ti88na

Vždy sa poteším, keď si náhodne pozriem film v televízii, o ktorom som dovtedy nepočula a navyše ho môžem kladne ohodnotiť a doporučiť. Pátranie je veľmi originálne natočená krimi-dráma, ktorá vôbec nenudí, drží si dobré tempo, drží diváka v napätí až do konca, pričom aj ten koniec prekvapí. Páčilo sa mi, že otec Kim nemusel mať žiadne extra počítačové znalosti, aby z jej notebooku dostal informácie, postupoval veľmi logicky a človek sa musel zamyslieť nad tým, akú veľkú digitálnu stopu dokáže za sebou nechať, ako celkom bežný užívateľ.

Úplne zbytočný film, ktorý by som zaradil do žánru tzv. kanadský thriller :). Keďže už na samom začiatku je divákovi viac-menej jasné, čo je vo veci, tak sa už len znudene pozeráte, ako sa hlavná hrdinka snaží dostať s pazúrov zamilovaného psychopata. V kútiku duše dúfate, že dôjde možno k nejakému zvratu, prekvapeniu, alebo čomukoľvek zaujímavému, takže aspoň to dopozeráte do konca.

Niekedy som mala veľmi rada film o tejto tragédii z roku 1993 s Ethanom Hawkom, tak som bola zvedavá na túto novú verziu. Vizuálne samozrejme skvelé, hudba tiež fajn. Ale akosi sa ma to nedotklo. Príbeh je veľmi známy, vieme dosť dobre, čo sa stalo aj hrdinskú turistiku, ktorá pomohla zachrániť ostatných preživších. Tomuto filmu sa však nepodarilo, aspoň v mojom prípade, ponúknuť divákovi aj nejaký ďalší hlavne emocionálny rozmer. Rozprávač, ktorý bol vlastne jednou z obetí, ani záverečné posolstvo, príliš nefungovalo a mňa by napríklad strašne zaujímala nejaká informácia, ako to bolo s nimi ďalej, ako im táto tragédia ovplyvnila ďalší život, prípadne aké boli reakcie, keď sa ľudia dozvedeli, čo museli urobiť, aby prežili. Ale film nenudil, dobre sa naň pozeralo, len ešte tomu kúsok chýbalo.

Nie som fanúšíčkou Céline Dion, jej piesne mám však rada. O jej osobnom živote som sem-tam niečo zachytila, takže veľa vecí spracovaných vo filme boli pre mňa novinkou. K samotnému filmu však musím povedať, že toto si Céline nezaslúžila. Hlavne prvých asi 20 minút, keď ju aj v detskom veku hrala Valérie Lemercier bolo tragických a chvíľami som si nebola istá, či nesledujem paródiu, alebo čo to malo vlastne byť! Celé rozprávanie o jej živote bolo skratkovité a povrchné, jedna scéna striedala druhú. Najviac ma zaujala postava jej manžela, ktorá bola aj dobre zahraná, ale to je žalostne málo.

Nemám rada stand-up, ale zachytila som jeden podcast so Simonou Salátovou, kde ma ako osoba veľmi zaujala, tak som si povedala, ok, idem to skúsiť, však prinajhoršom len prepnem na iný trápny silvestrovský program. No neprepla som a vážne skvelo som sa bavila. Samotná protagonistka si svoje vystúpenie maximálne užívala, čo sa prenieslo aj na diváka. Neprišiel ani jeden pocit trápnosti, ktorý pri tomto type programov väčšinou mávam, a veľmi oceňujem, že sa nemusela uchyľovať k vulgarizmom, aby zaujala.

Na mojej cyklotúre som raz išla okolo známej pajty, (kde sa kedysi natáčal Sokoliar Tomáš a teraz už zrekonštruovaná opäť poslúžila filmárom), práve keď tam natáčali túto rozprávku, hoci vtedy som to ešte nevedela. Známe výhľady potešili moje srdce, žiaľ krásne exteriéry nestačili. Viem si predstaviť, že nejednému "hrdému" Slovákovi sa v krku vzpriečila mandarinka, keď zbadal dedinskú zábavu vyzdobenú v ukrajinských farbách, no hneď nasledoval záber na polonahého hlavného hrdinu, aby manželky stačili zahamovať prepnutie programu. Som netušila, že sa pri pasení oviec a rúbaní dreva, dá takto dokonale vyrysovať postava. Dej plynul ako zrýchlika, je pravde, že som sa ani nestačila nudiť a už bol koniec, ale nestačila som si ani vytvoriť vzťah k postavám a ich motívom, hoci sa o to film ani trochu nesnažil. Takže také neurazí nenadchne, ale skôr na jedno pozretie.

Prvý diel bol ešte celkom na naše pomery príjemná rozprávková fantasy, s pre mňa neznámymi hercami. Druhý diel je už len fantasy, kde chýbajú akékoľvek emócie, za to vytváranie rún špeciálnymi efektami sa tvorcom tak páčilo, že herci museli mať asi povinné silové cvičenia, aby to zvládli. Eliška Křenková mi bola nesympatická rovnako ako v prvom diely, taká typická dnešná baba, ťažko nad vecou a všetko a všetci sú jej ukradnutí, to hovorím o jej výraze a prejave. Celkovo herci boli strašne umelí a bez akejkoľvek chémie, a jediné, čo ma dokázalo trochu vytrhnúť z letargie bola pesnička :) Keby aspoň humor zafungoval, ale ten bol tak nasilu a často aj úplne mimo kontext. Škoda!

Po dlhšom čase a dovolím si povedať s o niečo zrelším pohľadom som sa opäť vrátila k filmu Odvážní, ktorý som kladne hodnotila už aj predtým. No teraz mnohým veciam dokážem porozumieť oveľa viac a tiež aj precítiť. Ako kresťanke mi tento film mimoriadne sadol. Nemám veľmi v obľube filmy o rôznych zázrakoch a súkromných duchovných prežitkoch, ktorých je veľké množstvo. Odvážní je celkom iný, ponúka každodenné problémy rodín, súkromné drámy a odvahu urobiť niečo proti prúdu. Navyše ponúka atraktívne prostredie polície a akčné scény, ktoré sú dávkované v správnom čase, sú veľmi dobre natočené. Viac takých filmov.

Podcast Kriminálne spisy spracoval tento prípad oveľa pútavejšie a záživnejšie, než táto šesťdielna dánska séria. Chápem, že verné zobrazenie mravenčej a náročnej práce vyšetrovacieho tými je verným zobrazením, ale predsa len tento až príliš dokumentaristický štýl rozprávania, ma ako diváka takmer unudil k smrti.

Tak toto je ale veľmi pekná rozprávka. Presne ten typ, kde sa mi rozbúcha romantické srdce. Veľmi sa mi páči ako bola uchopená postava Krakonoša a Sabin Tambrea ju stvárnil excelentne a nesmierne charizmaticky. Prostredie nádherné aj hudba príjemne prekvapila. Celkovo bol príbeh výborne vyskladaný a dokonca prekvapivý, v tom zmysle, že človek stále dúfal, že Krakonoš nájde šťastie, no Ruženka to uchopila veľmi prakticky. Čo som na nej musela koniec-koncov obdivovať, pretože vymeniť Ducha hôr za abstinujúceho gamblera si žiadalo veľmi silnú dávku pragmatizmu. A o trošku Nemci u mňa aj vyhrávajú oproti novému českému Krakonošovmu tajomstvu.