ti88na

Je to lepšie ako Noe, ale som sklamaná. Najhoršie je, že som to nejakým zásahom vyššej moci videla so slovenským dabingom, ktorý bol príšerný a z väčšiny postáv spravil polodementných retardov. Väčšina dialógov pôsobila neprirodzene a miestami až na smiech. Inak film začal úžasnou bitkou, kde Ridley Scott ukázal presne v čom sú jeho silné stránky. Problém je, že ďalej už to bolo o slabých stránkach. Kým som sa totiž prepracovala k siedmym egyptským ranám, skoro som zadriemala nudou. V podstate sa tam nič nedialo a aj kľúčová časť, teda "stretnutie" Mojžiša s Bohom bolo viac divné ako úžasuhodné. Apropo ten nápad urobiť z Boha usmrkaného fagana, ktorý sa celý čas tvári, že mu najväčšiu radosť robí trhať muchám krídla, nebol veľmi šťastný. Načo takéto komplikácie, mohli pracovať len z hlasom, ktorý by hneď vyjavil svoje úmysly a pokoj. Tie rozpravy medzi Mojžišom a Bohom tak strácali na akejkoľvek vážnosti, hlavne preto, že film sa snažil navodiť dojem nejednoznačnosti v tom, či ide naozaj o stretnutie s Bohom alebo len halucinácie po rane do hlavy. Takéto zavďačovanie sa všetkým, len aby sa niekto neurazil nevyšlo a kazilo celý dojem z filmu. Čo sa týka Christiana Bala, o ktorom som čítala, že by mal byť hlavným ťahúňom film, nuž tak to by bol aj dosť prúser keby nebol, keďže je prakticky stále na obraze. Lenže z nasprostastým hlasovým prejavom Tomáša Maštalíra padla aj jeho snaha do prachu egyptskej púšte. Joel Edgerton alias Ramzes bol totálny salámista, chvíľu som pochybovala či s ním hne smrť prvorodených, no našťastie dokázal zo seba vydať emócie. Tie však zo mňa nedokázal vyžmýkať film vôbec. Prvá bitka, sedem egyptský rán a prechod cez Červené more, to boli úžasne spracované záležitosti, ale ako celok a ani v pasážach sa ma film absolútne nedotkol. Jediným miestom, kde som myslela, že sa mi zježí aspoň jeden chĺpok bolo keď sa Izraeliti pohli z Egypta, ale tomu dosť pomáhala krásna hudba Alberta Iglesiasa. Ten sa vskutku vytiahol. A ešte som zabudla dodať, že herci natretí bronzom boli veľmi zvláštni. Mini úlohu Sigourney Weaver a zmysel jej účasti vo filme som nepochopila. Zatiaľ 60%.

Všetko čo bolo na jednotke kúzelné, milé a pekné, tu premenili na hlúpe, detinské a prehnané. Síce sa tu snažili obalamutiť diváka menami ako Ralph Fiennes alebo Ewan McGregor, ale ich postavy sú tak nevýrazné a banálne, že som si ich vôbec nevychutnala. Najviac ma mrzí, že Meggie Gyllenhaal bola s jej hysterickým prejavom neznesiteľná.

O pôvodnom Star Treku toho moc neviem, nikdy som tomu neprišla na chuť a kedysi dávnom som uzrela niekoľko dielov seriálu Nová generácia. Vďaka Kralovi Urbanovi som sa však dopracovala k novej verzii a musím povedať, že som maximálne spokojná. Pre mňa je táto zmodernizovaná verzia ako stvorená a hádam ako jediné negatívum by som vybrala ústrednú dvojicu teda Chrisa Pina a Zacharyho Quinta, ktorých by som veru vymenila, za niekoho mne viac vyhovujúceho. Je to však len môj pocit a ani oni mi vlastne až toľko nevadia, aby mi kazili celkový dojem. Dej sa mi páčil, plynul prakticky bez nudného prerušenia, alternatívna realita a jej poňatie na mňa tiež urobili dojem. Nechýbala akcia, miestami aj zábavný scenár, úžasná hudba a krásny vizuál, kde som najviac ocenila to, že trosky vrtáku nenechali spadnúť na most :)

Po dlhom čase krásna a pohodová rozprávka, pri ktorej som sa zabávala a absolútne ignorovala akýkoľvek nedostatok. Svěrákovi sa podarilo vtiahnuť ma do toho čarovného sveta a nadchnúť ma aj pre spevom vyrozprávanú rozprávku (vlastne tri), pričom práve piesne a spev nie je pre mňa niečo čo by som vyhľadávala. Tu však boli melódie pekné a chytľavé a texty vtipné, jednotlivé príbehy za sebou nezaostávali, každý mal svoje silné stránky. Po hereckej a vizuálnej stránke to bolo tiež zvládnuté nad súčasný česko-slovenský priemer. Top bol jednoznačne Jiří Lábus. Trochu som mala problém zo zvukom, miestami nebolo textu piesní rozumieť.

