ti88na

Ťažko sa hľadajú vhodné slová na tento komentár. Steven Spielberg natočil film, ktorý by si mal pozrieť každý a to nie zo záujmu, ale z povinnosti, z úcty k tomu čo zobrazuje a koho zobrazuje, pretože aj po povinnom zhliadnutí si každý súdny človek naplno uvedomí tie emócie, smútok, hnev, nádej.... Schindlerov zoznam je viac ako len film a nemá zmysel konštatovať jeho kvality, o nich nie je možné polemizovať. Narozdiel od knihy, ktorú som nedokázala dočítať, pretože mi slzy rozmazávali písmenká, film som už videla myslím tri krát, ale keďže tých sĺz ešte aj po jeho dopozeraní je tiež priveľa, dávkujem si ho len výnimočne. Asi žiaden iný na mňa takto nepôsobí. Tri piliere Liam Neeson, Ralph Fiennes a Ben Kingsley sú famózni a všetkých troch si v prvom rade spájam z tými postavami, ktoré tu odohrali. Vo filme je nespočetné množstvo nezabudnuteľných momentov. Z nich je to predovšetkým autenticky natočené vyvražďovanie geta, popol zo spálených ľudských tiel dopadajúci na tvár Oskara Schindlera, ženy omylom odvezené do Osvienčimu, ich tváre plné strachu, keď v sprche nevedia či vyjde voda alebo smrteľný plyn a tá následná úľava a radosť, že ešte neprišiel ich koniec. Schindlerove prepočítavanie materiálnych vecí na ľudské životy, prakticky až do konca filmu. Krásny citát "kto zachráni jeden život, zachráni svet"....aj keď toto píšem, tlačia sa mi slzy do očí. A celé to zaklincoval ešte John Williams, ktorý stvoril nezabudnuteľný soundtrack, ktorého tóny sa stali synonymom tohoto filmu.

Nádherne a čarovne strávených 74 minút života, ktoré rozhodne neľutujem. Úžasne napísaný scenár, krásne postavy, hudba, piesne, vizuál, tu skrátka nenachádzam jedinú chybu alebo výhradu, nič čo by mi pokazilo celkový dojem. Skvelý odkaz na pochmúrny pozemský život a veselé podsvetie v duchu, že svet je skutočným peklom. A bez ohľadu na to, koľkokrát som to už videla, na konci stále revem ako malá.

Oproti jednotke je to značný posun v kvalite, no napriek tomu sú tam stále veľké rezervy. Veľmi zaujímavý námet, je absolútne nevyužitý a doslova zabitý trápnou romantickou linkou, ktorá je okrem toho veľmi nepresvedčivá zo strany všetkých zúčastnených. Kým dôjde k samotným hrám, človek si musí vytrpieť gýčovosť Kapitolu akoby okopírovanú z Piateho elementu , pričom samotné hry sú nudné a nezaujímavé bez náznaku nejakej surovosti, ktorú majú predstavovať. Potom zrazu len skončia. Celý film je stavaný predovšetkým pre násť-ročné publikum, ktoré si to zrejme dokáže zo všetkým vychutnať, ale dospelý na konci len sucho skonštatujú "raz sa to dalo pozrieť". Babka - víťazka na chrbte svojho mladého kamoša, ktorý s ňou uteká džungľou, to treba vidieť.

Milujem túto relácia, lebo napriek všetkému nie je vôbec úzkoprofilová, ale aj zo mňa dokázala urobiť automobilového nadšenca. Jednotlivé diely, ale aj špeciáli sú zaujímavé, plné informácií a predovšetkým vtipné, zo skvelými hosťami. Nič z toho by však nefungovalo bez trojice špičkových moderátorov, ktorí cez všetky svoje rozdielne vlastnosti si pasujú ako zadok na šerbeľ. Milujem ich všetkých rovnako, ani jeden nevyčnieva nad ostatných, len sa skvelo dopĺňajú.

Ohromujúce od začiatku do samého konca. Nádherná lokalita, perfektné striedanie rôznych situácii od príjazdu, cez džungľu a famóznu cestu smrti až k oceánu. To všetko v sprievode troch jedinečných moderátorov. Jeden vtipný moment strieda druhý, človek by ich na tej ceste nechal oveľa dlhšie.

Tento sitcom som objavila asi pred dvoma rokmi, hoci už patrí medzi klasiky. A zamilovala som si ho od dielu k dielu stále viac. Úžasná zábava, trápne vtipy, pri ktorých mi je totálne ukradnuté či sú alebo nie sú predvídateľné alebo otrepané, podstatné je, že sa na nich fakt nahlas smejem. Fran Drescher je nesmierne sympatická, rovnako Charles Shaughnessy a romantika medzi nimi je veľmi uveriteľná. Franina matka Renée Taylor a jej bezodný apetít si ma celkom podmanil a na záver to najlepšie... sluha Niles v podaní Daniela Davisa je ten moment, ktorý drží celý seriál pokope a keď všetko ostatné zlyháva, on teda nesklame nikdy.

