Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Krimi
  • Dobrodružný

Recenzie (470)

plagát

Na konci sveta (2013) 

Tak s týmito troma filmami to išlo doslova od desiatim k piatim. Pri tejto filmovej katastrofe ešte aj teraz bojujem s myšlienkou dať tomu odpad, a veľmi ťažko hľadám obhajobu pre tú jednu hviezdu. Bolo to neskutočne blbé, a v tomto prípade to nemyslím ako kompliment. Kým pri prvých dvoch filmoch som sa bavila a smiala, tu som len čakala či príde niečo zaujímavé, zábavné jednoducho hocičo. Ale nič. Prišiel len záver, ktorý bol vrcholom zúfalstva. Simon Pegg hral úlohu, ktorá mi bola z celej duše protivná, a celý čas mi z neho bolo takmer nevoľno, čo však dokazuje, že to zahral dobre. Ale tých 109 minút života premrhaných na tento film budem ešte veľmi dlho ľutovať.

plagát

Divoký Django (2012) 

Môj druhý film od Tarantina a opäť som nebola sklamaná. 159 minútová stopáž ma na chvíľu vydesila, ale film šlapal ako hodiny až na záver, ktorý bol príliš natiahnutý. Nenudila som sa však ani chvíľu a toto zvláštne poňatie citlivej témy, kde sa človek chvíľami zadúša smiechom a vzápätí len krúti hlavou nad skutočnými zverstvami je mi oveľa bližšie, ako prehnane sentimentálna dráma s afektovane slintajúcim otrokárom (12 rokov otrokom). Krvavé jatky moc neobľubujem a prekážali mi aj v tomto film, kludne by som sa zaobišla aj bez nich, ale Tarantinovy skalní fanúšikovia by mu ich absenciu zrejme neodpustili, tak sa s tým zmierim. Jednoducho to k tomu patrí. Čo sa hudby týka, tá bola famózna, lepšie to asi neviem vyjadriť. Herecké výkony boli vyvážené, k nikomu nemám žiadne výhrady. Veľmi sa mi páčil ten protipól postavy ktorú tu stvárnil Christoph Waltz s tou, ktorú odohral v Nehanebných bastardoch, veľmi pekne vymyslené.

plagát

Veľký záťah (1998) 

Je to také blbé až je to dobré, ale len dobré zdôrazňujem. Jednohubka na jedno pozretie, kde som miestami nevedela či sa mám smiať alebo plakať na tou prostotou, rozhodne to však nebola nuda. Nezničiteľný Lou Diamond Phillips pobavil rovnako aj sympatický Mark Wahlberg.

plagát

Thor: Temný svet (2013) 

Prvý film sa mi páčil oveľa viac. Neviem, či som nebola správne naladená, ale akosi ma tu dosť veľa vecí iritovalo. V prvom rade to bola Natalia Portman. Kým v Thorovi mi vôbec nevadila, tu mi teda už liezla na nervy. Tento typ hrdinky skutočne nemám rada, hlavne keď sa do niečoho montujú, dostanú sa do problémov a potom ich treba zachraňovať a ešte kvôli nim zomrú ďalší (Frigga) oveľa sympatickejší hrdinovia. V druhom rade to bolo zvláštne poňatie kráľovninho pohrebu, ale nielen pri ňom sa teda naplno prejavil severský chlad. A Natalia Portmen tej snáď chýbal len pohyb dvoch svalov, aby na jej tvári zaihral úsmev. Chýbala tomu nejaké emócia aspoň jedna slzička bezradne sa kotúľajúca po líci. Po tretie: to nekonečné búranie všetkého naokolo s cieľom spôsobiť čo najväčšie škody, no akosi som toho už presýtená. Ale vážne v poslednej dobe začínam byť na vizuálne efekty mierne intolerantná. Cez to všetko je to po vizuálnej stránke určite kvalitné, príbeh je zaujímavý, svaly Chrisa Hemsworta pevné a samozrejme je tam skvelý Loki a celkom vydarená hudba. Takže smelo do toho.

plagát

Rivali (2013) 