Rozprávková katastrofa. Neviem na čo sa to chcelo hrať, ale ani to nevyšlo. Po pol hodine som mala pocit, že je to nekonečné, ten príbeh bol nudný, celé to bolo zbytočne zdĺhavé, bez švihu aj šarmu. Ten chýbal aj všetkým hercom snáď okrem Bahúla a Judit Bárdos. Scenár ako zo zlého sna, musela som smiať, lebo niektoré dialógy vyznievali, akoby sa rozprávali dvaja idioti. Zo strany Samuela Spišáka to bolo herecky nezvládnuté v kľúčových momentoch a tú propagandu okolo Celeste Buckingham som tiež celkom nepochopila, keďže prvých 45 minút povedala asi tri slová a dokopy tak tri vety a celkový jej prejav nestojí ani za zmienku. Zábery na Oravský hrad a prírodné scenérie boli na filme to najkrajšie, ale to si ich pôjdem radšej pozrieť naživo, ako tráviť čas pri takejto hlúposti.

Na Nolana je proste spoľah. Interstellar je zatiaľ najlepším filmovým zážitkom tohto roka, aj keď za ten zvuk by som miestami asi vraždila. Mala som pocit, že mi roztrhá ušné bubienky. Príbeh bol skvelý, jednoduchý a zložitý zároveň. Pri tých vedeckých vysvetľovačkách som mala pocit, že som úplne vypatlaná, ale z kina som odchádzala s veľmi dobrým pocitom, ako to Nolan zase krásne vyskladal, vysvetlil a podal. A som mu vďačná s akým jemnocitom dokáže pracovať s vizuálnymi efektmi, tak aby som mohla na konci skonštatovať, že boli výborné, ale nezahlušili celý film. Matthew McConaughey si u mňa napravil kredit, v tejto úlohe bol presne taký akého ho mám rada. A scény medzi otcom a dcérou boli krásne dojemné,nemala som ďaleko k slzám. Anne Hathaway mi naopak trochu liezla na nervy. Tiež to zapojenie citu a lásky do vedeckých teórii sa mi zdalo prehnané. Napriek pár výhradám 90 %.

Výborný akčný sci-fi film, pôvodnú verziu som nevidela, tak nemám s čím porovnať, ale toto na mňa celkom zapôsobilo. Bez zbytočných kľučiek, odbočiek a vysvetľovačiek. Dej je priamočiary a presne vyhovuje potrebám prakticky neutíchajúcej akcie. A tá má čo ponúknuť aj náročnejšiemu divákovi.

Slušná jednohubka, ktorú som si užívala s každou ďalšou epizódou. Seriál ťaží z výborného obsadenia, kvalitného scenára a zaujímavého prostredia. Technický pokrok, ako bol tu stvárnený sa mi zdal veľmi príťažlivý, krásne ho dokázali zapojiť do jednotlivých prípadov, jediné čo sa mi zdalo až príliš pritiahnuté za vlasy bola tá Dorianova umelá duša. To že je Michael Ealy robot som mu neuverila, nech mu na tvári vyblikovalo čo chcelo. Tiež som mala pocit že s Karlom Urbanom vytvorili nie moc súrodú dvojicu a pokope ich držali len dobre napísané dialógy. Karl bol však skvelý a rola drsného policajta mu sadla, okrem toho bol veľmi sexi. V seriály mi chýbal nejaký spojovací článok jednotlivých epizód, nejaký príbeh, aby to nebolo len od prípadu k prípadu. Za 13 častí bolo čo to naznačené, ale nič ďalej rozvinuté. Pritom stena, Dorianove spomienky alebo Anna by boli dobrým materiálom. 80 %.

Kvôli dvadsať sekundovému výstupu Karla Urbana som na dva razy dopozerala Riddica dúfajúc, že to nebolo všetko. Ale bolo. A zvyšok filmu som si musela vystačiť so svalnáčom, ktorý sa volá ako naftový motor a na krku nosí kindervajco miesto hlavy. A drsnosť som mu nezožrala ani na jedinkú minútu. Film má primitívny dej, vtipný scenár a miestami ma aj pobavil, ale len miestami.

Oceňujem jedinečné a výnimočné poňatie, zaujímavý dej a to asi aj stačí. Pretože inak je to nudné, zdĺhavé a hoci jednotlivé diely skladačky do seba pekne zapadajú, film ma nedokázal vtiahnuť. Nepomohol k tomu ani hnusne blonďavý Guy Pearce, s ktorým sa mi počas filmu najčastejšie vybavovalo slovo retard.