Milujem tieto športové drámy. Hoci sú skoro všetky ako cez kopirák, keby niečo z toho klíše vynechali, už by to nebolo ono. To čo je naviac už robí film v žánri nadpriemerným a skvelým. Box teda nepatrí k športom, ktoré by som sledovala, ale príbeh Jamesa J. Braddocka ma dostal a chytil za srdce. Príbeh tohto muža je podaný vo veľmi príjemnom tempe, po všetkých stránkach, v dobrých aj ťažkých chvíľach. Jednotlivé zápasy na mňa pôsobili vierohodne a autenticky. A potom prišiel ten posledný, ktorý ma teda strhol, vychutnala som si ho od prípravy až po vyhlásenie výsledkov, počas jednotlivých kôl som zatínala päste a chvíľami sa tvárila tak, ako by som ranu dostala ja. K tomu sa pridala husia koža a bolo jasné, že si ma Ron Howard opäť omotal okolo prsta, samozrejme za výdatného príspevku Russella Crowa, ktorý jednoducho tieto úlohy zahrať vie.

Prostredie lodí a ponoriek vo filme ma vždy fascinovalo a keď sa k tomu priráta punc "podľa skutočnej udalosti" nemám o čom váhať. Okrem toho absencia otravnej ženskej postavy, dáva týmto film neobyčajný šmrnc. Sú krásne chlapsky priamočiare, bez zbytočných prehnaných zvratov, skrátka máme určitú situáciu a musíme sa s ňou vysporiadať s tým, čo je poruke. Kapitán Phillips je presne takýmto filmom, veľmi ma samú prekvapilo, ako ma to bavilo. Skvelo nahodené tempo a napätie síce v polovičke filmu kleslo s rýchlosťou záchranného člna, ale nestačila som upadnúť do letargie a už sa ozvali hlasné trúby USS, aby opäť rozvírili hladinu. Piráti boli fantastickí, čo v preklade znamená, totálne odporní, až mi z nich bolo zle. Najradšej by som použila výraz totálne vymletí, ale vzhľadom nato, že fráze "na veľkosti nezáleží" dodali nový význam, si to odpustím. Nemôžem písať tento komentár bez vyzdvihnutia hlavného hrdinu Toma Hanksa. Vidieť ho vo filme, je pre mňa vždy malým sviatkom, a ani tu ma nesklamal. Z osobitého šarmu, preňho tak príznačného, mu neubralo ani pár šedín a briadka. Zatiaľ po prvom pozretí, z miernym váhaním plných päť hviezd. A potom druhom pozretí, hodnotenie bez váhania ostáva.

Chcela som sa vyhnúť porovnávaniu s Tangled, ale nie je to možné, keďže všetky filmy od Disney sú podľa tej istej šablóny. Kým však pri Tangled mi to absolútne neprekážalo, pretože všetko fungovalo na 100 %, tu už si taká istá nie som. Nie som zástanca spevu v rozprávkach, ale v poslednej dobe ho už celkom dobre znášam. Pri Frozen mi však liezlo krkom. Bolo toho veľa a piesne neboli vôbec chytľavé, nenašiel sa tam jediný zapamätateľný moment. O vývoji postáv sa nedá vôbec hovoriť, snáď len pri Elze, to však bolo ako zrýchlika a nezaujímavé. Chýbala taktiež kvalitne spracovaná mužská postava, na ktorú som si pri Disney rozprávkach zvykla, tu však na ňu akosi pozabudli a úplne zanedbali záporného hrudinu, čo už neviem odpustiť. Snehuliak mal byť zdrojom vtipných momentov a deti mali z neho určite veľkú radosť, no mne ako dospelému vlny smiechu určite neprivodil. Sob bol z hľadiska využitia úplne zbytočný. Čo sa však tejto rozprávke uprieť nedá je nádherné vizuálne spracovanie. Ľad tomu dal tú správnu a neopakovateľnú atmosféru.

Na začiatku som bola trochu zaskočená a nemala som z toho dobrý pocit. Predovšetkým tá heroická, muzikálová pieseň bola chvíľami až nepríjemná. Podstatné však, je že na konci sa mi už rinuli slzy bez ohľadu na moje sebaovládanie a s výsledkom som bola veľmi spokojná. A to po všetkých stránkach, nakoniec aj tej hudobnej. Mojžiš je asi jeden z najzaujímavejších príbehov Starého zákona a spolu s Kráľovnou Ester patrí aj k mojim obľúbeným. Hoci by si tento príbeh zaslúžil živý film, a pri súčasnej technike by to nebol žiadny problém, tento animovaný film je viac ako dôstojné spracovanie. Nádherné emócie, by okrem toho mohli zaniknúť pri prílišnej snahe o čo najúžasnejšie vizuálne poňatie, ako sa to mnohokrát deje.