K filmu som pristupovala so značnou rezervou. Nevedela som totiž pochopiť akoby ma mohol zaujať film venovaný dvom jazdcom Formule 1, športu ktorý ma vôbec nezaujíma, ale keďže sa dostal na popredné miesta v rebríčku, musí byť na ňom predsa len niečo výnimočné. Originálny príbeh dvoch skvelých športovcov odohrávajúci sa na pozadí najpopulárnejších automobilových pretekov, je podaný zaujímavo, ľahko a čo je podstatné, podnietil ma k tomu, aby som sa začala o dve ústredné postavy zaujímať bližšie, zistiť kto boli títo muži, ktorí sa vzájomne tak veľmi rešpektovali, hoci už nemohli byť rozdielnejší. Lepších hercov ako Hemsworth a Brűhl už hádam ani nemohli vybrať. Osobitne však musím vyzdvihnúť úžasnú hudbu, skutočne som dávno nepočula niečo tak príjemné a vydarené, pritom nevtieravé, aby to nepôsobilo pompéznejšie než film samotný. Han Zimmer opäť zabodoval. Hoci sa film pre mňa trochu dlhšie rozbiehal a tá výnimočnosť mi chvíľu unikala, po jeho skončení môžem povedať, že si právom zaslúži plných päť hviezdičiek a zaradí sa medzi to najlepšie, čo nám môže žáner športových drám ponúknuť.

plagát

WikiLeaks: Informačná vojna (2013) 

Neviem či bolo možné to natočiť aj horšie. Toto spracovanie témy pre nie príliš v danej problematike zbehlého diváka, akým som a ja, bolo veľmi nešťastné. Vôbec ma nedokázali vtiahnuť do deja a čo je horšie ani vzbudiť o danú tému záujem. A ako dráma to bolo nudné, tým pádom až nekonečne dlhé a miestami s fakt neznesiteľnou hudbou. Vlastne som počas celého filmu riešila dilemu, či sa mám vykašlať na čítanie titulkov a len si vychutnať Benedicta Cumberbatcha v preňho fakt nezvyčajnom looku, alebo to proste vypnúť. Nakoniec som to zo značným sebazaprením dopozerala a už po chvíli si neviem spomenúť na jedený zaujímavý moment. Julianovi Assangeovi film skutočne až na dva momenty príliš nelichotí, ale nemusí mať obavy. Film je tak zlý, že je vlastne neškodný, takže do sveta neurobí nieže malú, ale žiadnu dieru. A to čo on dokázal zo svojím serverom WikiLeaks určite nezatieni, skôr len urazí, pretože tento príbeh by si zaslúžil zaujímavejšie spracovanie.

plagát

Na život a na smrť (2013) 

Určite jedná z tých lepších vojnových drám, aké nám za posledný čas filmári ponúkli. Bojové scény sú surové a krvavé takže po vizuálnej stránke nie je filmu čo vytknúť., herecké výkony pre mňa nemá v podobných filmoch cenu hodnotiť, ale Mark Wahlberg potešil. Tie dva pády, čo tam predviedli.... nuž neviem či som niečo podobné vo filme videla. Bolo to burtálne doslova a do písmena. Je dosť veľká škoda, že hneď na začiatku nám prezradili ako to skončí, takže si nekladiete otázku kto, ale len kedy, prípadne ako, a u mňa navyše to aj zabrzdilo príval nejakých väčších emócií.

plagát

Oheň ohňom (2013) 

Tieto drsné drámy ukazujúce americkú realitu a popierajúce zažitý obraz zasľúbenej zeme ma vždy vezmú za srdce a nedokážem v nich hľadať nejaké negatíva aj keď ich možno majú. Výborný a pritom jednoduchý príbeh o pomste podčiarknutý skvelým výkonom Christiana Bala, ktorý opäť dokázal, že vie potiahnuť film, k tomu pre mňa prekvapujúco drsný Woody Harrelson, celkom zaujímavá hudba tu skutočne niet čo vytýkať. Okrem toho som si ani na chvíľu neuvedomovala dĺžku filmu, čo sa mi v poslednom čase nestáva často.

