týchto efektov. Čo sa hereckého obsadenia týka, najviac som sa tešila na Garyho Oldmana a tam to asi aj ostalo, hoci ani on ma v tejto úlohe nejak zvlášť neoslnil. Samotný RoboCop ma dosť sklamal. Už samotný výber herca sa mi nepáčil a výsledok mi to nevyvrátil. Robot vyhral nad človekom/hercom, ktorému chýbala akákoľvek charizma alebo schopnosť získať si sympatie mňa ako diváka a vlastne som sa len pozerala na akčné scény, ale inak sa žiadne výraznejšie emócie nedostavili. Celé to nakoniec zostalo len kdesi na polceste a čo si teda mohli odpustiť bol ten záver zo Samuelom L. Jacksonom, ktorý teda vybuchol celkom naprázdno a nestretol sa u mňa zo žiadnym pochopením.

Londýn - East End v čase tesne po vyčíňaní Jacka Rozparovača, spoločnosť žijúca v strachu a hrôze nad týmito udalosťami a poznačená skutočnosťou, že vrah nebol nikdy chytený a muži zákona, ktorí sa snažia s využitím všetkých čistých i nečistých prostriedkov udržať tento krehký systém. To je námet na seriál ako zo splneného sna. Jednotlivé epizódy boli súrodé, väčšinou si udržali svoj štandard, ale žiadna dokonalosť to nebola. Čakala som, že sa budú držať témy z prvej epizódy, teda toho zotrvačnosťou poháňaného kolotoča nezodpovedanej otázky Jacka Rozparovača, ale v skutočnosti išlo len o odrazový mostík, bez ďalšieho rozvinutia. Čo si však vysoko cením, je že jednotlivé epizódy sa väčšinou odohrávali na pozadí skutočných udalostí, alebo tieto boli priamo zapojené do deje. Štrajk robotníkov, začiatky boja žien za svoje práva, počiatky elektrifikácie, drogové závislosti a jej následky, sekty. Jednoznačne najsilnejším príbehom bol ten o Johnovi Merrickovi. To čo mi však veľmi prekážalo boli tie prehnané kvetnaté dialógy plné pátosu vychádzajúce z úst kriminálnikov, bitkárov a prostitútok. Tomu sa nedalo veriť a bolo to veľa krát za hranicou znesiteľnosti. Ústredná trojica hercov, bola sympatická, nikto z nich však nezažiaril, ale sa ani nezhodil, prekvapivo najhoršie u mňa na tom skončil Matthew MacFadyen, ktorý ma akosi o s svojej postave nepresvedčil. V každom prípade však o originálny a čo sa seriálov týka, nadpriemerný počin. A čo si môžem viac považovať ako originálny seriál v žánri krimi?

Nie, nie tomuto skrátka nemôžem dať tri hviezdy, ani keby som zažmúrila oči, zapchala uši a dostala nádchu. Len na chvíľu ma zaslepilo nádej vlievajúce hereckého obsadenie, nádherná príroda a ten jeleň s krásnymi očami, ktorého De Niro neodstrelil. Lenže to je asi tak všetko. Herecké obsadenie bolo v konečnom vyznení absolútne nevyužité a obaja herci si musia u mňa po tomto vylepšovať renomé, príroda bola síce pekná, ale film nebol dokument a jeleň...ale nič ten bol fakt super. Inak to bolo celé len o dvoch vojnou a vlastným životom zničených mužoch, pričom ani túto polohu som im neverila ani na jeden moment a neustálom striedaním polôh. Raz bol hore jeden, raz druhý. Alebo, aby sme sa vyhli zbytočným dvojzmyslom, raz mal na vrch jeden a raz druhý. Na konci som už len čakala, že si budú písať zaľúbené dopisy a raz za rok sa stretnú, aby sa pri fľaši Jägermeistra dohadovali o tom, kto za vojny viac trpel.

Za toto získala Halle Berry oscara? Páni z akadémie si pri pohľade na jej ehm výkon zrejme prišli na svoje, lebo inak si to neviem vysvetliť. Thorton bol štandardne slizký, áno nemám ho rada a Ledger, kvôli ktorému som si to zapla sa tam akosi nezdržal. V každom prípade to bolo pre mňa veľké sklamania, po každej stránke a nezachraňoval to ani Peter Boyle, ktorý cez kyslíkovú masku chrlil jednu rasistickú poznámku za druhou, začo ho synáčik poslal do černošského domova dôchodcov. Mimochodom najvtipnejší moment film. Ale len jeden.