plagát

Na vlásku (2010) 

Spoločnosť Disney zainvestovala 260 miliónov $ a pripravila nové spracovanie klasickej rozprávky o princeznej Rapunzel, no upustila od tradičného zobrazenia a siahla po 3D technológiách. Kým ostatné produkčné spoločnosti chŕlia jednu 3D rozprávku za druhov, Disney v tomto smere akoby zaspali dobu a chtiac-nechtiac sa museli prispôsobiť novému trendu a opustiť tradičné, pre mňa však stále atraktívne, kreslenie. A tak spoznávame Rapunzel s krásnymi a kúzelnými vlasmi, ktorá žije vo veži v domnení, že okolitý svet je pre ňu nebezpečný. Až do chvíle, kým na ňu náhodne nenatrafí mladý zlodej Flynn a spoločne sa vydajú na jej najväčšie dobrodružstvo, ktoré ich privedie k láske a odhaleniu pravdy o vlastnej minulosti. Disney stavil na istotu, žiadne prekvapenie sa nekoná a aj Na vlásku má všetko to, čo už desaťročia charakterizuje ich rozprávky. Na mňa ako diváka to však funguje dokonale a pri jej sledovaní som sa náramne bavila. Opäť však nejde o rozprávku určenú výhradne detskému divákovi, ale skôr dospelejšiemu publiku. Netvrdím však, že by deti nepocítili jej čaro. Obľúbia si predovšetkým milého chameleóna Pascala, verného spoločníka Rapunzel. O tú pravú zábavu, ktorá vyvoláva v bruchu kŕče sa však stará predovšetkým kráľovský žrebec Maximus. Ten má tak neuveriteľnú mimiku, prepracovanú do najmenších detailov, že sa stáva jednou s platných postáv tejto rozprávky. Aj na hlavných postavách si tvorcovia dali záležať, hoci sa opäť zamerali na vykreslenie charakteru mužskej roly, v tomto prípade zlodejíčka Flynna. Jeho vývin je jasný od začiatku po koniec. Rapunzel je však správne očarujúca. So svojimi vlasmi vyvádza také psie kusy, akoby mali vlastný rozum. Už teraz si dovolím povedať, že je to jedna z najsympatickejších princezien, aký nám rozprávkový svet môže ponúknuť. Keďže ide o hraný muzikál, bolo veľmi dôležité zvládnuť muzikálnu stránku. Na nej by mohol film padnúť, ale nepadol. Spievané časti sú veľmi príjemné a pútavé a do kontextu deja zapadajú ako zadok na šerblík. Väčšina scén sa odohráva v exteriéroch a Disney v zobrazení prírodnej scenérie nesklamal. Krásne, farebné, detailne prepracované, to sú slová ktoré to vystihujú. Myslím si, že Na vlásku by bolo veľkou škodou nevidieť. Po všetkých tých zvieratkách, bola táto rozprávka pre mňa príjemným osviežením. Príjemná hudba, krásne postavy, humor a romantika sa v nej snúbia a vytvárajú jednotný celok. Vrelo odporúčam pozrieť a zasnívať sa do tohto príbehu, na chvíľu zabudnúť na svet a prežiť rozprávku.

plagát

Špinavý trik (2013) 

Dlho som to hodnotenie zvažovala, ale nie štyri hviezdy skrátka nedám, hoci tam Adams a Bale predvádzajú to, čo tam predvádzajú. Film sa však celý čas vlečie ako sopel a tých niekoľko zaujímavých scén, ktoré vzbudia divácku pozornosť to nezachraňuje. Nie je to síce komédia, ale nejaký ten vtípek by to oživil a vôbec nič by nepokazil. Okrem toho v závere na nás nečaká nijaké prekvapenie, skončí sa to presne tak ako som to predpokladala. Christian s pivným bruchom a dôsledne zamaskovanou plešinou, nuž to už asi radšej Mechanik. Ale zato Bradley Cooper v nátačkách, na to si odteraz spomeniem vždy keď ho uvidím.